[size=150]Tunely na úseku Turany – Hubová môžu byť drahšie než v Alpách[/size]
- O dostavbe posledného úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorý sa ešte nezačal stavať, sa debatuje čoraz viac.
- Nové čísla a analýzy ukazujú aj to, na čo si treba dať pozor pri jeho plánovaní, tendrovaní a výstavbe.
Minister dopravy Jozef Ráž chce spustiť tender na stavbu úseku D1 Turany – Hubová ešte toto leto. Avizoval to už dávnejšie, naposledy to zopakoval na sociálnej sieti minulý týždeň. Teraz však séria krokov ukazuje, že to myslí vážne.
Najnovšie vydala Národná diaľničná spoločnosť k úseku novú štúdiu.
Tú už zhodnotili aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze, ktorým to zákon ukladá do 30 dní od jej vydania.
Analytici opakujú známe fakty o tom, že ide o posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorý sa ešte ani nezačal stavať a ktorého stavba je prakticky nevyhnutná na to, aby Slovensko splnilo svoje medzinárodné záväzky. Je to navyše jediné možné riešenie dopravných problémov na súčasnej ceste, ktoré sa budú len zhoršovať.
V roku 2025 totiž štát plánuje odovzdať šoférom úsek D1 s tunelom Višňové (Lietavská Lúčka – Dubná Skala) a obchvat Ružomberka (teda úsek Hubová – Ivachnová). V tom momente vznikne pri Turanoch posledný lievik na ceste medzi metropolami a existujúca miestna komunikácia bude preťažená.
Naopak, keď sa úsek od Turian po Hubovú dostavia, ušetria šoféri 8 až 14 minút za volantom. Oproti dnešku by bola úspora podľa starších odhadov asi pol hodiny, keďže zatiaľ nie je dokončený tunel Višňové ani obchvat Ružomberka.
Analytici upozorňujú, že zároveň treba urobiť všetko pre to, aby výstavba nebola zbytočne predražená. Cena samotnej stavby sa odhaduje na 1,6 miliardy eur. Celkové investičné náklady sa predpokladajú na 1,9 miliardy eur vrátane DPH – v tom už sú aj výkupy pozemkov, stavebný dozor či rezerva, ktorá zvykne predstavovať 10 percent z ceny diela.
Každý kilometer tak vychádza na 141 miliónov eur a to dostáva plánovanú diaľnicu medzi historicky najdrahšie projekty.
Podobné či vyššie sumy sa spomínali napríklad pri PPP obchvate Bratislavy alebo desiatkach kilometrov PPP ciest pri Nitre.
Prečo sú tunely drahé
Pri úseku Turany – Hubová sa vyššie náklady dali čakať, keďže ide o náročný terén s dlhými tunelmi. Miestne tunely Korbeľka a Havran budú mať dokopy 8,5 kilometra, teda viac ako polovicu 13,5-kilometrového úseku.
Analytici z ÚHP upozorňujú, že odhadované náklady na tunely sú v tomto prípade vyššie než v prípade niektorých alpských tunelov. Napríklad kilometer tunela Oberau pri Garmisch-Partenkirchene vyšiel Nemcov podľa ÚHP na 71 miliónov eur.
Odhady sa odkláňajú aj od nákladov na doterajšie tunely na Slovensku. „Stavebné náklady tunelov Korbeľka a Havran sú v prepočte na jeden kilometer približne dvojnásobné (120 verzus 64 mil. eur bez DPH),“ píše ÚHP po porovnaní s tunelmi na R4 a D1 pri Prešove. Analytici pritom ceny prepočítali na cenovú úroveň z roka 2023. Rozdiel by teda nemala spôsobovať inflácia.
Časť rozdielu (asi 14 percent) sa dá vysvetliť tým, že turianske tunely majú byť širšie.
Neznamená to, že projekt musí byť o polovicu lacnejší, konštatuje ÚHP. Poukazuje to však na potrebu detailnejšie preskúmať a špecifikovať rozpočet v ďalších fázach prípravy projektu. Mohlo sa napríklad stať aj to, že sa niektoré náklady zarátali dvakrát alebo že sa odhady odvíjajú od maximálnych opatrení na ochranu podzemných vôd pre celú stavbu, vyplýva z dokumentov analytikov. Nedá sa to však overiť.
Rozpočet na tunely by bolo dobré detailnejšie rozpísať z viacerých dôvodov.
„Jednoznačná špecifikácia rozsahu a spôsobu ocenenia opatrení na ochranu vodných zdrojov môže znížiť náklady projektu vo verejnom obstarávaní. Z posúdenia o vodách vyplýva povinnosť aplikovať tri typy opatrení na ochranu vôd, pričom najzložitejšie z nich len v kritických miestach, kde je to nevyhnutné. V prípade, že tieto položky nebudú vo verejnom obstarávaní uvedené samostatne, existuje riziko, že zhotoviteľ ocení len najdrahšie opatrenia, a to pre celú dĺžku tunela,“ odporúča ÚHP.
Kde sú ešte príležitosti a riziká
V tomto momente ešte nie je jasné ani to, z čoho by sa mala diaľnica zaplatiť. Minister Ráž naposledy vo štvrtok vo svojej relácii Krížom-krážom s Jožom Rážom spomínal štátny rozpočet s tým, že si myslí, že sa pre úsek budú dať vybaviť európske fondy.
Štátna tajomníčka Denisa Žiláková zasa v pondelok na konferencii lídrov slovenského stavebníctva spomínala pri debate o tomto úseku aj PPP.
PPP znamená, že na stavbu si za komerčný úrok požičajú sami stavbári a štát potom stavbu 30 rokov spláca. Napríklad PPP pri Nitre vyšlo na takmer 4 miliardy eur, z toho cena financovania vychádzala pri podpise kontraktu na takmer 1,5 miliardy eur. Súčasťou PPP kontraktov je aj údržba a prevádzka diaľnic.
Rizikom pre finálnu cenu môže byť aj veľký objem súťaží naraz. Ráž avizuje, že tento rok spustí aj tendre na dostavbu diaľnice na Kysuciach. Odhaduje sa, že týchto 30 kilometrov môže stáť asi 1,1 miliardy eur.
Ak je vysoký dopyt, logicky môže rásť aj ponúkaná cena realizácie a takisto motivácia firiem rozdeliť si zákazky medzi sebou tichou dohodou.
Ráž chce mať úsek Turany – Hubová hotový pred rokom 2030, povedal to na jar pre Hospodárske noviny. Tento termín je ambiciózny, keďže len tendre trvajú na Slovensku mesiace a niekedy aj roky. Bežne mešká aj samotná výstavba.
Pripomeňme si dva príklady, ktoré sa stavajú viac než desaťročie a stále nie sú hotové: úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové sa s prestávkou stavia od roku 2014 a obchvat Ružomberka (Hubová – Ivachnová) objednali diaľničiari v roku 2013.
Samotná výstavba úseku Turany – Hubová sa odhaduje najmenej na päť rokov. Reálnejšie preto môžu byť neskoršie termíny než 2030. Napríklad posledný diaľničný harmonogram od bývalej vlády rátal s jeho dostavbou v roku 2032.
Harmonogram zrejme vychádzal z problémov v príprave tohto úseku. Aj minister Ráž opakuje, že v tomto ohľade je to asi najproblematickejší úsek. Momentálne plánuje spoločne s tendrom prejsť aj územným konaním. Nateraz sa ešte čaká na rozhodnutie o odvolaní v dlhoročnom spore o to, či nemá diaľnica namiesto dlhých tunelov viesť viac po povrchu. Niektorí starostovia sa totiž obávajú o spodné vody.
„Máme požiadané o vydanie územného rozhodnutia, ale budeme musieť ešte doložiť právoplatnú EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie – pozn. red.), EIA je ukončená, ale právoplatná nie je, momentálne na ministerstve životného prostredia musí prebehnúť odvolacie konanie, následne bude vydaná právoplatnosť, toto musíme doložiť do konania o vydanie územného rozhodnutia a tým máme prípravný proces ukončený,“ rozprával minister na sociálnej sieti.
Diaľnice potrebujú aj stavebné povolenia. Je možné, že minister Ráž nebude čakať na ich vybavenie, ale objedná rovno aj projekty a povoľovanie cez stavebnú súťaž. Druhá možnosť je počkať s tendrom alebo s podpisom zmluvy na všetky dokumenty.
Z minulosti sú známe aj prípady, keď sa výstavba úsekov s nedokončeným povoľovaním skomplikovala. Napríklad železničná trať na Záhorí mala byť koncom minulého roka ako historicky prvá prerobená na 200-kilometrovú rýchlosť. Dodnes nemá na väčšine trasy stavebné alebo územné povolenia.