Tunel Višňové-Dubná skala bude prvou diaľničnou stavbou spolufinancovanou súkromníkmi
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vznikla prvého februára aj preto, aby sa do výstavby diaľnic na Slovensku zapojil súkromný kapitál. Spojenie verejného a súkromného kapitálu by mohlo časovo priblížiť aj výstavbu sedem a pol kilometrového tunela Višňové – Dubná skala.
V súčasnosti Doprastav, a. s., dokončuje úpravu prieskumnej štôlne na únikovú. O tom, ako je pripravená samotná výstavba, hovorí vedúci oddelenia prípravy a výstavby tunelov z novovzniknutej Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Štefan Choma: „Je vypracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie, dokumentácia na ponuku pre zhotoviteľa. V tomto roku plánujeme vybaviť stavebné povolenie na celý tunel.„ Rozhodujúca pri určovaní termínu je otázka financovania. V štátnom rozpočte je prioritou diaľnica po Žilinu a tento úsek odčerpáva podstatnú časť verejných financií. Ak by mali tunel stavať zo štátneho rozpočtu, financie sú nedostatočné. Aj preto je „na stole„ iné riešenie. Š. Choma: „Uvažujeme v úseku od Hričovského Podhradia prakticky až po Ivachnovú stavať diaľnicu v rámci projektu PPP, čo znamená spojenie verejného a súkromného kapitálu pri financovaní infraštruktúry.„ V tomto roku by mali byť doriešené legislatívne otázky, ktoré zabezpečia istotu pre súkromných investorov priniesť kapitál na Slovensko. Podľa osobného odhadu zástupcu diaľničnej spoločnosti by v roku 2006 mohli tento systém naplno „rozbehnúť.„
Keďže tunel predstavuje časovo najdlhšiu časť pri výstavbe diaľnice, bolo by vhodné, aby bol prvou stavbou podľa projektu PPP. Investičné náklady sú známe zatiaľ len ako odhad v rámci štátnej expertízy. Pre výstavbu jednej tunelovej rúry predstavujú náklady desať a pol miliardy korún, v prípade stavby dvoch rúr by to bolo o niečo menej ako dvojnásobok tejto sumy. Presné číslo bude známe až po vypísaní a vyhodnotení verejnej súťaže.
Európska legislatíva takýto systém financovania podporuje. V súčasnosti tak stavajú napríklad v Maďarsku 56-kilometrový úsek diaľnice z Budapešti južným smerom. Stavbu dokončia o dva roky. V Rakúsku pripravujú stavbu 113-kilometrovej diaľnice z Viedne smerom na hranice s Českou republikou. Ukončenie plánujú v roku 2011. V Európskej únii sú takéto investičné akcie hodnotené nie ako pôžička, ale ako služba, ktorú si objednáva štát. „Z tohto pohľadu som optimista. Takýto systém sa pripravuje aj u nás,„ dodáva Š. Choma.
V prípade tunela, ktorý spojí Žilinu s Martinom, sú už verejné investície vložené (vypracovanie projektovej dokumentácie, stavba štôlne). V tomto smere má tunel oproti ostatným diaľničným úsekom výhodu. Časový horizont dokončenia tunela sa však stále nedá presne určiť. Aj keď sú technológie, ktoré môžu stavbu urýchliť (razenie z dvoch strán, raziace stroje), reálna doba výstavby je päť a pol až šesť a pol roka. „Dúfam a verím, že so stavbou by sme mohli začať budúci rok, v roku 2011 by mohol byť tunel dokončený,„ odhaduje Š. Choma.
Časový horizont výstavby diaľnic je daný uznesením vlády (ukončiť výstavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc do roku 2010). „Pri skorom doriešení legislatívnych problémov by nemuselo chýbať veľa, aby to bolo reálne,„ uzavrel zástupca Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
http://www.zilinskyvecernik.sk/archiv/2005/zv_11/str_4.html#4/1