- Cestári zrekonštruujú za rok málo mostov a zlé pribúdajú rýchlejšie.
- Situáciu by mal odvrátiť PPP projekt, v rámci ktorého by sa za päť rokov malo opraviť takmer 600 premostení.
- Správcovia ciest dnes opravujú výrazne pomalšie, v roku 2025 zrekonštruovali ani nie desiatku mostov.
- HN prinášajú prehľad aj o tom, kde všade by sa mali opraviť mosty ešte pred koncesiou, ako aj o tom, ako sú na tom najväčšie spojenia.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Dopravná infraštruktúra na Slovensku má svoje diery. Aby bola kompletná aspoň základná kostra pre automobily, štát musí postaviť ešte desiatky kilometrov diaľnic. Okrem tejto potreby mu však dýcha na krk aj investičný dlh, ktorý sa týka chátrajúcich mostov.
Dlhoročný šéf Dusla pre HN: Nechcem byť ten, kto túto firmu zlikviduje. Na tom sa podieľať nebudem
Ministerstvo dopravy sa zlú situáciu s narastajúcim počtom nevyhovujúcich premostení rozhodlo riešiť formou veľkého PPP projektu. V rámci neho by chceli opraviť zhruba 600 mostov.
Megatender za odhadovaných 2,7 miliardy eur by mal byť pripravený do konca januára. Zmluva by sa mala uzavrieť do konca roka 2027. Čo však bude dovtedy s upadajúcou infraštruktúrou?
HN sa pýtali Slovenskej správy ciest, ktorá má pod palcom komunikácie prvej triedy, ktoré kľúčové spojenia by sa mohli opraviť ešte do tohto termínu a čo bude s najväčšími mostami, ktoré majú v správe.
Rýchlejší PPP projekt?
Štát odôvodnil výber koncesie na mosty tým, že by Slovenskej správe ciest trvala oprava kritických dielov príliš dlho. Koncesionár by mal tieto objekty opraviť v prvých piatich rokoch od podpisu zmluvy a následne ich udržiavať vo vyhovujúcom stave ďalších 25 rokov. V najsilnejšom roku rekonštrukcií by sa malo robiť podľa štúdie, ktorú dal štát vypracovať, na 187 projektoch.
To je výrazne viac než cestári opravia dnes. V roku 2025 sa im podarilo zrekonštruovať deväť premostení, respektíve na troch z nich sa ešte pracuje. Celková hodnota projektov je takmer 18 miliónov eur. Takmer polovicu tejto sumy predstavuje oprava objektu nad železničnou traťou v Seredi, ktorý uzavreli už pred viac než dvoma rokmi.
Čo sa týka rozbehnutých projektov, aktuálne ich majú 26, niektoré sa súťažia, iné sa obstarávať len chystajú. Medzi najväčšie zámery patria dve premostenia na ceste v Ubli pri hraniciach s Ukrajinou s celkovou hodnotou viac než sedem miliónov eur či dva mosty v Komárne za viac než päť miliónov eur.
V prípade južných premostení vyhlásili tender pred Vianocami a ide konkrétne o Vážsky most z roku 1955, ktorý už cestári museli pred piatimi rokmi podoprieť, ako aj objekt zo 70-tych rokov, ktorý vedie nad horúcovodom. Celková hodnota týchto plánovaných projektov je takmer 36 miliónov eur.
Ktoré mosty rekonštruovali cestári v tomto roku:
- I/65 Stará Kremnička (2 mosty): 1,36 milióna eur (práce sú dokončené)
- I/69 Sliač: 842-tisíc eur (práce sú dokončené)
- I/69 Sliač: 508-tisíc eur (práce sú dokončené)
- I/66 Hámor: 2,69 milióna eur
- I/75 Ľuboreč: 1,08 milióna eur
- I/59 Biely Potok: 1,52 milióna eur (práce sú dokončené)
- I/62 Sereď: 7,94 milióna eur
- I/64 Porúbka: 1,94 milióna eur (práce sú dokončené)
Celkové náklady: 17,88 milióna eur
Pomalé tempo
Ak by cestári pokračovali aj naďalej s takýmto tempom prác, problém by im prerástol cez hlavu. Už teraz je v nevyhovujúcom stave približne polovica všetkých mostov na cestách prvej triedy, teda približne 1 800.
Do roku 2033 by sa tak podiel mohol scvrknúť z dnešných 50 percent na 28 percent. Ak by sme nič nerobili, podľa Ráža by bolo v havarijnom stave v roku 2040 až 339 takýchto stavieb.
Nedávno však spochybnili potrebu PPP projektu analytici z ministerstva financií. Podľa ich hodnotenia budú prínosy tohto konceptu závisieť od toho, ako rýchlo sa podarí podpísať zmluvu s koncesionárom. Termíny, ktoré v štúdii uviedol štát, sú totiž ambiciózne.
Podľa staršej analýzy Útvaru hodnoty za peniaze by sa k podobnému výsledku dopracovali aj v prípade, ak by štát zvýšil investície do rekonštrukcie premostení pre Slovenskej správy ciest na 85 miliónov eur ročne, teda na sumu, ktorú plánuje platiť koncesionárovi.
Cestári by tak teoreticky vedeli za obdobie jedného roka opraviť viac než 100 stavieb, čo by stačilo. Je otázne, či obmedzenia na takmer 200 premosteniach ročne nespôsobia dopravný kolaps.
Hlavným argumentom pri PPP projekte je čas, za ktorý koncesionár dokáže zrealizovať opravy. Podľa analýzy by štátu, teda Slovenskej správe ciest, trvalo dokončenie až do roku 2038 a stavebné náklady by boli vyššie o stovky miliónov eur. Cestári by pritom splácali úver vo výške 1,5 miliardy eur.
Plánované zvýšenie kapacít v Slovenskej správe ciest je podľa ekonómov nevyhnutné pre akýkoľvek scenár rekonštrukcie.
Odmeňovať budú za úseky
Rážova analýza ukazuje, že náklady na stavbu a projekty by mali dosiahnuť 673 miliónov eur, prevádzkové náklady 241 miliónov a náklady na životný cyklus ďalších 180 miliónov – celkovo teda približne jednu miliardu eur.
Na druhej strane by koncesionár do roku 2062 mohol získať viac než 2,7 miliardy eur. Čistý hospodársky výsledok po zdanení na 30 rokov vychádza na 580 miliónov, čo predstavuje približne 19 miliónov eur ročne. Podľa Ráža však cena môže byť nižšia, ak súťaž prinesie výhodnejšie ponuky.
Podľa štúdie bude koncesionár odmeňovaný za stav a údržbu celých platobných úsekov. Odmeňovanie sa teda nebude odvíjať od jednotlivých mostov, ale od toho, ako ich udržiava v rámci celého úseku, ktorých by malo byť dokopy 55.
Vyplatenie má teda podmienku – koncesionár dostane peniaze len vtedy, keď všetky stavby v úseku budú v poriadku a spĺňajú požadované štandardy.
Ak dôjde k výpadku aj jedného objektu, suma za celý úsek sa primerane zníži. Takto systém zabezpečí, že sa koncesionár nebude sústreďovať len na najlepšie stavby, ale bude sa starať o celé portfólio.
Napríklad úsek Strečno zahŕňa 13 mostov, Čertovica 15, Donovaly 22, Senec štyri a Komárno 12. Dnes majú cestári v nevyhovujúcom stave takmer 1 800 premostení.
Viac mostov, viac komplikácií
Už v roku 2028 by malo byť podľa plánov opravených 47 mostov, v nasledujúcom roku 179, potom 187, v roku 2031 by to malo byť 128 premostení a posledný rok 34. Následne by cyklické opravy prebiehali približne v päťročných intervaloch.
Takéto opravy nie sú politicky príliš populárne, pretože často vyžadujú úplnú uzáveru a vytyčovanie obchádzkových trás, čo znamená desiatky kilometrov či minút navyše.
Okrem toho by opravy mali prebiehať vo väčších počtoch, čo komplikuje ich synchronizáciu. Procesy pri jednotlivých stavbách nemusia prebiehať podľa plánov a stanovenie harmonogramu je náročné.
Napríklad Nemci si stanovili cieľ opraviť do roku 2032 štyritisíc mostov na diaľniciach, no už teraz sú v sklze, ktorý pravdepodobne nedobehnú. Na doháňanie historického zanedbania vytvorili špeciálny fond, ktorý financuje opravy schátranej infraštruktúry, a to nielen v doprave.
Ktoré mosty chcú cestári zrekonštruovať v budúcom roku:
- I/9 Ladomerská Vieska – most nad železnicou: 715-tisíc eur
- I/72 Hačava: 2,18 milióna eur
- I/71 Šiatorská Bukovinka – most nad železničnou traťou: 1,17 milióna eur
- I/66 Most cez Selecký potok, Šahy: 1,07 milióna eur
- I/67 Lenartovce: 262-tisíc eur
- I/67 Štrkovec: 383-tisíc eur
- I/59 Štubne: 510-tisíc eur
- I/16 Mýtna: 739-tisíc eur
- I/66 Beňuš: 463-tisíc eur
- I/66 Brusno: 1,09 milióna eur
- I/66 Podbrezová: 785-tisíc eur
- I/68 Lipany: 572-tisíc eur
- I/18 Branisko: 822-tisíc eur
- I/77 Lacková: 1,37 milióna eur
- I/66 Tatranská Kotlina: 1,65 milióna eur
- I/74 Ubľa: 3,13 milióna eur
- I/74 Ubľa: 4,23 milióna eur
- I/79 Trebišov nadjazd: 230-tisíc eur
- I/68 Plaveč: 1,13 milióna eur
- I/65 Most nad železnicou pri Zlatých Moravciach: 1,58 milióna eur
- I/75 Čebovce: 1,42 milióna eur
- Most cez potok Branica v obci Závada: 1,56 milióna eur
- I/16 Uderiná: 804-tisíc eur
- I/18 Čaklov: 748-tisíc eur
- I/51 Most nad riekou Myjava v obci Jablonica (vysúťažené): 1,56 milióna eur
- I/63 Komárno (dva mosty): 5,71 milióna eur
Celkové náklady: 35,89 milióna eur
Ako je na tom Bratislava
Masívne opravy sa nebudú týkať veľkých dunajských premostení v hlavnom meste. Tie totiž nespravuje ani Slovenská správa ciest, ani župy. Dve z nich – Prístavný most a most Lafranconi – majú na starosti diaľničiari, najnovší Lužný most spravuje koncesionár bratislavského obchvatu a ostatné patria mestu. HN sa pýtali magistrát, v akom stave sa nachádzajú jeho objekty a či v blízkej dobe očakávajú väčšie investície do ich opráv.
Najhoršie z troch je na tom ikona Bratislavy – Most SNP. Ten padol už pred troma rokmi do kategórie „veľmi zlý“. Posledná veľká prehliadka ukázala, že v lokalite sú miestne poruchy vo zvaroch. Podľa hovorcu mesta Petra Bublu odborné posúdenie ukázalo, že je objekt pre motoristov aj chodcov bezpečný. Mesto už na oprave zvarov pracovalo počas tohto roku.
Okrem toho robilo opravu uzáveru aj na nadväzujúcom moste pri Digitalparku. „Opravy zvarov na Moste SNP, obe lávky pre peších, sú v pláne aj pre budúci rok,“ povedal Bubla.
Električky v Petržalke majú úspech, čo však ďalšie nové trate? Na čakačke je sever a juh Bratislavy
Most Apollo, ktorý je druhý najstarší, bol daný do prevádzky v roku 2005 a na základe hlavnej prehliadky z augusta 2024 je zaradený do stavebno-technického stavu „uspokojivý“, čo je štvrtý zo siedmich. Pravidelné prehliadky ukázali koróziu na niektorých oceľových častiach v oblasti mostných ložísk.
„Postupne sa dobudováva optovláknový systém inštaláciou senzorov, ktoré majú zlepšiť monitorovanie,“ vysvetľuje hovorca.
Najmladší z dunajských mostov sa nazýva paradoxne Starý most. Mesto ho má v správe od roku 2015 a od leta po ňom premávajú električky až na koniec Petržalky. Aktuálne je zaradený do stavebno-technického stavu „veľmi dobrý“, čo je druhý stupeň.
„Na tomto moste sa vykonáva bežná údržba, ktorá naposledy pozostávala hlavne z opravy lokálnych porušení náterov oceľovej konštrukcie,“ dodal Bubla.
Päť najdlhších mostov v správe cestárov a ich stav:
1. Most na estakáde nad železnicou v Žiline
Dĺžka nosnej konštrukcie v metroch: 1009,2
Stavebno-technický stav: dobrý (3)
2. Poloestakáda Hlboké nad Váhom (okr. Bytča)
Dĺžka nosnej konštrukcie v metroch: 870,2
Stavebno-technický stav: uspokojivý (4)
3. Most na obchvate cez Biskupický kanál a Váh (bude dokončený v polovici roka 2026)
Dĺžka nosnej konštrukcie v metroch: 527,8
Stavebno-technický stav: bezchybný (1)
4. Most nad železnicou a riekou Váh v obci Sučany
Dĺžka nosnej konštrukcie v metroch: 468,8
Stavebno-technický stav: uspokojivý (4)
5. Estakáda nad Ulicou ČSĽA a železničnou vlečkou v Martine
Dĺžka nosnej konštrukcie v metroch: 456,19
Stavebno-technický stav: dobrý (3)