Co sa tyka okruhu v Stokholme . Hotove su 2 casti, zapadna otvorena v roku 1966 a juzna (2004). Planuje sa severna cast (otvorenie cca 2014). Vychodna asi nebude (teda v blizkej buducnosti).
studia o vychodnej casti (po svedsky). Su tam zaujimave obrazky variantov, aj velkeho zapadneho obchvatu Stockholmu vv.se/filer/15601/OF2004102220med.pdf
Prejazd Oresundom nie je lacnejší, ako bývalý trajekt. Je to navyše ďaleko rýchlejšie prepojenie. A pre peňaženky Dánov a Švédov je to zatiaľ ďaleko prijateľnejšie, ako pre našinca.
Na severskych zemich je taky zajimava bezpecnost provozu. I kdyz ta je take dana nizkou hustotou provozu.
Na 1 bilion vozokilometru pripada ve Finsku 7.6, ve Svedsku 8.3.
K porovnani Ceska repubika 31.7, Slovenska 46.9 (data z roku 2003)
Doplním ešte údaje pre ivanska - a sorry za trochu oneskorené informácie:
Diaľnice v Škanidnávii nie sú vo všeobecnosti spoplatnené formou diaľničných známok, ako je to praxou vo viacerých štátoch strednej Európy. Vo Švédsku, Dánsku a Nórsku nie je potrebné pred vstupom na diaľničnú sieť kupovať osobitný sticker.
Netýka sa to však mostov v Dánsku, Storebaelt a Oresund, ďalej vjazdu do centrálnej časti Štokholmu - v pracovné dni je platený vjazd do centra: http://tarkastad.free.fr/peage1.jpg,
v Nórsku je mýtne relatívne najviac využívané v celej Škandinávii, túto linku som už uviedol v skecii Diaľnice a RK vo svete http://www.autopass.no/om_autopass/english.stm,
a napríklad vjazd na diaľničný okruh v okolí Osla vyjde ca. 20 nórskych korún za osobné auto: https://www.fjellinjen.no/Om_avtale/m_Hva_koster_det_/177
branco, vďaka za info. momentálne som vo Fínsku, tak sa môžem podeliť o moje dojmy a informácie a nejaké fotky čo som cestou spravil. pochodil som zatiaľ južnú časť krajiny - Helsiniki, Turku, Tampere; cesty sú kvalitné, zatiaľ som nenašiel žiadny úsek plný výtlkov ako býva zvykom u nás. Asfalt je pomerne hrubý, takže dosť hluk od pneumatík, aj na dialniciach. Tých dialnic tu nie je veľa, sú prepojené Helsinki s Tampere kompletne a potom smerom na Turku a pred ním a na mesto Lahti z Helsiniek. Spoplatnený úsek som zatiaľ nenašiel, mal by byť až na severe, tunel na North Cape. Neviem či majú nejaký kvalitnejší asfalt alebo systém práce, ale nevšimol som si aj na evidentne starom asfaltovom koberci toľko záplat ako to býva u nás. Na dialniciach je všeobecne rýchlosť obmedzená na 110, ale ked človek vylezie z mestského okruhu tak čo som si zatiaľ všimol býva vždy zvýšená na 120km/h. Na mestských okruhoch a vo vnútri mesta sú šoféri dosť disciplinovaný čo sa týka rýchlosti, mimo mesta som bol zväčša z tých pomalších ked som sa snažil dodržiavať predpísané rýchlosti. Čo sa mi tu ešte páčilo je napríklad cesta z Helsiniek do Turku, ked človek zlezie z dialnice a ide po okreske tak je na nej elektronické značenie povolenej rýchlosti a bolo skoro po celej trase vysvietené na 100km/h a len ked sme prichádzali na križovatku s pripojením nejakej obce tak bolo spomalenie; tiež pekne porobené obchádzky miest a obcí, takže tých spomalení na trase nebolo veľa a ani mi neprišlo že by mi chýbala dialnica.
Tak keď už sa tu píše o asfalte, tak predsa niečo k tomu poznamenám:
Zvuk prenášaný pneumatikami od asfaltu nezáleží na tom, aká hrubá vrstva asfaltu sa nachádza na ceste (to potom v USA v Kanade by sa jazdiť nedalo vôbec, lebo tam majú najviac vrstiev asfaltu na ceste, keď už majú cestu z AB krytu postavenú), ale skôr aká kvalita asfaltu to je a akým spôsobom je položený. Nedá sa však stanoviť, že čím menší hluk, tak tým lepšie a naopak a okrem toho dosť záleží aj od typu pneumatiky, jej stavu a rýchlosti auta.
Prečo sú (nielen) severské cesty kvalitnejšie než slovenské ? Zase nezáleží takmer vôbec od asfaltu, ale od podložia a vôbec tzv. základov cesty. Sú pevnejšie a odolnejšie a vydržia bez ujmy plne naložený kamión a tým sa “zderie” max. vrchná vrstva asfaltu. Ale nevznikajú žiadne nerovnosti a teda ani výtlky a ak aj náhodou nejaká nerovnosť existuje, tak sa zapláta pomocou špeciálnej technológie celý úsek a maximálne hladko zapadne do “okolia”. Vyjazdené koľaje nevznikajú, pretože cesty nie sú vystavené non-stop preťažným kamiónom a takisto sa tieto cesty pravidelnejšie opravujú - teda konkrétne práve tá vrchná vrstva asfaltu a pritom sa zároveň zisťuje v akom stave je podklad cesty a ten, ak by náhodou bol poškodený, tak sa okamžite pristupuje k opravám. Toto zaručuje perfektnú kvalitu ciest.
Mimochodom hluk je naozaj neznesiteľný na cca. 500 km diaľnic v Nemecku, kde bol nahradený AB kryt novým CB krytom, ale zlou technológiou - to len ako dôkaz toho, že vôbec nejde o asfalt.
A ohľadom toho, že nechýba diaľnica - to je pravda, že systémom kvalitnej cestnej siete + cestných obchvatov a ich napojení na obývané zóny sa dá zabezpečiť, že potom nie je potrebná diaľnica, ale takýto stav v SR podľa mňa nebude nikdy. Žiaľ.
tým, že je asfalt hrubý som myslel jeho zrnitosť navrchu, myslel som, že je to dosť zrozumiteľné. to že záleží od pneumatiky je hádam jasné každému, toto bol len môj postreh, jehoducho vylieziem z trajektu z Tallinu, kde to laicky povedané nehučí a v Helsinkách to na dialnici “hučí”. nehodnotil som či je to dobré alebo zlé, zrejme je to vhodné kôli tunajším dlhým zimám mať zvýšenú adhéziu na vozovke. inak s tými opravami ciest je tiež napríklad zaujímavé, že som prešiel pár stovák kilometrov a jediné rozkopané alebo opravované miesto bolo v centre Helsiniek, žiadne masívne opravy a látanie dier na cestách, proste tu nie je moc čo látať, výtlkov je veľmi málo. dalšia zaujímavosť čo ma napadla, že som videl - dosť nabúraných áut popri ceste nechaných len tak v priekope, na 200km úseku som ich videl asi 4. práve dnes som bol na obede s miestnymi a zabudol som sa spýtať čo je dôvodom, tak zas nabudúce
V stedu mam na rychlo cestovat autom do svedska, nemam casu hladat rady, preto prosim kto moze nech pomoze. Idem z Lit. Mikulasa. Kade je najvhodnejsie, rychlostne limity poplatky na dialnice, ako to je s trajektom… atd. Este som tam nebol, tkaze kazda rada pridfe v hod, za co vopred dakujem, poripade aj liky, kde sa nieco dozviem, este raz vdaka
No a keďže je jeseň, u nás, ako aj v Európe, Amerike a iných štátoch, prichádza otváranie nových, resp. modernizovaných diaľničných úsekov.
Vo Fínsku bol otvorený menší, 7 km obchvat Tampere na diaľnici Helsinki-Tampere. Je to pokračavanie diaľnice na sever krajiny. Ďalšia etapa, 14 km pokračovanie, má byť otvorená v roku 2008.
A modernizovanie už vôbec nie, to prebieha okamžite na jar. Malo by vo vyspelých krajinách, v SR až podľa toho ako sú financie (to hovorím hlavne o mestských komunikáciách).