- Slovensko je vo Vyšehradskom regióne od pondelka premiantom.
- Prvenstvo však nepriniesli ekonomické ukazovatele, ale tunel pri Žiline, ktorý štát otvára po takmer troch dekádach od prvého výkopu.
- Žilinský región, aj tranzit cez krajinu si tak môže vydýchnuť a večne upchaté Strečno má konečne alternatívu.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Slovensko vo Vyšehradskom regióne v poslednom čase nepatrí k premiantom. Čo sa však týka ukazovateľa diaľničných tunelov, od pondelka sme v strednej Európe jasnou jednotkou.
Pre autá sa totiž počas dňa sprístupní náš doteraz najväčší tunel Višňové s dĺžkou 7,4 kilometra. Už vyše 26 kilometrov diaľnic nám tak vedie v tuneloch. Nielen tento údaj je však pri Višňovom výnimočný.
Ide o diaľničnú stavbu, ktorá sa realizovala v slovenských, ale aj regionálnych pomeroch najdlhšie. Od poklepania základného kameňa prieskumnej štôlne prešlo 27 rokov. Na stoličke šéfa rezortu dopravy sa za tento čas vystriedalo 13 ministrov.
Táto vláda sa zapíše ako tá, ktorá dopravný problém pri Žiline vyriešila. Projekt však zostane v povedomí ako ukážkový príklad pre sériu zlyhaní, zlých rozhodnutí a plytvania verejnými prostriedkami.
V pondelok prišiel pri západnom portáli tunela prestrihnúť pásku okrem ministra dopravy Jozefa Ráža aj premiér Robert Fico.. Ten sa z tunela vynoril na kolieskových korčuliach. Okrem nich si však udalosť nenechali ujsť ani niektorí ministri, a to Juraj Blanár, Richard Takáč či Samuel Migaľ.
Ešte v nedeľu sa štát rozhodol stavbu sprístupniť aj verejnosti. Spôsobilo to kolaps dopravy na stavbe, aj v Žiline. Tisícky zvedavých ľudí totiž parkovali v dlhom rade aj štyri kilometre od samotného tunela.
Višňové má podľa diaľničiarov potenciál odbremeniť Žilinu od tranzitu. Podľa analýz by ho mohlo využívať takmer 40-tisíc áut denne. „Zahojili sme týmto jednu vážnu dopravnú jazvu Slovenska,“ povedal pred strihaním pásky minister.
Tunel aj diaľnica by mali byť podľa Ráža otvorené v pondelok najneskôr o siedmej hodine večer. „Treba odpratať všetku techniku, ktorá slúži k oficiálnemu otvoreniu. Možno to bude skôr, ale určite si nemyslím, že to nebude neskôr,“ povedal minister.
Višňové a Čebrať priklonia misku váh k severnej trase. Vodiči ušetria pol hodiny, v špičkách aj viac
Termínov bolo niekoľko
Termínov na dokončenie kľúčovej diaľnice bolo už niekoľko. Keď na stavbu nastupoval ešte bývalý zhotoviteľ, mala byť hotová v roku 2019. Neskôr bol na stole termín 2023, 2024 aj 2025. Potom sa ako posledný možný dátum určil formou dodatku február budúceho roku. Ráž pripúšťal, že pre autá by sa úsek mohol spustiť nakoniec ešte v roku 2025.
Údajne mal byť v hre kvôli dvom neskoordinovaným dodávateľom aj rok 2027. Štát však podpísal dodatok s takzvaným akceleračným harmonogramom. Ten mal spoluprácu urýchliť, za čo mal štát doplatiť dodávateľovi technológií ďalšie peniaze.
„Ak by sa to nepodarilo, tak dnes by sme montovali možno prvý ventilátor a o dva roky by sme ho dali do užívania," tvrdil Ráž. Rok 2027 však nefiguroval v žiadnej podpísanej zmluve či dodatku.
Základný kameň tunela bol poklepaný ešte za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998. Stavba mala byť súčasťou prvého balíka Ficových PPP projektov, v takomto režime sa však nikdy nerealizovala.
Zhotoviteľ bol síce už vybraný, nevedel však zabezpečiť financovanie pre stavbu. Tridsať kilometrov diaľnic pri Žiline malo formou koncesie stáť viac než 8,5 miliardy eur. PPP zastavil minister dopravy za KDH Ján Figeľ, a tak sa išlo do tradičných tendrov. Financovanie diaľnice mali sčasti pokryť eurofondy a čiastočne štátny rozpočet.
Višňové v číslach
Úsek: D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala
Čas výstavby úseku: 1998 – 2025
Rok prerazenia prieskumnej štôlne: 2002
Rok prerazenia: 2018
Dĺžka: 7,4 kilometra
Počet rúr: 2
Ušetrené minúty: 10 (spolu s úsekom D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 17)
Predpokladaná denná intenzita dopravy: 39-tisíc vozidiel
Zhotoviteľ: 2014 – 2019: Salini Impregilo (dnes WeBuild), Dúha; 2021 – 2025 Skanska, PPA Control 2023.- 2025
Úsek začalo stavať združenie talianskej Salini Impregilo (WeBuild) a firmy Miroslava Remetu – Dúha v roku 2014. Mali pritom až tretiu najlacnejšiu ponuku. Dielo sľúbili zrealizovať za vyše 400 miliónov eur, čo však bola aj tak voči pôvodnému odhadu len polovica.
Združenie spoločností Strabag a Skanska, ako aj Doprastav, ktoré mali lepšie ceny, z tendra vylúčili. Aj tu však začali vyvstávať problémy.
V roku 2018 sa podarilo preraziť tunel. Na prelome toho a ďalšieho roka však začali subdodávatelia zo stavby odchádzať pre údajne zlé manažovanie stavby a problémy s vyplácaním faktúr.
Po ikonickej návšteve vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho helikoptérou sa onedlho rozviazala zmluva so zhotoviteľom. To bol zatiaľ na slovenské pomery vzhľadom na veľkosť projektu unikátny krok.
Práce na diaľnici sa znovu rozbehli pod taktovkou spoločnosti Skanska. Tá mala, paradoxne, dielo stavať aj prvýkrát, keď podala so Strabagom najnižšiu ponuku, z tendra ich však vtedy vylúčili.
Technológie do tunela sa tendrovali zvlášť a dodáva ich firma PPA Control. Práve toto rozhodnutie, rozdeliť dodávky na viac tendrov, mohlo za ďalšie časové sklzy.
Konečný účet neznámy
Nad konečnou cenou za stavbu stále visí otáznik. Štát podpísal so Skanskou zmluvu v hodnote 254 miliónov eur. Dodatkami sa zmluvná suma zvýšila o viac než 100 miliónov eur.
Dôvodom boli aj opravy po bývalom zhotoviteľovi. Museli sa dobetónovať steny tunela a vyriešiť kanál na horninovú vodu, ktorý musí Skanska taktiež opraviť. Potrubia boli totiž upchaté a polámané, niekde zase zle vyspádované.
Bývalému zhotoviteľovi – talianskej firme Salini Impregilo (dnes We Build) a slovenskej Dúhe – zaplatili za odvedené práce diaľničiari 170 miliónov eur a kvôli odchodu zo stavby dostali ďalších 13 miliónov eur.
Kratšia cesta pri Žiline
Cesta z Bratislavy do Košíc cez Strečno dnes trvá priemerne podľa máp od Googlu štyri hodiny aj 42 minút. Po otvorení obchvatu Žiliny a Ružomberka, ktorý plánujú sprejazdniť tiež v tomto roku, by to mohlo byť aj o pol hodiny menej.
Pri Žiline sa skráti trasa od Hričovského Podhradia po začiatok Vrútok zhruba o osem kilometrov. Bude to znamenať, že sa konečne oplatí využiť pri Žiline aj úsek od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku, ktorý je už roky otvorený.
Po spočítaní prínosu oboch diaľnic tak Žilinu obídete namiesto aktuálnej pol hodiny za 12 minút, čo je zhruba 17-minútová úspora. Tým, že obídete rušné cesty v Ružomberku, môžete získať ďalších 13 minút, čo je dokopy polhodina k dobru.
Podľa Ráža však len samotné otvorenie Višňového môže šoférom ušetriť pol hodinu a v kritických situáciách aj hodinu či dve.
Do toho sú však započítané v prípade starej trasy optimálne podmienky, ktoré často nezodpovedajú realite. Zápchy tu spôsobujú, že cesta trvá aj o desiatky minút viac než optimistický odhad.
Okrem toho sa Taliani sporia so štátom na medzinárodnom arbitrážnom súde v Paríži o ďalšie peniaze. Údajne je v hre až 250 miliónov eur. Podľa Ráža by mal byť výsledok tohto sporu známy niekedy v prvom kvartáli budúceho roka.
Po ich odchode zo stavby sa navyše nový zhotoviteľ vyberal len na stavebnú časť. Technológie dodáva iná firma za ďalších viac než 50 miliónov eur.
Z hlavného projektu sa tiež vyňalo aj stredisko údržby a odpočívadlo Turie, čo bude znamenať ďalšie desiatky miliónov eur navyše. Zoznam je teda naozaj dlhý a pridávajú sa napríklad aj výdavky za uskladnenie horniny na pozemkoch firmy v Sučanoch.
Ani po spustení premávky v tuneli však úsek nebude plnohodnotne využiteľný. Diaľničiari sa zatiaľ rozhodli nedať do prevádzky zjazd smerom na Vrútky, keďže je príliš blízko k tunelu a nezodpovedá dnešným normám.
Podľa Ráža by sa však aj táto vetva mohla spustiť niekedy v budúcom roku, pravdepodobne v letnom období. Teraz to nechcú riskovať kvôli zimnému počasiu.
Ráž poprel, že by úsek otvárali len na nejaký čas. „Nie je pravda, že to otvárame na týždeň. Príďte sa pozrieť o týždeň. Verím tomu, že sa všetci tadiaľto preveziete do Tatier. Ak napadne sneh, tak tadiaľto pôjdete na lyžovačku," povedal minister.