Štrukturálne fondy

Diaľničná a cestná infraštruktúra v SR (netechnick Glosár
1

Európska regionálna politika je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. Umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu EÚ, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch.

Takáto vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch). Ignorovanie rozdielov medzi regiónmi by mohlo, na druhej strane, viesť k ich narastaniu, čo by brzdilo rozvoj Európskej únie ako celku.

Nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú štrukturálne fondy. Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tématické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok.

Príspevky do týchto fondov od začiatku 90-tych rokov výrazne vzrástli: z 8 miliárd eur ročne v roku 1989 na 32 miliárd eur v roku 1999. Pre roky 2000 až 2006 bolo na všetky štyri štrukturálne fondy vyčlenených spolu až 195 miliárd eur (v cenách roku 1999).

Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2000 až 2006). Kandidátske krajiny - vrátane Slovenska - budú môcť čerpať prostriedky z týchto fondov až po ich vstupe do únie. Pre Slovenskú republiku bola potvrdená výška prostriedkov zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 - 2006 v celkovej výške 1050,3 mil. EUR.

Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú štyri štrukturálne fondy:

Európsky fond regionálneho rozvoja
Európsky sociálny fond
Riadiaca sekcia Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu
Finančný nástroj na riadenie rybolovu

V rokoch 2000 až 2006 vyčlenila EÚ celkovo (vrátane Kohézneho fondu) na podporu znevýhodnených regiónov, oblastí so zvláštnymi hendikepmi a ohrozených spoločenských skupín, 213 miliárd eur.

Zdroj: euractiv.sk/strukturalne-fondy

2

Nemá niekdo infos ako to je od r. 2007 do r. 2013 :question:

3

slubil som to sem doplnit, ale este som sa k tomu nedostal :confused:

4

Tak stačia nejaké links. :wink:

5

nepoznam take komplexne linky
hadam buduci tyzden cosi zbucham - taky sumar

6

Tak aspoň taká základná otázka: financujú sa z týchto fondov aj infraštrukturálne projekty (cesty v dedinách a mestách ..) :question:

Lebo sú mestá, kde sú projekty s názvom “cestnovný ruch” a do toho spadá hlavne rekonštrukcia ciest, chodníkov .. len neviem, či to sú zrovna štrukturálne fondy, .. napadlo ma mesto Skalica “Mestský cestovný ruch”.

Alebo aj sa stavajú priemyselné parky a v nich cesty, ale zase neviem, z ktorých presne fondov sa to financuje. :unamused:

7

infrastruktura v ramci cestovneho ruchu (cize maly rozsah) ano, vacsi rozsah iba cez SSC a NDS

dake priemyselne parky ministerstvo hospodarstva ponuka, ale neviem, co vsetko sa z toho mohlo financovat - teda nakolko cesty

globalny link strukturalnefondy.sk

8

Tak potom sú to dôležité fondy .. lebo v malom rozsahu, .. v meste SI išlo na opravy ciest z celej tej podpory cca. 40-50%, to sú desiatky mil. Sk a v priemyselných parkoch sa takto bežne stavia celá infraštruktúra, vrátane kilometrov nových ciest - s kanalizáciou samozrejme. :wink:

A ďakujem za link. :wink:

9

wazari, máš čas. Ja tiež nestíham glosár 100%-tne a ten odkaz, ktorý si dal, zatiaľ úplne stačí. :bulb:

10

Regionálna politika EÚ – štrukturálne fondy

  • počiatok zároveň so vznikom Európskych spoločenstiev (ES):

V preambule Rímskej zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo v roku 1957 signatári deklarujú, že zakladajú Európske hospodárske spoločenstvo s cieľom „posilniť jednotu ich ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj redukovaním rozdielov existujúcich medzi rôznymi regiónmi a znížením zaostalosti znevýhodnených oblastí“.

Postupne vynikajú (v zátvorkách anglické skratky):

  • Európska investičná banka (EIB) - 1958
    - Európsky sociálny fond (ESF) - 1960
    - Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) - 1962

  • prevláda neformálna regionálna politika, pretože vzhľadom na krajiny, ktoré tvorili ES, nebola regionálna politika prioritou (okrem Talianska)

  • 1973 – vstup do ES nových krajín - UK, IRL, DEN
    - 1975 – vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), vznik DG REGIO (Generálny direktoriát Európskej Komisie (EK) pre regionálnu politiku)

  • UK nebolo orientované na poľnohospodársku výrobu, preto potrebovalo nejaký druh kompenzácie (peňazí späť) za svoje príspevky do rozpočtu ES – preto vzniká ERDF

  • zatiaľ sú stále národné projekty, bez centrálnej kontroly

  • 1979 – 84 – prvá fáza kreovania centrálne usmerňovanej regionálnej politiky – časť prostriedkov ERDF na programy regionálneho rozvoja schválené EK

  • 1985 – 87 – vstup Grécka, zvýšenie percenta prostriedkov na programy regionálneho rozvoja schválené EK

  • 1988 – reforma poskytovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov – súčasná podoba hospodárskej a sociálnej súdržnosti

  • 5 (neskôr 6) cieľov, definovanie oprávnených oblastí (teritoriálnych)

- princípy: programovanie, doplnkovosť, partnerstvo

  • 1992 – Kohézny fond (nepatrí medzi štrukturálne fondy)

- 1993 - Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu (FIFG)

11

Čiže máme 4 štrukturálne fondy (stav na konci roku 2006):

[b]- Európsky sociálny fond (ESF) - 1960

  • Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) - 1962
  • Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) - 1975
  • Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu (FIFG) – 1993[/b]

EAGGF sa skladá vlastne z dvoch fondov – usmerňovacia sekcia je štrukturálny fond a záručna sekcia slúži na iné účely (napr. priame platby v poľnohospodárstve) a na jej využitie treba vypracovať Plán rozvoja vidieka (to nie je operačný program, aj keď v podstate je to podobné)

  • mimo štrukturálnych fondov sú aj iné programy, ktoré majú občas v názve slovíčko “fond“:
  • Prechodný fond
  • Schengenský fond
  • Finančný mechanizmus EHP (európsky hospodársky priestor)
  • Nórsky finančný mechanizmus
  • Švajčiarsky finančný mechanizmus
  • Fond solidarity EÚ
  • Globalizačný fond


Princípy: programovanie, doplnkovosť, partnerstvo

Programovanie – pre vyuźitie peňazí je potrebné pripraviť nejaký plán, program, na čo sa pouźijú a čo sa tým dosiahne – Operačný program

Doplnkovosť – prostriedky zo ŠF nemajú nahradzať národné zdroje jednotlivých štátov, sú čosi navyše, doplnok. Každý štát musí deklarovať, že na oblasti, na ktoré použije prostriedky zo ŠF, použije toľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu ako použil v minulých rokoch

Partnerstvo – treba aby na tom „všetci“ spolupracovali (koho si len viete predstaviť)

12

Programovacie obdobia – všetko okolo fondov sa točí v programovacích obdobiach. Rozpočet EÚ sa momentálne schvaľuje na 7 rokov – ako celok a na jednotlivé roky – to je tá takzvaná finančná perspektíva. Potom sa každoročne dolaďuje. Preto sa programy na využívanie ŠF spracovávajú na obdobie finančnej perspektívy a nazýva sa to programovacie obdobie.

Programovacie obdobia doteraz:

  • 1988 - 1992

  • 1993 - 1999

  • 2000 - 2006

  • 2007 - 2013

  • 2014 - ? (2018 - 2020)

  • už pred pár rokmi začala prebiehať debata, koľko bude trvať programovacie obdobie po roku 2014
    Pre SR platí tzv. skrátené programovacie obdobie od nášho vstupu do EÚ – 2004-06.

ŠF sa orientujú na ciele (rovnaké pre všetky krajiny), ktoré sú stanovené teritoriálne a tým, čo sa nimi chce dosiahnuť. Ciele 2000-06:

Cieľ 1:

  • pomoc zaostávajúcim regiónom (HDP < 75 % priemeru HDP EÚ) a odľahlým oblastiam (napr. zámorské regióny, sever Fínska a Švédska)

  • 69,7 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory projektu zo štrukturálnych fondov až 80 % z celkových oprávnených nákladov na projekt (Kohézne krajiny) (odľahlé oblasti tuším až 85 %)

Cieľ 2:

  • podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónov, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam (podpora regiónov mimo Cieľa 1)

  • 11,5 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory zo štrukturálnych fondov až 50 % z celkových oprávnených nákladov na projekt

Cieľ 3:

  • modernizácia systémov vzdelávania a podpora rozvoja zamestnanosti (podpora regiónov mimo Cieľa 1)

  • 12,3 % z finančných prostriedkov na štrukturálnu politiku EÚ, možnosť výšky podpory zo štrukturálnych fondov až 50 % z celkových oprávnených nákladov na projekt

13

Ciele a teritorialita:

Kategorizácia regiónov sa teritoriálne deje v NUTS – štatistické územné jednotky EÚ (nomenclature des unités territoriales statistiques).

NUTS I - Slovenská republika
NUTS II- Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko
NUTS III - kraje (BA, TT, TN, NR, BB, ZA, KE, PO)
NUTS IV - Okresy (79)
NUTS V - Obce (2 883)

Na úrovni ŠF sa všetko deje na úrovni NUTS II. Je na to Nariadenie EÚ a Vyhláška Štatistického úradu SR.

Programovanie 2004-06:

Národný rozvojový plán (NDP)

  • základný program uskutočňovania štrukturálnej a regionálnej politiky krajiny
  • podlieha schváleniu Európskou komisiou
  • súčasný stav regiónov, možnosti riešenia

Cieľ: úroveň HDP prevyšujúcu 54% priemeru HDP EÚ

Na dosiahnutie strategického cieľa NRP sa budú rozvíjať 3 rozvojové osi:
- Ekonomický rast a konkurencieschopnosť
- Zamestnanosť
- Vyvážený regionálny rozvoj

NRP definuje štyri priority rozvoja Slovenska:
- Konkurencieschopnosť
- Zamestnanosť
- Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
- Základná infraštruktúra

Z NDP vychádzajú Operačné programy (OP) – je to vlastne konkretizácia využitia fondov EÚ pre jednotlivé oblasti, vypracovávajú ich zodpovedné ministertvá (Riadiace orgány pre jednotlivé OP) a schvaľuje ich EK

Sektorový operačné programy (SOP):
Priemysel a služby - MH SR (ERDF)
Ľudské zdroje - MPSVR SR (ESF)
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka - MP SR (EAGGF + FIFG)
Operačný program:
Základná infraštruktúra - MVRR SR (ERDF)

14

Programovanie 2004-06:

Okrem Operačných vypracovávajú zodpovedné ministerstvá (Riadiace orgány pre jednotlivé OP) aj tzv. Programové doplnky pre jednotlivé OP.

Programový doplnok

  • obsahuje podrobné prvky na úrovni opatrenia
  • základ pre vypracovanie projektu
  • definuje konečných prijímateľov pomoci, finančný plán, opatrenia publicity
  • EK sa posiela pre informáciu
  • vypracováva sa ku každému operačnému programu, jednotnému programovému dokumentu a iniciatívam Spoločenstva

Indikatívny zoznam projektov

  • býva súčasťou programového doplnku (nie je pravidlo)

Členenie OP:
OP – Priority – Opatrenia - Podopatrenia

Jednotný programový dokument (JPD) – vypracováva sa tam, kde je nejaký menší objem peňazí pre Cieľ 1 a pre Ciele 2 a 3. Je to dokument, ktorý v sebe zahŕňa Národný rozvojový plán (NDP) a OP. Schvaľuje ho EK.
Čiže buď sa sa vypracuje NDP+OP alebo JPD.

Iniciatívy spoločenstva:
Menšie objemy peňazí, na riešenie nejakého problému:

INTERREG III (A, B, C)

  • podpora cezhraničnej, transregionálnej a transnacionálnej spolupráce

EQUAL

  • európska stratégia zamestnanosti
  • podpora boja proti všetkým formám diskriminácie

    LEADER +     (2004-06 u nás nie je)
  • rozvoj vidieka

URBAN II (2004-06 u nás nie je)

  • obnova miest a prímestských oblastí nachádzajúcich sa v kríze

Čiže zo ŠF sa financujú NDP+OP, JPD (spolu pokrývajú Cieľ 1, 2 a 3) a Iniciatívy spoločenstva (neviažu sa na Cieľ 1, 2 a 3).

Jednotný programovací dokument:
JPD NUTS - Bratislava Cieľ 2 - MVRR SR (ERDF)
JPD NUTS - Bratislava Cieľ 3 - MPSVR SR (ESF)

Iniciatívy Spoločenstva:
Interreg III A (cezhraničná spolupráca) - MVRR SR (ERDF)
Interreg III B (transnacionálna spolupráca) - MŽP SR (ERDF)
Interreg III C (interregionálna spolupráca) - MH SR (ERDF)

Equal - MPSVR SR (ESF)

15

Definície inštitúcií:

Riadiaci orgán (RO)

  • je zodpovedný za správnosť riadenia a realizácie pomoci v súlade s predpismi EÚ
  • je zriadený pre každý operačný program, Jednotný programový doplnok, iniciatívu Spoločenstva a Rámec podpory spoločenstva (CSF – veľmi zjednodušene môžeme povedať, že Rámec podpory spoločenstva je vvlastne Národný rozvojový plán).

    Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (SORO)
  • riadiaci orgán môže niektoré svoje právomoci delegovať na uvedený orgán

Platobný orgán (PO)

  • je zodpovedný za finančné riadenie, za certifikáciu výkazu výdavkov, za vypracovanie a predkladanie žiadostí o platby a prijímanie platieb od EK
  • u nás je to Ministerstvo financií SR a všetko okolo finančného riadenia a ešte viac je popísané v Koncepcii finančného riadenia, ktorú priebežne MF SR aktualizuje

Sprostredkovateľský orgán pod platobným orgánom (Platobná jednotka - PJ)

  • platobný orgán môže niektoré svoje právomoci delegovať na uvedený orgán

Monitorovací výbor (MV) pre operačný program – orgán zriadený členským štátom po dohode s riadiacim orgánom pre operačný program a po konzultácii s partnermi, ktorý je zodpovedný za monitorovanie pokroku v realizácii priorít a cieľov stanovených v operačnom programe. Je zložený zo zástupcov príslušného riadiaceho orgánu pre operačný program, riadiaceho orgánu pre CSF, platobného orgánu, ostatných zainteresovaných subjektov a tam kde je to vhodné, zástupcu EIB. Na práci monitorovacieho výboru sa ako pozorovateľ podieľa zástupca EK. Výboru predsedá zástupca riadiaceho orgánu pre operačný program.

  • schvaľuje Programový doplnok a monitorovacie správy
  • MV pre CSF, OP, JPD, Iniciatívy
16

Operačné programy 2004-06:

SOP Priemysel a služby - MH SR

SORO:
NARMSP - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
SEA - Slovenská energetická agentúra
SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SACR - Slovenská agentúra cestovného ruchu

Cieľ - rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

  1. Priorita: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu
    (5 opatrení)

  2. Priorita: Rozvoj cestovného ruchu
    (3 opatrenia)


SOP Ľudské zdroje - MPSVR SR

SORO:
MŠ SR - Ministerstvo školstva SR

Cieľ - rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile

  1. Priorita: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce
    (3 opatrenia)

  2. Priorita: Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce
    (2 opatrenia)

  3. Priorita: Zvýšenie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily a osôb vstupujúcich na trh práce
    (3 opatrenia)


SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka - MP SR

SORO:
PPA - Pôdohospodárska platobná agentúra

Cieľ - multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

  1. Priorita: Podpora produktívneho poľnohospodárstva
    (2 opatrenia)

  2. Priorita: Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieka
    (5 opatrení)


OP Základná infraštruktúra - MVRR SR

SORO:
MDPT SR - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia SR

Cieľ - podpora vyváženého regionálneho rozvoja prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov.

  1. Priorita: Dopravná infraštruktúra
    (3 opatrenia)

  2. Priorita: Environmentálna infraštruktúra
    (4 opatrenia)

  3. Priorita: Lokálna infraštruktúra
    (4 opatrenia)

17

Jednotné programovacie dokumenty 2004-06:

JPD NUTS - Bratislava Cieľ 2 - MVRR SR

  • celé územie Bratislavského kraja (ale priamo z Bratislavy iba niektoré okrajové dediny sú oprávnené čerpať)

  • kritérium EÚ 2004-6 – cieľ pomoci môže zahŕňať do 31 % z obyvateľov NUTS II (realita 28,8 %)

Cieľ - dostatok pracovných príležitostí a kvalitné prostredie pre život obyvateľov.

  1. Priorita: Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja cieľového územia
    (5 opatrení)

JPD NUTS - Bratislava Cieľ 3 - MPSVR SR

SORO:
MŠ SR - Ministerstvo školstva SR

  • celé územie Bratislavského kraja

Cieľ - zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov.

Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie
(2 opatrenia)

Priorita 2: Rozvoj celoživotného učenia a podpora výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov
(2 opatrenia)

18

Iniciatívy spoločenstva 2004-06:

Interreg III
A - cezhraničná spolupráca, 2 partneri z prihraničných regiónov

  • samostatný programovací dokument a RO (SR je RO pre SR-ČR) pre každú hranicu

B - transnacionálna spolupráca, 3 (20) partneri z 3 (2) krajín

  • 4 priority, 11 opatrení

  • RO je talianske ministerstvo infraštruktúry a dopravy

C - interregionálna spolupráca,

  • región = NUTS II

  • výmena skúseností

  • mestský a regionálny rozvoj

  • 6 tém

  • RO je Úrad spolkového kancelára Rakúskej republiky

EQUAL - MPSVR SR

Národná podporná štruktúra (ako SORO):
Fond sociálneho rozvoja – príspevková organizácia MPSVR SR

Priorita 1
Téma1.1.: Uľahčenie prístupu a návratu na trh práce pre tých, ktorí majú ťažkosti s integráciou a reintegráciou na trh práce
Téma 1.2.: Boj proti rasizmu a xenofóbii vo vzťahu k trhu práce

Priorita 2
Téma 2: Posilňovanie sociálnej ekonomiky (tretieho sektora) najmä verejnoprospešných služieb so zameraním na zvyšovanie kvality pracovných miest

Priorita 3
Téma 3: Podpora adaptability podnikov a zamestnancov voči štrukturálnym ekonomickým zmenám a voči informačným a iným novým technológiám

Priorita 4
Téma 4: Znižovanie rozdielov medzi pohlaviami a podporovanie pracovnej desegregácie

Priorita 5
Téma 5: Žiadatelia o azyl

19

Obmedzenia 2004-06:

  • hodnota ročného príjmu pre krajinu z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov < 4 % HDP krajiny
  • sektorové operačné programy v skrátenom programovom období 2004-2006 môžu byť financované len z jedného štrukturálneho fondu
  • nie je možná kombinácia krytia z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov súčasne
  • pre roky 2004 – 2006 nové členské krajiny môžu čerpať prostriedky iba z dvoch iniciatív ES - INTERREG a EQUAL
  • pravidlo n+2 (napr. peniaze pre konkrétny OP na rok 2004 sa musia minúť do konca roku 2006 – netýka sa projektov ale OP)
  • možnosť kombinácie financovania z medzinárodných finančných inštitúcií (EIB, EBRD, Svetová banka)
  • projekty financované zo štrukturálnych fondov musia byť v každom prípade v súlade s politikami spoločenstva, vrátane pravidiel štátnej pomoci, ktoré sú nadradené pravidlám o štrukturálnych fondoch (SR v programovacom období 2004 – 2006 bude využívať celkovo 12 schém štátnej pomoci (okrem de minimis)) – treba zohľadniť aj regionálnu pomoc (výška sa určuje podľa hospodárskej vyspelosti regiónov).
  • striktné dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní

Koneční prijímatelia (ten, kto podáva projekt na schválenie Riadiacemu orgánu alebo SORO) môžu byť z verejného alebo súkromného sektora.
Medzi konečných prijímateľov z verejného sektora patria:

  • štátne rozpočtové organizácie
  • štátne príspevkové organizácie
  • obce alebo ich rozpočtové a príspevkové organizácie
  • vyššie územné celky alebo ich rozpočtové a príspevkové organizácie

Medzi konečných prijímateľov zo súkromného sektora patria:

  • právnické osoby
  • fyzické osoby

Koneční prijímatelia z verejného sektora môžu využiť systém predfinancovania alebo refundácie (pre projekty financované z ERDF), resp. zálohovej platby alebo refundácie (pre projekty financované z ESF), ktoré sú platobnou jednotkou vyplácané rovnako pomerne za zdroje EÚ a štátneho rozpočtu.

V prípade konečných prijímateľov/príjemcov pomoci zo súkromného sektora prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prepláca platobná jednotka zároveň v pomere stanovenom na projekt na základe refundácie.

  • zálohová platba – konečný prímateľ dostane peniaze na začiatku projektu

  • predfinancovanie - konečný prímateľ dostane peniaze na zaplatenie došlej faktúry

  • refundácia - konečný prímateľ dostane, keď preukáže, že zaplatil došlú faktúru

  • príjemca pomoci - keď ide o štátnu pomoc

20

Obmedzenia 2004-06:

Možná finančná spoluúčasť z národných verejných zdrojov (pre verejný aj súkromný sektor):

  • štátny rozpočet

  • rozpočet vyššieho územného celku

  • rozpočet obce

  • iné verejné zdroje

  • podiel zdrojov konečného prijímateľa (okrem subjektov štátnej správy) na spolufinancovaní vo výške 5 % z celkových oprávnených nákladov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci (95 % projektu zaplatí ŠF a štát),

  • VÚC a obce sa v súvislosti s neukončeným procesom decentralizácie verejnej správy v programovom období 2004-2006 nebudú podieľať na spolufinancovaní projektov subjektov súkromného sektora, s výnimkou VÚC Bratislavský kraj v rámci JPD cieľa 2.

Všeobecne príspevky zo ŠF:
75 % pre Cieľ 1
50 % pre Ciele 2 a 3

Pre súkromný sektor (štátna pomoc):

  • 35 % z celkových oprávnených nákladov v regiónoch Cieľa 1
  • 15 % z celkových oprávnených nákladov v oblastiach Cieľa 2
    - ak podľa pravidiel štátnej pomoci je možné dať na projekt viac, ako je príspevok zo ŠF, štát tento rozdiel každej firme zaplatí

Venovať pozornosť:

  • rovnosť príležitostí
  • publicita
  • oddelené účtovníctvo projektov
  • životné prostredie

To, čo som tu popísal, žiadateľ o podporu z fondov EÚ nemusí ovládať. Vždy, keď je niektorým RO alebo SORO zverejnená výzva na predkladanie projektov, súčasťov je aj prírućka pre žiadateľa, kde je to všetko zhrnuté, čo on k tomu potrebuje.

Projekty na spolufinancovanie zo ŠF s rozpočtom do 50 mil. EUR schvaľuje SR, nad 50 mil. EUR sa zasielaju pre informaciu (na schválenie) do Bruselu. Nad 50 mil. EUR sú iba projekty verejných organizácií, nie súkromného sektora.