- Veľké firmy, ktoré robia na železniciach, uzavreli vlani solídny rok.
- Ďalšie obdobie však môže byť podľa riaditeľa TSS Grade ešte lepšie.
- Tento sektor však ohrozuje financovanie stavieb.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Stavebníctvo je segment, ktorý do značnej miery kopíruje nálady na trhu aj investičný apetít štátu. Veľkú časť príjmov gigantov v tomto odvetví tvoria štátne zákazky. HN nedávno informovali o tom, ako sa darilo firmám, ktoré realizujú veľké diaľničné projekty.
V minulom roku boli ich výsledky rozpačité. Rast dosiahli len dve z nich, Váhostav a Eurovia, ktoré spolu stavajú obchvat Prešova.
Jednoznačnejšie to však vlani vyzeralo pri spoločnostiach, ktoré sa špecializujú na iný druh infraštruktúry – koľaje. V tomto špecifickom segmente stavieb zaznamenali tri najväčšie firmy počas minulého roka výrazný nárast tržieb.
Dôvodom môže byť dobeh veľkých projektov, ako aj čoraz väčší dôraz zo strany Bruselu na železnice vzhľadom na ekológiu. Okrem toho nahráva firmám aj to, že správca infraštruktúry dostal vlani viac na údržbu.
Oprava trate, na ktorej jazdia vlaky 70-kilometrovou rýchlosťou, sa vzdialila. Dôvod? Peniaze
Ešte silnejší rok
Najväčšou firmou, ktorá sa špecializuje vyslovene na železničné projekty, je TSS Grade. Ide o spoločnosť, ktorá sa dlhodobo spájala s menom podnikateľa Františka Hodorovského. Ten však vlastnícky vzťah poprel a pre denník SME povedal, že spoločnosti pomáhal finančne konsolidovať. Subjekt vlastní podľa registrov jeho švagor Branislav Gábriš.
Firma prešla zhruba v období ako Váhostav či Doprastav tiež reštrukturalizáciou, v posledných rokoch však dosahuje čierne čísla a jej tržby rastú. V minulom roku boli na úrovni 121 miliónov eur pri zisku viac než milión eur.
Na severe otvoria dôležitú spojnicu na Kysuce a ďalšie dva regióny. Je za tým posun v megaprojekte
Podľa riaditeľa Dušana Chovanca to je pri danom roku vždy skôr výsledkom predošlého obdobia. Veľké stavby sa totiž realizujú niekoľko rokov a najväčšie transakcie prichádzajú zväčša až vo finiši.
„Veľký progres nastal v prípade stavby pri Čadci, zároveň nám skončila stavba Púchov, Poprad – Lučivná, vlani sme už pracovali na stavbe Kúty. Bol to súbeh okolností, keď staré stavby bežali a nové štartovali,“ povedal Chovanec.
Dodal tiež, že tento rok je zo stavebného hľadiska ešte hektickejsi a očakávajú ešte lepšie čísla. Rozbieha sa totiž aj stavba Poprad Vydrník za takmer 400 miliónov eur a v hre sú aj ďalšie projekty.
Pokiaľ budú eurofondy, nie je problém
Utlmenia investícií kvôli šetreniu štátu sa až tak neobáva, keďže väčšina projektov, na ktorých firma pracuje, je financovaná z eurofondov. „Predpokladám, že aj v období konsolidácie tieto projekty budú pokračovať, pretože vedú k naštartovaniu ekonomiky. Tam, kde sa stavia, to má dosah aj na ubytovanie, nákup materiálu, gastronómiu a mnohé odvetvia,“ povedal.
Štát chystá aj ďalšie dve megazákazky, ktoré sú aktuálne vo fáze súťaženia. Ide o modernizáciu ďalšieho úseku pri Poprade a časti hlavnej trate pri Liptovskom Mikuláši s celkovou hodnotou zhruba 1,5 miliardy eur.
Električku robiť nechcú
Jednej prestížnej zákazky sa však firma predsa len zriekla. Nejde však o projekt železníc, ale hlavného mesta, s ktorým má spoločnosť po rekonštrukcii električkovej trate smerom na Dúbravku naštrbený vzťah a s magistrátom sa dodnes sa súdia o peniaze.
Modernizáciu ružinovskej radiály za 100 miliónov eur muselo mesto dať súťažiť druhýkrát po tom, čo sa do prvého tendra nikto neprihlásil, údajne kvôli hroziacim sankciám za nesplnenie podmienok. Druhý termín na predkladanie uplynul koncom septembra. Chovanec však potvrdil, že ponuku opäť nepodali.
„Pripravovali sme ju so silným partnerom. Pokúsili sme sa dotazovať mesto, aby bola zákazka technicky zrozumiteľná. S naším obchodným partnerom sme sa však rozhodli, že riziko penalizácie, ktorá hrozí z nepreberania stavby je také veľké, že sme ponuku nepodali,“ dodal.
Firma sa na tieto zákazky pripravuje, avšak vzhľadom na bežiace tendre sa k tomu odmietla bližšie vyjadriť. Ak by sa v najbližšom čase rozbehli aj tieto projekty, znamenalo by to pre železničné firmy najlepšie roky v histórii. Väčšinou totiž štát naraz realizoval len jednu, respektíve dve takéto vlajkové lode.
Vzhľadom na predpokladanú hodnotu megaprojektov je však otázne, či sa na ve vôbec nájdu financie. Problémy by mohol mať segment aj s kapacitami. Na železniciach dnes okrem veľkých modernizácií beží aj niekoľko menších rekonštrukcií, ako aj opráv, na ktoré dostali železničiari v minulom roku viac prostriedkov.
Ďalšími firmami, ktoré sa zameriavajú na železnice, sú firma Transsprojekt so sídlom v Košiciach a Tempra z Banskej Bystrice. Pre tie bol minulý rok z hľadiska príjmov tiež výnimočný. Prvá zo zmienených firiem utŕžila až o 165 percent viac než v roku predtým.
Spoločnosť dodávala podľa oficiálnej stránky na viacerých veľkých projektoch, ako napríklad uzol v Žiline, elektrifikácii pri U. S. Steel a v lete dokončili rekonštrukciu nástupíšť v Košiciach, ktorá sa oproti pôvodným plánom predĺžila o jeden a pol roka.
Vysoké marže
Obe firmy sa vyznačujú pomerne vysokými ziskmi. V Tempre bol zárobok v roku 2023 oproti tržbám na 15 percentách, v prípade Transservisu to bolo až 20,5 percenta. V minulom roku síce boli tieto údaje už nižšie, stále však v rámci stavebníctva ide o slušné čísla.
Šéf Zväzu stavebných podnikateľov Pavol Kováčik uviedol, že firmy zamerané na železničné stavby majú pomerne výsadné postavenie, a to nielen na slovenskom trhu.
„Výstavba železníc je veľmi špecifické odvetvie, ktoré si vyžaduje určité odbornosti, ktoré nepúšťajú veľmi ďalších hráčov na trh a je tam nejaká bariéra. Hráči, ktorí na trhu sú, z toho ťažia,“ povedal Kováčik s tým, že okrem TSS Grade sú to aj Doprastav a Strabag, ktoré však majú väčšiu diverzifikáciu a stavajú aj diaľnice.
„Sú tu aj také externality typu Váhostav a ICM na trati medzi Bratislavou a Kútmi, kde vidíme, že je to trápenie,“ vysvetľuje.
Trh firiem, ktoré robia železničné stavby, je podľa neho viac uzatvorený. „Marže sú tam potom o niečo vyššie ako v cestárskom odvetví alebo pri kanalizáciách. Na jednej strane je to výhoda a na druhej riziko. Pokiaľ železničné stavby nebudú TSS, nemá veľa alternatív,“ dodal.
Medzi premiantov sa v tomto smere zaraďuje aj Eltra, ktorá patrí do portfólia českého miliardára Daniela Křetínskeho. Tá sa venuje elektrifikácii železníc.
V tomto segmente mala donedávna prakticky monopol a aj dnes ťaží zo svojho výnimočného postavenia na trhu. Firmám, ktoré sa zaoberajú práve elektroinštaláciou, sa HN venovali v článku v júni.