Už druhýkrát prešiel vlak na červenú a spôsobil zrážku. Fico za to požaduje odvolanie manažérov ZSSK
Zrážka vlakov v Pezinku. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jeden zo železničných šéfov naznačil, že keby aj bývalé vlády Smeru viac investovali do zabezpečovacieho systému ETCS, k nehode by nedošlo.
Nedeľná nehoda vlakov v Pezinku je výnimočná vo viacerých smeroch. Kým pred mesiacom sa rýchliky zrazili na zanedbanom úseku pri Rožňave, tentokrát došlo k zrážke na jednej z najbezpečnejších tratí. Teoreticky.
Železničná trať medzi Bratislavou a Žilinou je vďaka 2,4 miliardám z eurofondov už zmodernizovaná. Na väčšine kilometrov je nainštalovaný zabezpečovací systém ETCS, ktorý by mal minimalizovať možnosť zrážky. Napriek tomu večerný expres Tatran plný študentov vracajúcich sa z víkendu narazil do motorového vlaku z Nitry, ktorý išiel pred ním po „jeho“ koľaji.
Ako sa to mohlo stať?
Zrážka na „bezpečnej trati“
Systém ETCS (European Train Control System) nepretržite sleduje pohyb vlaku, jeho rýchlosť a to, či neprešiel semafór (návestidlo). Na Slovensku je v úsekoch Svätý Jur – Žilina a Žilina – Čadca.
ETCS funguje vďaka čidlám (odborne sú to „balízy“). Sú zabudované do koľajníc a sledujú pohyb vlakov. Ak vlak ide neprimeranou rýchlosťou alebo sa blíži k návestidlu (ľudovo semaforu), ktoré mu ukazuje „stoj“, čidlá vydajú pokyn a lokomotíva začne brzdiť. Na to, aby tento systém fungoval, je však nutné, aby bolo zariadenie zabudované aj vo vlakoch. A v tom je problém.
Expres z Košíc ho zabudované mal, motorový vlak z Nitry nie. Hoci ide o relatívne modernú dieselovú súpravu 861, ktorú vyrobili ŽOS Vrútky, na ETCS napojená nebola. Preto tento systém motorák nezastavil, keď prešiel na červenú. „Tieto jednotky, aj keď sú novšieho dáta, nemajú zabudovaný systém ETCS,“ potvrdil Bednárik.
Riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik. Foto N – Tomáš Benedikovič
Premiér Fico po mimoriadnom rokovaní vlády obvinil vlády OĽaNO (2020-2023) z toho, že neurobili nič pre bezpečnosť na železniciach. Riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivan Bednárik, ktorý má blízko k ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi, však krátko pred predsedom vlády na tlačovej besede ponúkol úplne inú interpretáciu toho, ako sa nemodernizuje železničná infraštruktúra na Slovensku.
S inštaláciou systému ETCS do vlakov sa podľa neho začalo okolo roku 2010 až 2011 (za vlády Ivety Radičovej) a ďalších desať rokov sa na segment ETCS neuvoľnili zdroje – práve vtedy vládli Smeru.
Peniaze na tento systém sa našli až teraz: práve minulý týždeň ZSSK oznámila, že získala 5,3 milióna eur na montáž systému ETCS do takmer tridsiatich už zakúpených vlakov.
Bude sa meniť vedenie
Obe najdôležitejšie štátne železničné firmy zrejme čoskoro prídu o svoje vedenie. Premiér Fico od ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer) požaduje, aby skončil generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Peter Helexa a spolu s ním vedenie firmy. Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej Republiky Ivan Bednárik zasa mieri do Prahy, kde ho navrhujú za nového ministra dopravy v Babišovej vláde za SPD.
Podľa premiéra nehodu spôsobilo „zlyhanie ľudského faktoru.“ Požiadavku na odvolanie manažmentu ŽSSK nepriamo zdôvodnil aj tým, že nedeľná zrážka vlakov pri Pezinku sa stala na zmodernizovanej trati, kde je podľa neho miera bezpečnosti na maximálnej úrovni. „Bez ohľadu na to, či títo ľudia majú alebo nemajú priamu zodpovednosť, je to druhé nešťastie v krátkej dobe,“ povedal Fico, ktorý hovoril o „zlyhaní ľudského faktoru.“
Peter Helexa vedie štátnu Železničnú spoločnosť Slovensko od konca roka 2023. Foto N – Tomáš Benedikovič
Manažment ZSSK tvoria nominanti Hlasu. Generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa bol za Pellegriniho vlády šéfom Slovenskej pošty. Do vedenia štátneho dopravcu ho síce menoval minister Ráž, no Helexa aj jeho kolegovia v neformálnych rozhovoroch priznávali, že majú bližšie k Hlasu.
Opäť červená na semafore
Ďalšou témou je po nehode možné zlyhanie rušňovodiča ZSSK. Prvé vyjadrenia šéfov železníc hovoria o tom, že nehoda pri Pezinku mala podobné príčiny ako októbrová zrážka pri Rožňave: nerešpektovanie znamenia na návestidle.
Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že rušňovodič motorového vlaku z Nitry zastavil v Pezinku, kde má zastávku. Chcel pokračovať do Bratislavy, ale svietila mu červená. Napriek tomu sa pohol a ocitol sa na koľaji, kde sa za ním rútil expres Tatran. „Nebudem predbiehať závery vyšetrovania, ale ten prvý vlak evidentne prešiel na červenú a zaradil sa pred tento expres,“ skonštatoval šéf ŽSR Bednárik.
Expres Tatran sa rútil približne 140-kilometrovou rýchlosťou. Začal brzdiť, ale aj tak už narazil do pomalšieho motorového vlaku pred ním. Tým, že bol motorový vlak v pohybe následky neboli také fatálne, ako keby stál alebo išiel v protismere.
Zrážka vlakov v Pezinku. Foto – Polícia
„Máme šťastie v tom, že prekážka bola v pohybe. Druhý vlak potlačil tento prvý vlak pred sebou,“ dodal Bednárik. Zranených bolo 79 pasažierov, v nemocniciach zostávalo v pondelok 13 ľudí, u dvoch išlo o ťažšie stavy.
Ráž si riziká uvedomoval
Bednárik hovorí len o ľudskom zlyhaní, ktorému sa nedá stopercentne zabrániť a o systémovom probléme hovoriť nechcel. Spomenul, že na Slovensku je prípadov, keď vlak nerešpektuje návestidlo desať až dvadsať ročne a v Česku i Rakúsku je to niekoľko násobne viac. Končiaci šéf ZSSK Helexa povedal, že obaja rušňovodiči boli skúsení, dodržiavali predpísaný odpočinok a tiež odmietol systémové zlyhanie.
Na tlačovej konferencii však už neodpovedal na priamu otázku: ako je možné, že zrejme už druhý rušňovodič v priebehu mesiaca spôsobil nehodu prejdením návestidla?
Denník N od roku 2021 priebežne upozorňuje na pribúdajúci počet prípadov, keď rušňovodiči prejdú cez návestidlo. Niektoré sa len s dávkou šťastia neskončili tragédiou. Napríklad v roku 2023 sa v Žilinskom kraji dvakrát stalo, že dva protiidúce osobné vlaky stihli zastaviť len kúsok od seba a neprišlo k čelnému nárazu.
Po nehode pri Rožňave sme sa na incidenty s návestidlom spýtali aj ministerstva dopravy, ktoré za štátne železničné firmy zodpovedá. Ministerstvo pripustilo, že si tieto riziká uvedomuje.
„Ide o riziko, ktoré nie je špecifické len pre Slovensko, ale patrí medzi najvážnejšie aj v rámci Európy. Každý takýto prípad je dôsledne prešetrený Dopravným úradom a ŽSR, ktoré prijímajú nápravné opatrenia.“
Minister dopravy Jozef Ráž ponúkol po nehode pri Pezinku rezignáciu, ktorú však premiér neprijal: Fico požaduje rezignáciu manažmentu ZSSK.
Keby expres nemeškal, k zrážke by neprišlo
Podobne ako pri nehode v Rožňave, aj pri zrážke v Pezinku vstúpilo do hry viac nešťastných okolností a jednou z nich bolo aj meškanie, také typické pre vlakovú dopravu na Slovensku.
Večerný expres Tatran z východu mal Pezinkom prechádzať pred regionálnym expresom z Nitry. Ak by teda šiel podľa grafikonu, nehoda by sa nestala. V nedeľu však expres 15 minút meškal a tak bol už motorák z Nitry pred ním. V Pezinku ho mal pustiť pred seba, čo sa však nestalo.
Meškanie – na slovenských železniciach bežný stav. Foto – N
Bednárik si pochvaľoval, že zafungoval aspoň zabezpečovací systém na exprese z Košíc. Tento vlak ťahal rušeň typu 350 „Gorila“ vyrobený v 70. rokoch, do ktorého začiatkom roka 2010 inštalovali zariadenie ETCS.
„Či už z vôle ETCS, alebo z vôle rušňovodiča, ale tento druhý vlak určite brzdil,” vysvetľoval Bednárik.
Denník N sa o tejto téme rozprával aj s dlhoročným rušňovodičom, ktorý pozná túto trať. Potvrdil, že rušeň typu 350 Gorila ETCS zapracovaný má, je však menej výkonný. Brzdí pomalšie a neskôr než ETCS zabudovaný v moderných nemeckých rušňoch typu Vectron, ktoré tiež ZSSK používa.