- Medzi najnovšími šetriacimi opatreniami sa objavila nenápadná úhrada z primárnych materiálov.
- Tá má zdražiť ťažbu kľúčových surovín využívaných v stavebníctve.
- Odvetvie sa obáva likvidácie a zároveň poukazuje na nepravdivé tvrdenia ministra Kamenického.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Minister financií Ladislav Kamenický v utorok predstavil nový konsolidačný balíček a z jeho slov sme sa mohli dozvedieť, ako konkrétne plánuje zaťažiť firmy, živnostníkov či občanov. Väčšine opatrení bola venovaná zvýšená pozornosť, no jedno z nich zostalo takmer nepovšimnuté. Ide o zavedenie úhrady z primárnych materiálov.
Konsolidácia: Minister Kamenický diskutoval na HNClube o 22 koaličných opatreniach (+ video)
Minister sa mu na tlačovke venoval len stručne. Podľa neho má ísť o spoplatnenie ťažby kameňa, piesku, štrku a štrkopieskov, ktoré do štátneho rozpočtu prinesie 24 miliónov eur.
„Tieto materiály sa často vyvážajú do zahraničia, pretože si tam nechcú poškodiť svoje povrchy. Tí, ktorí to robia, na tom zarábajú nemalé peniaze a my od nich chceme 1,35 eura za tonu,“ uviedol minister s tým, že podobné poplatky majú aj iné krajiny.
Celý segment otvorene priznáva, že im novinka spôsobila šok a slová Kamenického vyvolávajú obrovské pochybnosti. HN sa o téme rozprávali so zástupcami zväzov aj producentmi kameniva. Všetci sa zhodujú na jednom: nové opatrenie môže zlikvidovať viacerých ťažbárov.
Ako odberateľovi vysvetlím takýto nárast?
Neočakávaný krok totiž môže posilniť zahraničnú konkurenciu a v konečnom dôsledku predražiť výstavbu diaľnic, ďalších kľúčových štátnych projektov aj stavebnú činnosť súkromníkov.
Bezprostredne po utorkovej tlačovke navyše nebolo jasné, čo má šéf financií novým opatrením na mysli. Ide o ochranu domáceho trhu so zámerom zaťažiť export? Alebo sa zásah týka každej vyťaženej tony materiálu? HN sa obrátili na ministerstvo financií, ktoré odporučilo kontaktovať rezort hospodárstva, no ten do uzávierky neodpovedal.
Ako sa však ukazuje, opatrenie smeruje k zaťaženiu celej slovenskej ťažby – bez ohľadu na to, či materiál zostane u nás, alebo poputuje do zahraničia. Aj v tomto prípade bolo prijaté bez akejkoľvek diskusie s dotknutými subjektmi, ktoré majú momentálne viac otázok než odpovedí.
Koľko chce štát vybrať?
Akým prepočtom štát dospel k sume 24 miliónov eur, nie je známe. Podľa Hlavného banského úradu sa na Slovensku v minulom roku vyťažilo viac ako 10 miliónov ton kameňa a vyše sedem miliónov ton piesku. Po prenásobení novým poplatkom vychádza výsledok približne na 24 miliónov eur.
V oficiálnych vládnych materiáloch sa však objavujú aj odlišné čísla. Analýza konsolidačných vplyvov očakáva príjem v budúcom roku vyše 27 miliónov eur a v nasledujúcich dvoch rokoch po 35 miliónov. V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa zas uvádza, že opatrenie vygeneruje takmer 32 miliónov.
Opatrenie má zasiahnuť 191 subjektov, pričom v priemere má každý zaplatiť 165-tisíc eur. Kto konkrétne sa v novom zozname ocitol, zatiaľ nie je známe. Slovenské združenie výrobcov kameniva má 35 členov, no len 19 z nich sa venuje ťažbe.
Zástupcovia odvetvia sa napríklad zhodujú, že pojem kameň sa v banskej terminológii nepoužíva. Nie je preto jasné, či sa opatrenie týka len stavebného kameňa alebo aj magnezitu, vápenca a ďalších kľúčových hornín využívaných výrobcami cementu, vápna, tehál a ďalších základných stavebných materiálov.
Bez ohľadu na výklad však tvrdia, že prirážka 1,35 eura za tonu je neúnosná. „Táto sadzba je pre mnohé spoločnosti likvidačná, keďže tvorí približne pätinu predajnej ceny kameniva,“ uviedol pre HN predseda Slovenského združenia výrobcov kameniva Jozef Ruska.
Viacerí zástupcovia odvetvia pre HN potvrdili, že netušia, ako prípadné zavedenie tohto poplatku prežijú. Ich kumulovaný ročný obrat dosahuje približne 140 miliónov eur. Odviesť z tejto sumy 24 miliónov, teda viac ako 17 percent, je podľa nich nemožné.
„Zmluvy s dodávateľmi uzatvárame zväčša na tri roky. Ako vysvetlím odberateľovi nárast nákladov o 17 a viac percent?“ pýta sa nemenovaný výrobca kameniva s tým, že jediným riešením je ukrojiť si z marží a pre neporušenie zmlúv radšej pokračovať v strate.
Nikto ich nevaroval
Biznis vo výrobe kameniva je špecifický. Spoločnosti pôsobiace v segmente sú na tom podobne ako výrobcovia tehál, cementu a ďalších stavebných materiálov. Fungujú v určitom rádiuse, za ktorý ich nepustia výrobné ani prepravné náklady – tie sú podľa nich najvyššie v rámci V4.
Samotný okruh sa pohybuje na úrovni 50 až 80 kilometrov a vzhľadom na geografiu Slovenska zasahuje aj do zahraničia. Platí to však aj opačne, keďže k nám tieto suroviny prichádzajú z Poľska, Maďarska či Česka.
Výsledkom teda je, že naše suroviny smerujú za hranice, no zároveň sa dovážajú aj k nám.
„Už teraz sa vo veľkom dováža lacnejšie kamenivo z Maďarska na juh Slovenska, najmä do regiónu Bratislavy a Košíc. Po ďalšom zvýšení nákladov už nebudeme mať šancu konkurovať ani v obmedzenej miere ako doteraz,“ uviedol pre HN slovenský producent, ktorého meno má redakcia k dispozícii. Neželá si byť menovaný preto, že sa zúčastňuje na štátnych zákazkách, do ktorých smerujú až dve tretiny celkovej produkcie.
Fico priznáva rezervy, Kaliňák kritizuje neobratný štát. Trojica citlivých opatrení zostala bokom
Niektorí zo slovenských ťažiarov pôsobia aj v Česku a tvrdia, že tam žiadny podobný poplatok, o ktorom hovorí Kamenický, neexistuje. „Pravdou je, že navrhovaná sadzba je až jedenásťnásobne vyššia než v susednej Českej republike a okolitých štátoch,“ tvrdí Ruska. Podľa výrobcov je totiž tona kameňa v Česku zaťažená poplatkom len na úrovni 13 centov, a to iba v dobývacích priestoroch.
Výťažok z poplatkov navyše v zahraničí smeruje samosprávam ako kompenzácia za zvýšenú dopravu či prašnosť a nie do štátnej pokladnice.
Drahšia diaľnica aj zámková dlažba
„Nerozumiem, ako mohol niekto vypočítať túto sadzbu. Nedáva nám to žiadny ekonomický zmysel. Navyše sa to udialo bez akejkoľvek diskusie,“ hodnotí krok prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
Aký dosah to v skutočnosti prinesie, je podľa Rusku jasné. Ceny sa premietnu do kameniva pre konečných zákazníkov. Dve tretiny z nich tvorí štát, ktorý tak bude musieť znášať rast cien pri výstavbe strategických projektov – diaľnic, železníc, priemyselných parkov, kanalizácií či vodohospodárskych stavieb.
Zvyšná tretina rastu nákladov sa premietne do cien pre súkromníkov, ktorí ich budú znášať priamo, ale aj nepriamo, napríklad cez vyššie ceny betónu, asfaltu, tehál, cementu, vápna či výrobkov ako zámková dlažba.
Všetci odberatelia sa zároveň môžu logicky obrátiť na lacnejších zahraničných producentov. Ich okruh pôsobnosti sa v dôsledku záťaže našich podnikov rozšíri, čo im navyše umožní zvyšovať si marže a pritom zostať čoraz lacnejšími. Naopak, slovenským výrobcom klesnú zisky a do štátnej kasy budú odvádzať omnoho menej než doteraz.