etrend.sk/generate_page.php?page_id=49389
Stavebníctvo v skúške rastu obstálo
Dopravné a priemyselné stavby budú kľúčové segmenty, ktoré potiahnu stavebný sektor
Slovenské stavebníctvo si vlani počínalo viac ako solídne. Objem stavebnej produkcie presiahol 102 miliárd korún, čo predstavuje dvanásťpercentný nominálny a 4,3-percentný reálny rast stavebnej produkcie.
A hoci šesťpercentný reálny rast z roku 2003 si odvetvie nezopakovalo, stavbári si zúfať nemusia. Aj v porovnaní s lanským 5,5-percentným rastom ekonomiky je bilancia stavebníctva za rok 2004 dobrá vizitka.
Najmä keď možno predpokladať, že rast nie je jednorazová záležitosť. Rozvoj výroby a príchod nových investorov bude sprevádzať rozmach priemyselnej výstavby.
Spolu s dopravnou infraštruktúrou to budú kľúčové segmenty, ktoré potiahnu stavebný sektor v najbližších rokoch. Aj počet bytov by mal byť v budúcnosti vyšší ako minuloročných dvanásťtisíc.
Lákavý balík na dopravné stavby
Výraznú časť stavebnej produkcie budú tvoriť v najbližších rokoch investície do dopravnej infraštruktúry. Konštantná suma približne jedenásť miliárd korún, ktorá zo štátneho rozpočtu smerovala v uplynulých dvoch rokoch na výstavbu a opravu ciest a diaľnic, by sa mala ešte zvyšovať.
Ak sa totiž má splniť vládne uznesenie, že Bratislava a Košice by mali byť prepojené do roku 2010, bude to stáť najmenej 80 miliárd korún. Vstup súkromných peňazí do diaľničného biznisu preferovaný rezortom dopravy tento balík ešte zvýši.
Hoci výhodnosť takejto alternatívy je pre štát viac ako otázna, pre stavbárov je to vítaná možnosť využiť svoje kapacity. A nielen pre slovenských stavbárov.
Vstupom do únie sú slovenské diaľničné tendre čoraz zaujímavejšie aj pre zahraničných producentov. Slovensko dostáva možnosť využiť miliardovú pomoc zo solidárnych fondov EÚ, čo je pre zahraničné firmy lákadlo.
Na výberových konaniach na zhotoviteľov diaľnic sa zúčastňujú firmy z Portugalska, Španielska či Grécka, čo predtým nebolo zvyčajné. A už prvý úsek diaľnice Mengusovce – Jánovce vyhrala grécka firma J & P Avax.
Gréci sa však tešili predčasne. Úrad pre verejné obstarávanie pre chýbajúcu dokumentáciu poradie firiem zrušil. Gréci sa zatiaľ obrátili na súd, tender sa však zrejme bude opakovať.
Priemysel, zábava a bývanie v popredí
Dariť sa bude aj obchodným centrám a bytom. Na tento rok je ohlásených niekoľko veľkých projektov spolu za desiatky miliárd korún.
Obchodno-zábavné centrá smerujú skôr do regiónov, bratislavský trh je už totiž saturovaný. V prvom kole dostane nové zábavno-obchodné centrá väčšina krajských miest, v tom druhom pribudnú aj v najväčších okresných sídlach. Rastúca kúpyschopnosť obyvateľov mimo metropoly dáva investorom nádej na úspech.
Zato výstavba bytov sa stále sústreďuje najmä do hlavného mesta. Bytové projekty budú čoraz väčšie a potiahnu stavebníctvo najmä na západnom Slovensku.
Čoraz menej sa na výstavbe bytov podieľa štátna podpora. Súkromný sektor si dokáže poradiť aj napriek znižovanej podpore stavebného sporenia či zrušenia bonifikácie úrokov hypotekárnych úverov pridelených od druhej polovice roku 2003.
Štátna politika bývania dostáva racionálne jadro a podpora začína smerovať tam, kde je to najviac potrebné – do výstavby nájomných bytov pre obce a mestá. Vlani sa postavilo približne dvanásťtisíc bytov, čo je o sedminu menej ako rok predtým. Stúpol však počet rozostavaných bytov, takže v budúcom roku by sa ich malo dokončiť viac.
Stavebníctvo však bude ťahať aj priemysel. Vhodné kapacity v „hnedých parkoch“ sú už vyčerpané.
Do popredia sa dostáva výstavba nových logistických a výrobných priestorov. Priemyselné a technologické parky budú diktovať budúcnosť stavebníctva spolu s dopravnou infraštruktúrou. Vo výpočte najväčších začatých i odovzdaných stavieb dominujú práve diaľničné a cestné úseky, priemyselné a kancelárske priestory.
Rebríčky v podstate bezo zmien
Najväčšie stavebné firmy si držia svoju pozíciu. Prvé tri priečky v rebríčku, ktoré zostavuje TREND na základe údajov poskytnutých spoločnosťami, kopírovali minuloročné poradie.
Najsilnejšou firmou je stále Doprastav, a.s., Bratislava, najmä vďaka úspechom v diaľničných tendroch. Tým sa dá vysvetliť aj takmer štvrtinový nárast jeho výroby, veď medzi desiatimi najväčšími stavbami odovzdanými do používania v roku 2004 figuruje meno Doprastavu hneď trikrát. Vo všetkých troch prípadoch ide o dopravné stavby.
Doprastav dominuje aj v ďalších dvoch rebríčkoch. Kým jeho víťazstvo v počte zamestnancov sa očakávalo, nečakanú trojnásobnú trefu Doprastavu zabezpečil fakt, že vlani najziskovejšia stavebná firma – Zipp, a.s., Bratislava – tento rok hospodársky výsledok nezverejnila. Zipp si však stabilne udržiava miesto dvojky v odvetví, minulý rok dokonca dokázal mierne zvýšiť výrobu.
Na virtuálny bronzový stupienok sa za vlaňajšie výsledky postavia opäť Inžinierske stavby, a.s., Košice. Štvrtý je Váhostav – SK, a.s., Žilina a exkluzívnu päticu uzatvára Sibamac, a.s., Bratislava.
Reálnou slovenskou štvorkou je však švédsky koncern Skanska s celkovými tržbami v skupine na úrovni 3,16 miliardy korún. Na Slovensku však Skanska stále podniká prostredníctvom niekoľkých slovenských dcér a organizačných zložiek firiem z českej divízie.
Vlaňajšie slovenské upratovanie Skansky by však malo konsolidovať sily a vybudovať silný domáci podnik, ktorý nemá byť iba servisom pre českú divíziu koncernu. Vlajková loď Skansky na slovenskom trhu – Skanska BS (bývalé Banské stavby), a.s., Prievidza je v rebríčku šiesta, kam sa posunula z predchádzajúceho desiateho miesta. Podpísalo sa pod to predovšetkým zvýšenie výroby i tržieb o 60 percent, k čomu rozhodujúcou mierou prispelo zaradenie do koncernu Skanska.
Stavajú doma
Slovenskí stavbári pracujú predovšetkým doma. Export stavebných prác tvorí necelú dvadsatinu celkových tržieb za stavebnú činnosť. Niežeby sa im do sveta nechcelo.
No na Slovensku majú zatiaľ dosť práce. A kapacity v Európskej únii sú obsadené tamojšími firmami. Tie nerady vpúšťajú slovenských stavbárov na svoj trh.
Naopak, dravé firmy zo starej Európy by sa radšej presadili na Slovensku. Domáci stavební lídri si potrebu expanzie uvedomujú. A keďže na západe je plno, svoj pohľad upierajú na východ.
Na obrovský a stále rastúci ruský trh sa však pozerajú so zmiešanými pocitmi. Hoci svojou veľkosťou je ruský stavebný trh lákavý, komplikácie a obavy z „nie celkom štandardného“ podnikania Slovákov zatiaľ odrádzajú.
Napríklad najväčšiu slovenskú stavebnú firmu Doprastav, a.s., Bratislava viac zaujíma Balkán. V Bulharsku, Rumunsku či v krajinách bývalej Juhoslávie sa chce presadiť prostredníctvom srbskej akvizície.
Viac zamestnancov, rovnaké mzdy
Vlani pracovalo v slovenskom stavebníctve v priemere vyše 205-tisíc ľudí. Počet zamestnancov sa medziročne zvýšil približne o pätinu, čo je oproti roku 2003 len polovičný rast. To však nemusí byť reálny počet zamestnancov v sektore. Najmä u malých zamestnávateľov sa dá predpokladať, že nie všetci zamestnanci sú aj evidovaní.
Stavebníctvo je aj podľa odhadov Národného inšpektorátu práce jedným z najrizikovejších semenísk čiernej práce. Takmer dve tretiny stavbárov však pracovali v podnikoch s viac ako 20 zamestnancami, takže konečný počet pracovníkov v stavebnej brandži sa až tak od oficiálnych čísel líšiť nebude.
Priemerná mzda v stavebníctve narástla vlani medziročne o vyše tisíc korún. To je o viac ako tretinu menej oproti zvýšeniu platu v priemysle či hospodárstve celkovo.
Priemerná mesačná výplata stavbára je nižšia ako priemer už niekoľko rokov. Reálny rast miezd bol opäť zanedbateľný – 1,4 percenta. Lenže dá sa predpokladať, že najmä u menších zamestnávateľov sú reálne a vykazované mzdy rozdielne.
Neformálne odmeňovanie nie je podobne ako neformálne zamestnávanie v tomto sektore výnimka. Opäť to však platí najmä pre menšie podniky, veľké firmy by takýmto spôsobom neriskovali.
Konsolidované vlastnícke vzťahy
Rozhodujúce slovo na slovenskom stavebnom trhu majú už zahraniční hráči. Z veľkých firiem nemá zahraničného majiteľa iba Doprastav, ktorý naopak vlastní českú dvojku Metrostav, a.s., Praha.
Spolu s Metrostavom SK tak DDM Group dosahuje ročné obraty na úrovni miliardy eur. To z nej robí aj na európske pomery solídnu firmu. A o takú záujem na trhu je, takže je len otázka času, kedy sa začne otvorene debatovať aj o predaji Doprastavu.
Podstatná časť najväčších stavebných firiem v SR sa už však stala dcérou niektorého z veľkých európskych koncernov. Trhová dvojka Zipp má majiteľa z Rakúska – Strabag – už takmer jeden a pol roka.
Kontrolu nad Inžinierskymi stavbami získala od finančnej skupiny Istrokapitál francúzska Collas Group, ktorá je majiteľkou aj ďalšej firmy z desiatky najväčších – Cesty Nitra. Cestné stavby, a.s., Košice ovláda takisto francúzska Eurovia.
Výrobcovia stavebných materiálov sú v rukách zahraničných akcionárov takmer kompletne. Na Slovensku majú svoje prevádzkárne Holcim, Wopfinger, Wienerberger, Carmause či Bramac.
Východ republiky v cemente i betóne kontrolujú Východoslovenské stavebné hmoty (VSH, bývalá Cementáreň Turňa), a.s., Turňa nad Bodvou, ktoré patria nemeckej firme MF Beteiligungs. Z väčších výrobcov je v rukách domácich majiteľov iba Považská cementáreň, a.s., Ladce, aj tá má však francúzskeho minoritného akcionára Lafarge. Čisto slovenský je producent pórobetónového muriva Porfix - pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany a trojica menších tehelní v Lučenci, Žiline a Pezinku.
Rastúci dopyt po stavivách
Medzi výrobcami stavív hrajú prvé husle predovšetkým výrobcovia cementu, vápna a betónu. Orientujú sa na domáci trh nielen pre vysoké dopravné náklady pri exporte, ale najmä pre rastúci dopyt.
Hoci pri ešte stále nízkej cene práce sa vlastníkom slovenských cementární, ktorí až do začiatku minulého roka pochádzali z „alpského“ regiónu, oplatilo exportovať až do Nemecka. Po masívnom poklese cien cementu v Nemecku pred dvoma rokmi však pre slovenský cement stratil tamojší trh na atraktívnosti.
Stabilnú formu si držia aj producenti pálených murovacích materiálov a krytín. Aj keď export im stále tvorí výraznú časť tržieb, domáci trh pohlcuje čoraz viac ich produkcie.
Efektivita vývozu totiž klesá úmerne vzdialenosti, nad 200 kilometrov už nie je rentabilný. Naopak, výrobcovia dlažieb, obkladov a izolácií konkurenciu importérov pociťujú.
Trend, 30.05.2005, Miro Sedlák
Vzhľadom na rozsiahlosť článku osobne doporučujem návštevu horeuvedenej internetovej stránky, etrend.sk/generate_page.php?page_id=49389 ,pretože na nej sa okrem tohto textu nachádzajú aj mnohé grafy a tabuľky:
Stavebná produkcia v SR vrátane nestavebných podnikov (mld. Sk)
Export stavebnej produkcie (mld. Sk)
Tržby za stavebnú činnosť v SR (mld. Sk)
Výdavky na výstavbu a údržbu diaľnic a ciest (mld. Sk)
Pracovníci v stavebníctve (tis. osôb)
Priemerná mesačná mzda (Sk)
Index vývoja HDP a stavebnej produkcie (1995=100 b. c.)
Najväčšie stavby odovzdané do užívania v roku 2004 … 42 stavieb (tabuľka)
Začaté stavby v roku 2004 … 26 stavieb (tabuľka)