Trať na Spiši je bližšie k 160 km/h. ŽSR po roku pohli 600-miliónovým tendrom
Stanica Spišská Nová Ves. Foto – TASR
-
Železnice vyzbierali ponuky v tendri na modernizáciu úseku Vydrník – Markušovce na 160-kilometrovú rýchlosť.
-
Ide o poslednú časť 50-kilometrovej trate od Lučivnej, ktorá sa ešte nezačala prerábať.
-
Až s posledným úsekom sa do trate inštaluje aj systém ETCS potrebný nielen na rýchlu, ale aj bezpečnú jazdu.
Trať na Spiši je bližšie k zrýchleniu na 160 km/h. Železnice už vyzbierali ponuky v 600-miliónovom tendri na modernizáciu úseku Vydrník – Markušovce. Stalo sa to necelý rok od začiatku súťaže.
Je to posledná časť 50-kilometrového úseku od Lučivnej, ktorý sa ešte ani nezačal prerábať na vyššiu rýchlosť. Úsek od Lučivnej do Popradu je už prerobený, ďalej do Vydrníka sa pracuje.
Dôležité je to preto, že až s objednávkou poslednej časti do Markušoviec sa objednáva európsky zabezpečovací systém ETCS pre celých 50 kilometrov. Ten je potrebný, aby vlaky jazdili nielen rýchlo, ale aj bezpečne.
Inak povedané, vlaky zrejme výrazne zrýchlia, až keď bude hotovo aj pri Markušovciach. Podľa aktuálneho plánu na zvýšenie bezpečnosti na železniciach by to mohlo byť začiatkom roka 2031.
Jednou z príčin je aj to, že na krátkom úseku sa vlakom ani neoplatí výrazne zrýchľovať. Následne by museli prudko brzdiť.
Keď bude hotovo, mohli by cestujúci ušetriť zhruba 8 minút jazdy. Toto je však odhad, ktorý nemusí presne sedieť, pretože platí pre najrýchlejšie spoje z obdobia, keď jazdili vlaky IC.
Koľko to bude stáť
ŽSR naznačujú, že ponuky, ktoré vyzbierali, podliezli ich cenové očakávania. Očakávajú preto úsporu oproti pôvodným odhadom, že modernizácia by mohla vyjsť na 632 miliónov eur.
„Predložené ponuky predbežne indikujú, že podmienkami verejného obstarávania bolo vytvorené zdravé súťažné prostredie, ktoré by mohlo viesť k výraznej úspore oproti plánovanému rozpočtu,“ povedala hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Podrobnosti o prebiehajúcom obstarávaní ŽSR tradične nekomentujú. Podľa informácií Denníka E by mali byť v hre celkovo tri ponuky.
Aj s veľkou úsporou však pôjde o jednu z posledných veľkých prerábok v tomto desaťročí. Ďalšie rekonštrukcie by už väčšinou mali byť menej nákladné.
Veľká prestavba, po ktorej bude jazda vlakom výrazne rýchlejšia, pohodlnejšia a bezpečnejšia, prebieha ešte na Záhorí pri Bratislave. V hre je aj masívnejšia modernizácia úseku pri Liptovskom Mikuláši, no na to zatiaľ nie sú európske fondy.
Predtým sa vyše 20 rokov postupne budovala rýchlotrať medzi Bratislavou a Žilinou, ktorá už je hotová, pracuje sa ešte v žilinskom uzle.
Aké sú ďalšie plány
Takéto veľké modernizácie vychádzali historicky aj na 20 miliónov eur na kilometer, pretože sa nimi zvyšuje rýchlosť trate, čo si vyžaduje narovnanie oblúkov, prípadne aj tunely. To je príčina, pre ktorú 160 km/h na niektorých úsekoch od Žiliny ďalej na východ ani ekonomicky nevychádza.
Útvar hodnoty za peniaze napríklad odporúčal prejsť na menšie automatizácie, ktoré síce neprinášajú 160-kilometrovú rýchlosť, ale zvyšujú komfort jazdy a najmä jej bezpečnosť. Dá sa spolu s nimi inštalovať spomínaný ETCS. Pripomeňme, že ide o systém, ktorý napríklad nepustí rušňovodiča cez návestidlo so signálom stoj, ľudovo povedané, na červenú.
Ministerstvo dopravy nedávno zverejnilo plán, ako chce investovať do hlavných tratí, teda hlavne od Žiliny smerom na východ. Ako vidno na mape, veľké modernizácie sa týkajú napríklad trate od Paludze na Liptove po spomínané Markušovce na Spiši. Menšie zas napríklad trate z Košíc do Čiernej nad Tisou.
V plánoch však nevidno, že by bolo na novú stratégiu vyčlenených dosť peňazí. ŽSR sa totiž orientovali na veľké modernizácie aj preto, že na ne mohli čerpať európske fondy. Naopak, málo peňazí z rozpočtu dostávali už aj na bežné menšie opravy a údržbu. Vznikol tak investičný dlh v stovkách miliónov eur.