Rezort dopravy musí presvedčiť, že zapojiť súkromný kapitál do výstavby diaľnic sa oplatí
[2.3.2005, TREND / Miro Sedlák]
Dostať súkromný kapitál do výstavby diaľnic je na ministerstve dopravy v súčasnosti téma číslo jeden. Cieľom je posunúť diaľničnú infraštruktúru vpred a splniť tak vládne uznesenie, podľa ktorého majú byť dve najväčšie slovenské mestá prepojené do konca tohto desaťročia. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor tomu hovorí „otvorenie druhého frontu“, bez ktorého je cieľ v podstate nedosiahnuteľný.
Smelý cieľ. Ani nie tak preto, že by záujemcov o diaľničné public private partnership (PPP) nebolo dosť. Ani preto nie, že by PPP v diaľničnom biznise nebolo v niektorých európskych krajinách úspešné. Dôvod je ten, že model navrhovaný slovenským ministerstvom dopravy má tak veľa neznámych, že o jeho výhodnosti možno s úspechom polemizovať.
Najviac bije do očí, pochopiteľne, efektivita predloženého biznis modelu. Poznámka, že nejde ani tak o ekonomické ako politické rozhodnutie, je úplne namieste. Slovensko diaľnice dobudovať rozhodne potrebuje. Nemalo by však byť jedno, za akú cenu. Súkromný partner, ktorý diaľničný úsek dobuduje, má totiž výnos z jeho prevádzkovania vopred garantovaný. Diaľničné PPP po slovensky znamená vlastne niečo ako lízing asfaltových vozoviek, za ktoré štát bude 25 až tridsať rokov platiť anuitné splátky. Bez ohľadu na ich vyťaženosť.
Iste, variant s tieňovým mýtom je v slovenských pomeroch čírou utópiou. Azda okrem bratislavského nultého obchvatu, ktorého realizácia je však zatiaľ skrytá vo vzdialenej budúcnosti. Lenže… čo bude tlačiť firmu, ktorá diaľnice dobuduje, pričom návratnosť jej investície je vopred istá, do efektivity? Cieľ, ktorý rezort dopravy označil za prioritný – teda nezahrnutie nákladov do štátneho dlhu, sa dokonca vôbec nemusí podariť splniť. A štát si rozhodne vie požičať lacnejšie ako súkromný investor, nech by to bol ktokoľvek.
Ani výhradu rezortu výstavby, že rozkúskovanie diaľnice zvýši náklady na jej výstavbu nemožno brať na ľahkú váhu. A poradca ministerstva dopravy firma Mott Mac Donald otvorene hovorí o najväčšom riziku: kartelovej dohode jednotlivých záujemcov o prevádzkovanie slovenských diaľnic, aby si „neliezli do kapusty“. Kvôli nedostatku času sa výberové konania na koncesionárov uskutočnia v podstate naraz. Hroziaci kartel môže diaľničné prepojenie Slovenska výrazne predražiť.
Ministerstvu dopravy to akoby zatiaľ nebolo úplne jasné. S alternatívou k súkromnému kapitálu v materiáli, ktorý vypracovalo, nepočíta. O svojej koncepcii a víziách sa s TRENDOM rozprávať nechce. S ministerstvom financií sa musí. A to dalo jasne najavo, čo si o práci svojich kolegov zo štátnej správy myslí. Slušne povedané, je nepresvedčivá.
PPP pritom môže byť nástroj, ako výstavbu slovenských diaľnic urýchliť. Treba však mať vo veciach jasno. Ani to úplne nestačí. Bude nevyhnutné presvedčiť vládny kabinet o tom, že variant, ktorý predkladajú, má nádej na úspech. Že je efektívnejší, ako keď diaľnice bude stavať štát vo vlastnej réžii. A minimalizovať riziká, na ktoré poukazujú ich kolegovia. Zatiaľ sa to rezortu dopravy nedarí. Stále však má čas napraviť to. No ani časom, rovnako ako peniazmi na diaľnice, nemožno mrhať.