Taliansky megaprojekt dostane peniaze z únie nepriamo
Most na Sicíliu nakoniec z veľkej časti zaplatia štátne železnice
[18.7.2005, TREND / fm]
Svojský príbeh v súvislosti s prístupom Európy k veľkým dopravným stavbám prežíva aj projekt prepojenia Sicílie s pevninským Talianskom. Most cez Messinskú úžinu začali projektovať už starí Rimania. No ďalej ako k projektom a základnému geologickému prieskumu sa zatiaľ nedostala ani vláda Silvia Berlusconiho. Základným problémom je financovanie.
Nie div, veď posledné prepočty nákladov na výstavbu uvádzajú sumu vyše päť miliárd eur. Napriek tomu práve ona má zatiaľ najväčšie šance posunúť projekt do realizačnej fázy.
Povojnová história zámeru výstavby mosta je spätá najmä so stratégiou dotovania chudobného juhu Talianska. Územie, ktoré obýva približne tretina obyvateľov štátu, patrilo v polovici 20. storočia medzi najchudobnejšie v Európe.
V súčasnosti jeho HDP na obyvateľa dosahuje približne úroveň Slovenska. Situáciu umelo zlepšovali investície do budovania tovární či prístavov, z ktorých sa viaceré nikdy nevyužívali a dodnes sú opustené.
Prepojenie ostrova s pevninou vláda schválila v roku 1971. Pred niekoľkými týždňami sa taliansky vládny kabinet rozhodol určiť termín, kedy by malo prejsť po moste prvé auto. Nemalo by to byť neskôr ako v roku 2010.
Celú mostnú štruktúru naprojektovali v dĺžke vyše tri a pol kilometra, väčšina by mala visieť nad morom. Závesné laná v projekte podopierajú len dva piliere, vyššie ako americký Empire State Building. Oba by pritom mali stáť na súši, jeden na Sicílii, druhý v Kalábrii.
Diskusie okolo výstavby mosta boli a stále sú veľmi ostré a podľa prieskumov verejnej mienky rozdeľujú aj obyvateľov. Čarovným slovkom, ktoré ich malo presvedčiť, sú európske fondy. Napriek záujmu i lobingu sa však túto agendu Taliansku nepodarilo v únii presadiť.
V marci Európsky parlament na podnet frakcie zelených hlasoval proti zaradeniu mosta do zoznamu prioritných projektov únie. Hoci v máji sa tam nakoniec dostal, s priamou podporou únie počítať nemôže.
Spôsob, ako do projektu európske peniaze nakoniec nepriamo dostať, sa však nakoniec našiel. Podporu z únie získala výstavba novej železničnej trate medzi Alpami.
Krajine sa tak podarí ušetriť časť odhadovaných nákladov na železničné projekty a presunúť ich na výstavbu mosta. Tú by mali financovať práve štátne železnice, ktoré budú až do roku 2041 štátu platiť akési mýtne za využívanie mosta. Každoročne by to malo byť až sto miliónov eur.
Ďalšie desiatky miliónov eur železnice vyjde dobudovanie vysokorýchlostnej železničnej prípojky. Súkromným investorom sa do projektu veľmi nechcelo.
Z analýz totiž vyplýva, že cez úžinu sa po vode prepravuje čoraz menej tovaru. Logistici totiž tvrdia, že je lacnejšie tovar na Sicíliu doviezť priamo zo vzdialenejších prístavov, napríklad z Janova, ako ho po železnici či ceste prevážať na špičku „čižmy“ a odtiaľ prepravovať na Sicíliu. Vybudovanie mosta podľa nich ceny prepravy výrazne nezníži. Ako čím ďalej tým viac sa ako perspektívna ukazuje letecká preprava.