Dôchodky sa valorizujú o tzv. dôchodcovskú infláciu, teda o priemernú infláciu všetkého čo bežný dôchodca kupuje, skutočne teda dôchodcovia zlé časy nepocítili, rovnako ako nepocítili predtým dobré časy, čo ukazuje, že dôchodkový systém je nastavený nielen rozšafne, ale aj nelogicky - valorizuje sa keď nie je z čoho, nevalorizuje keď je z čoho, dôchodca nikdy nepocíti dobré časy, nikdy nepocíti zlé časy a ešte na neho všetci v tých časoch doplácajú.
Všetci hovoria o šetrení jesnoducho preto, že teraz je situáci, že šetriť treba, dlh rastie extrémne rýchlo a je to spotrebný dlh - rovnako ako keby si bežný človek požičiaval každý mesiac na jedlo a energie - a to nie je udržateľné.
Okrem toho náklady na život človeka v produktívnom veku sú úplne inde ako náklady na život dôchodcu pritom po tých najväčších valorizáciach za magora boli dôchodku takmer ako platy.
Krok 1 je nezadlžovať sa na bežné fungovanie, obmedziť výdaje a dostať deficit na 2-3% HDP.
Krok 2 - prestať si odháňať HDP nezmyselnými, neprimeranými a usokými daňami a odvodmi - po posledných zabedených kravinách začali firmy presúvať čo vedia za hranice. V praxi slovenské HDP už nebude slovenské, ale napr. České.
Krok 3: Dostať HDP systematicky naspäť:
Investície - každé 1 euro, ktoré ide do investícii sa prejaví na HDP, časrokrát pomerom vyšším ako 1:1, investičný dlh je obrovský.
Reformy - školstvo, dane, odvody, obce, okresy, VUC atď. - Je celkom nenormálne mať obce o 4 domoch a 15 ľuďoch, školy o 5 deťoch atď.
Ad turizmus: už len to, že sa nevedia tursti poriadne dostať na miesto kam chcú ísť je dôvod sa nevracať, ďalej aj podfinancovanie obcí. Typický príklad: Idem na rekreáciu, po ceste dodrbem auto na rozbitých cestách, postojím v kolónach, dodrbem topánku a členky na rozbitých chodníkoch. Vrátim sa tam? No nie…