- Financovanie železníc robí štátu problémy prakticky každý rok.
- Náklady na personál sa zvyšujú veľkým tempom a optimalizácia zatiaľ nenapreduje podľa očakávaní.
- Správca infraštruktúry má v rozpočte dieru na tento rok vo výške desiatok miliónov eur.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Čoraz horúcejšou témou začína byť s príchodom jesene rozpočet, ktorý ide v posledných rokoch ruka v ruke s konsolidáciou. Kritikom sa nepáči najmä to, že kým príjmy pokladnice sa cez dane zvyšujú, šetrenie na strane výdavkov na štátny aparát zaostáva.
Jedným z najväčších poberateľov sú pritom železnice, ktoré dostávajú každý rok od štátu stovky miliónov eur. Z roka na rok je to čoraz vyššia suma a teraz sa pri nich črtá ďalší nečakaný výdavok.
HN prednedávnom informovali, že situácia okolo štátneho kolosu je ťažko udržateľná. Tlak na mzdy rastie a peniaze, ktoré na to železnice dostávajú, sú využité neefektívne.
Ekonómovia z ministerstva financií napríklad poukázali na problémové nočné zmeny na staniciach, počas ktorých výpravcovia nemajú prakticky čo robiť.
V tomto roku majú správcovi infraštruktúry podľa informácií HN chýbať na mzdy desiatky miliónov eur, ktoré si bude žiadať od štátu.
Pre HN to potvrdilo viacero zdrojov. Z čoho sa suma dofinancuje, zatiaľ nie je známe. Pravdepodobne zapláta dieru štátny rozpočet, ministerstvo dopravy a časť budú musieť nájsť samotné železnice.
Tie potvrdili, že diskusia medzi dotknutými stranami stále prebieha.
Drahý kompromis
„Železnice Slovenskej republiky potvrdzujú, že prebiehajú rokovania na úrovni ministerstva financií, ministerstva dopravy a ŽSR. Optimalizačné opatrenia sú súčasťou detailov z rokovania, ktoré zatiaľ nemienime zverejňovať,“ povedal pre HN generálny riaditeľ železníc Ivan Bednárik.
V júli podpísali železnice s odborármi dodatok ku kolektívnej zmluve, na ktorého základe dôjde aj v tomto roku k zvyšovaniu miezd. Správca infraštruktúry by mal pritom zo štátnej dotácie vyplatiť aj pôvodnú sumu.
Mzdy sa na základe vyrokovaných podmienok od júla zvýšia o 4,8 percenta po tarifnú triedu 12 a vyššie tarifné triedy o 45 eur. Zároveň sa podpísal aj dodatok o mimoriadnej prémii ku Dňu železničiarov, teda za september vo výške 400 eur.
V minulom roku si železničiari od apríla prilepšili o sedem percent a od júla o ďalšie tri percentá. Podľa Bednárika je tohtoročné zvýšenie výsledkom ústupkov na oboch stranách. Pôvodná požiadavka zo strany odborov totiž zahŕňala až 15-percentný nárast. Aj takto však zvyšovanie bude štátnu kasu bolieť.
HN sa pýtali ministerstva aj železníc, kde tieto peniaze chcú nájsť. Ak sa vyjadria, ich odpoveď do článku doplníme.
Objavuje sa tiež otázka čo bude s rozpočtom na ďalšie roky. Už teraz je jasné, že železnice budú potrebovať kvôli nárastu personálnych nákladov viac, teda ak nenaštartujú avizovanú optimalizáciu.
Koľko to bude oproti dnešnej dotácii, závisí teda najmä od toho, ako bude vedieť Bednárik presadiť svoje ciele.
V minulosti sa na optimalizáciu na železniciach pokúšalo tlačiť ministerstvo financií formou memoranda. Za vlády Igora Matoviča bola snaha podpísať s oboma štátnymi firmami – dopravcom aj so správcom koľají zmluvu, že im dotáciu vyplatia, len ak budú napĺňať ciele.
Dohoda za Matovičovej vlády vznikla nakoniec len v prípade štátneho dopravcu. Železnice sa v ďalších rokoch sťažovali na podfinancovanie a škrtenie.
Po výmene garnitúr však prišla zmena. Vlani dostali ŽSR zatiaľ najväčšiu sumu v histórii, rekordných 452 miliónov eur. Firma sa pochválila, že sa im ušlo aj 28,2 milióna eur na odloženú údržbu, a tak dokázali znížiť počet prechodných rýchlostných obmedzení na tratiach. Na porovnanie, pred desiatimi rokmi mala firma dotácie na úrovni 250 miliónov eur.
Medzinárodný uzol na juhozápade či hlavné mesto kultúry. Železničiari sa púšťajú do obnovy 30 staníc
Podobný scenár s memorandom by mohol byť realitou aj teraz. HN sa pýtali ministerstva financií, či uvažujú o podobnom vytýčení podmienok pre dofinancovanie železníc. Rezort Ladislava Kamenického nás však vzhľadom na financovanie železníc odkázal na ministerstvo dopravy.
Slepá ulička
Ministerstvo financií spolu so Železnicami Slovenskej republiky zanalyzovali, ako by sa táto kríza mohla zažehnať, a vytýčili niekoľko cieľov, ktoré by mohli štátu ušetriť ročne viac než 30 miliónov eur.
Jedným z optimalizačných krokov, ktorý má potenciál usporiť milióny, malo byť zrušenie nočných zmien výpravcov.
Ide o prácu v časoch, keď sa toho na koľajach veľa nedeje, no zamestnanci musia byť prítomní. Táto snaha však narazila na odbory, ktoré napísali vedeniu železníc kritický list. Generálny riaditeľ Ivan Bednárik im nakoniec ustúpil.
„Noční vonkajší výpravcovia bola slepá ulička, a to vzhľadom na bezpečnosť dopravy, čo je, bola a aj bude vždy naša priorita,“ uznal šéf železníc.
Sako avizoval masívne škrtanie
Za posledných desať rokov sa priemerné mzdy v štátnom kolose zvýšili o 90 percent a osobné náklady o 75 percent, čo je o 160 miliónov viac než v roku 2014.
Počet zamestnancov za toto obdobie klesol o deväť percent. Osobné náklady už dnes tvoria až 55 percent celkových nákladov Železníc Slovenskej republiky a pri tlaku na zvyšovanie miezd to bude čoraz väčšia časť koláča, ktorú štát do firmy buď doleje, alebo to pôjde na úkor údržby a opráv koľají.
Bývalý riaditeľ železníc Alexander Sako hovoril, že by do konca roka mohlo odísť z firmy až tisíc zamestnancov. Jeho nástupca Ivan Bednárik bol už s vyjadreniami opatrnejší, tiež však hovorí o potrebe škrtania a o možnom prepustení stoviek zamestnancov.
Analýza navrhuje ako opatrenia redukciu nadčasov, ktorá by mala ušetriť viac než 10 miliónov eur, presuny prevádzkových zamestnancov na pracoviská, kde budú využití efektívnejšie – tiež zhruba za 10 miliónov.
Ukazujú tiež na zníženie počtu vedúcich a administratívnych zamestnancov o 400, čo firme ušetrí až 13 miliónov ročne. Podľa odborárov by sa so škrtaním malo začať práve tu a postupovať zhora.
Dokopy je to zhruba 33 miliónov. V prvých rokoch by prínos nebol taký výrazný, keďže časť peňazí by musela ísť na odstupné pre zamestnancov.
Veľké zmeny vo vlakoch nastanú od augusta. Čoho a ktorých tratí sa týkajú?
V najbližších piatich rokoch dosiahne vo firme dôchodkový vek približne 17 percent zamestnancov, čo by mohlo situáciu viac-menej vyriešiť.
Nečinnosť však bude pravdepodobne znamenať väčšie problémy najmä na západe, kde sú železnice najmenej konkurencieschopné. Mzdy sú totiž rovnaké ako v iných častiach krajiny.
Dopravca tiež musí utiahnuť opasky
Problémy s financiami na zamestnancov však nemá len správca infraštruktúry, ale aj dopravca. Šéf Železničnej spoločnosti Slovensko Peter Helexa povedal na májovom stretnutí s odborármi, že firma musí v rámci konsolidácie podniknúť kroky, keďže štát nekývol na zvyšovanie sadzieb cestovného.
To sa drží na rovnakej úrovni už viac než dekádu. Štátna dotácia pritom zostala na hodnote predchádzajúceho roka. Firma dostala zhruba 430 miliónov eur, z čoho pôjde 180 miliónov na mzdy a zhruba 100 miliónov eur na údržbu. Hoci podľa Helexu tržby medziročne rastú, pre vyšší výkon to nestačí pokryť rastúce náklady spôsobené infláciou a minuloročným zvýšením miezd.
Spoločnosť tak hľadá na vyrovnané hospodárenie 18 miliónov eur. Helexa spomínal šetrenie aj na manažérskych pozíciách. Najcitlivejšie je však zavádzanie samoobslužného systému vo vlakoch, ktoré zožalo kritiku zo strany odborárov.
Ide o systém, ktorý umožňuje, aby vlaky fungovali ako MHD. Namiesto vlakvedúceho chodia len náhodné kontroly a v spoji sa lístok nedá kúpiť.
Od augusta funguje v tomto režime niekoľko významnejších tratí ako Žilina – Trenčín-Zlatovce, viaceré spoje na Kysuciach či na Horehroní. Dovtedy to boli viac-menej len lokálne linky.
Železničná spoločnosť tento rok so zvýšením miezd už nepočíta.
„Prípadné dodatočné náklady súvisia s požiadavkami odborových organizácií, ktoré sú predmetom prebiehajúceho kolektívneho vyjednávania. Mzdy v ZSSK už dnes považujeme za férové a konkurencieschopné. V roku 2024 sme ich zvýšili priemerne o 17,5 percenta, čo bol najväčší nárast za posledné desaťročie,“ odkazuje spoločnosť.