Caesar,
Všimol som si, že PPP by bolo splácané z mýtneho systému a diaľničných známok. Ale nenašiel som tam informáciu, z akého balíka peňazí by boli splácané klasické úvery.
For All,
z akého balíka peňazí sa vlastne teraz splácajú pôžičky na cestnú infraštruktúru, prípadne špaciálne diaľnice?
Štát si môže nastaviť výšku mýta, lenže výbery boli nedostatočné, tak ho zdvihli po “nátlakoch” súkromného investora a M5 sa stala drahou diaľnicou.
SR … ja som aj za PPP (len to nie je výhodné pre štát), len nech sa už stavia. Pôvodné odhady boli, že v máji sa “to spustí”. Je jún … 
Čavo,
ja poznám tvoj názor na nové dlhy a ver tomu, že ani ja nie som naklonený zadlžovaniu štátu pre také účely ako vyššie sociálne dávky či dôchodky, no na infraštruktúru si požičiavať v mojom návrhu treba. Je to suma 10 mld. SKK priamo od bánk (nepriamo je to štátny rozpočet, ktorý má vyššie výdavky než príjmy a deficit sa kryje ďalšími úverami, cca. 50-70 mld. SKK ročne), no SR dáva ročne na splácanie dlhov 30-40 mld. SKK a tak by dávala o “niečo viac”.
Spolu za 4 roky by to bola suma 40 mld. SKK a to sa splácať dá.
Z čoho? Z výkonu ekonomiky, ktorá rastie, z príjmov zo štátneho rozpočtu. Nové diaľnice, to sú noví investori, nové dane, nové pracovné miesta, menej vyplatených sociálnych dávok a ja nenavrhujem vziať si ročne 40 mld. SKK, len 10 mld. SKK.
Ano, je to proti cieľu súčasnej vlády, ktorá chce znižovať nie dlhy, ale schodok štátneho rozpočtu na úroveň max. 3% HDP ročne, pretože toto je jeden z nutných parametrov, ktoré musí ekonomika štátu dosiahnuť na to, aby bolo možné zaviesť EURO. V r. 2008, kedy sa to plánuje, budú 3% to, čo dnes 5%. Pretože tu bude HDP zvýšené o 100-vky mld. SKK vďaka novým investorom ako PSA PC TT, KIA ZA, FORD KE, SAMSUNG GA, … inflácia nebude 8% ako minulý rok, a preto sa plánuje stavať až potom za viac finančných prostriedkov, lenže takýchto sľubov už tu bolo veľa a investori sú tu dnes, takže treba aj dnes stavať.
Vďaka.
Našiel som si tam odpoveď, že sa vlastne nepožičiavajú peniaze na nejaký účel, ale proste na preklenutie schodku štátneho rozpočtu a tak sa k tomu aj stavia pri splácaní.
Úvaha: Rád by som vedieť, kedy sa vlastne dlhy splatia, keďže sa ani neuvažuje o prebytku.
To nebola otázka, ale len taký povzdych.
Štátny rozpočet SR nemusí byť v prebytku, stačí len ak bude štát splácať viac než si bude požičiavať. A je pravdou, že tento cieľ sa pomaly darí napĺňať.
Najviac zadĺžený štát na svete: USA, dlh viac ako 2 500 mld. USD, len tohtoročný schodok je plánovaný na úroveň 400 mld. USD. Pre bližšiu predstavu toľko dosahuje rozpočet ministerstva obrany USA.
Avšak USA majú dôveru …
Precitaj si este raz moj prispevok o porovnani PPP a uverov, …
to kolko splacas je jedna vec ale splacat 20 R je niekedy pri dobrej sadzbe lepsie ako splacat 10 R… na vyhodnost existuju jasne financne parametre a kalkulacie… NPV, EVA, IRR atd…
ja vravim, a na to som chcel presne poukazat, ze PPP nemusi byt horsie ako uver. Zalezi od podmienok a tie momentalne nepozname… jasne je snad iba to, ze spravu bude mat na starosti koncesionar… nikto dnes nevie ci bude napr. mytny system spravovat NDS a prenajimat ho, takisto nie je jeasne, ci mechanizmy na spravu komunikacii budu zvlast, alebo v prenajme a ako to partnerstvo bude vyzerat… to su vsetko VELMI dolezite faktory, ktore mozu PPP posunut do pre stat velmi vyhodnej ale i nevyhodnej polohy.
Povedat ze uvery nas stoja 150% a PPP 200% je ulet, dolezita je NPV, kde je zohladnena casova hodnota penazi… takisto naklady spojene s udrzbou, spravou a ich prerozdelenie v zmluve medzi NDS a koncesionara … bavme sa teda o tom, ze ked PPP tak ako, a nie ze PPP sa splaca 20R a uver 10R … to je absolutne irelevantny fakt z pohladu vyhodnosti…
Mel, ok,
ale ja som chcel len poukázať na to, práve na to, že ak porovnávame, či úver alebo PPP, tak úver je z hľadiska finančných prostriedkov pre štát na 90% vždy výhodnejší. To nie je irelevantné, to je fakt. To si treba uvedomiť. Ty píšeš o lepších nastaveniach PPP a ja píšem o realite, pri ktorej sa PPP reálne preukazovalo, t.j. ČR, H či HR.
Ak sa správne nastaví PPP, ak nebude žiadna korupcia a ak štát bude mať aj svoje podmienky, tak PPP môže byť lepšie. Lepšie však znamená, že to bude 200%, horšie, že to bude 250% toho, čo by štát zaplatil za výstavbu diaľnice.
Ja niečo o PPP viem a viem, že štát ako SR bude mať problém si “diktovať podmienky”, pretože na Slovensku sa stavať musí a podmienky budú smerovať nabok.
Vždy je súkromný investor drahší než úver a je jedno, koľko rokov sa spláca.
To su presne rizika, ktore ma ako stat, tak i koncesionar … v situacii ako u nas, ze je jasne, ze stat (NDS) bude doplacat k mytu nieco zo Statneho Rozpoctu je to o nastaveni podmienok a zodpovednosti v zmluve o koncesii … v zasade teda bude koncesionarovi jedno, ake bude myto, lebo zvysok dostane od statu … ale to uz je potom skutocne len uver!!!
Predpokladam, ze rocna vyska davky zo SR bude mat v zmluve aj nejake svoje maximum, vtedy prechadza riziko na koncesionara a budu tak tlaky na vysku mytneho z jeho strany … tam sa moze stat to, co v madarsku, aj ked si treba uvedomit, ze M5 ma trasovanie ine ako D1, ktora je celistvym spojivkom medzi vychodom a zapadom.
Suhlasim s vysvetlenim mel-a. Ale asi ziadna stavebna firma nezatiahne PPP zo svojho cash flow. Bude si musiet pozicat. Otazka je, za kolko si pozicia. Kedysi mi bolo povedane, ze nikto nepozicia lacnejsie, ako EIB. Lenze uver z EIB dostane akurat tak NDS. Cize uz tam zacina byt rozdiel. Otazka je, kolko z EIB su bude NDS schopna poziciavat.
Stavebná spoločnosť má viacero možností, nemusí si požičiavať. Môže sa spojiť s významným investorom aj bankou a vytvorí priamo silné konzorcium na výstavbu daného úseku pre PPP pri vstupe do tendra.
Samozrejme, môže si aj požičať, je viacero možností.
Ale viem o tom, že momentálne min. jedna stavebná spoločnosť jedná so silnými zahraničnými kapitálovými spoločnosťami …
Stavebná firma si priamo určite nepožičia viac ako 10 mld. SKK. Buď si “počká” na zakázku od súkromného investora alebo sa priamo spojí s niektorými kapitálovými spoločnosťami a prípadne aj inými stavebnými firmami či “nastrčeným súkromným investorom” a do tendra vstúpi ako veľmi silný hráč.
PPP nie je problém pre toho, kto chce stavať, pretože “štát ako SR bude musieť de facto ustúpiť všade tam, kde si súkromný investor povie”, to je “diktát” súkromných firiem, ktoré chcú zarobiť. Nie je to jednoduché takto stavať a potom čakať na zisk, takže štát preto prerobí, no na druhú stranu, bude mať postavené to, čo by mu trvalo o 80-150% času dlhšie.
V tomto musim suhlasit, ze podmienky a skusenosti SR s PPP budu problemom, resp. rizikom, ktore treba vidiet.
K poslednej vete este poznamku: nepoznam detailne toto odvetvie(stavebnictvo) a preto len mozem dedukovat vyvoj a zmysluplnost PPP do buducna:
Stavebne firmy zacnu aktivne vstupovat do procesov spravy cestnych komunikacii, kedze je to logicke riesenie toho, ze by spravovali to co sami postavia … taketo riesenia sa ukazuju v inych odvetviach ako efektivne, outsourcing bude mat teda aj tu zelenu … Ja som uz v prvom prispevku pisal o outsourcingu ako o vyhodnej metode (pri dobre nastavenom SLA - Service Level Agreement), ktora moze priniest vyrazne uspory minimalne pri eliminacii rizik, ktore prechadzaju na spravcu. Firmy z odvetvia maju zvycajne lepsi prehlad o situacii v odvetvi, v stavebnictve vidim potencial pri efektivnejsom vyuzivani zdrojov firmy a takisto to znamena nepretrzity prijem bez zavislosti od toho, kolko sa momentalne stavia …
Z tohoto vsetkeho plynie moj optimizmus ohladom PPP, … teda prdpokladam, ze ani stavebnictvo nezostane bokom od globalizacnych trendov…
Poprosim ludi z “brandze” aby sa k tomu vyjadrili, ci sa nevedu podobne debaty uz teraz…
Caesar, dik za tuto temu … 
mne zatial z tejto debaty vychadza, ze je potrebne vyuzit maximalne moznosti uverov, ktore ma NDS (EIB a pod.) a subezne vyuzit PPP na financovanie dalsich usekov, ktore by inak boli o 5-10 rokov…
ja by som do toho isiel na jednom (kratsom) useku, kde by som si otestoval cele PPP tak, aby sa ziskali skusenosti. Na to by ale bolo potrebne skutocne podpisat zmluvy do konca roka a zacat stavat zaciatkom buduceho. PPP ma buducnost a SR moze vyhrat ak s tym ziska dostatok skusenosti teraz…
V konzorciu by som odporucal jedneho domaceho hraca ako lidra, ktory pozna podmienky … tym by sa eliminovalo riziko nenaplnenych ocakavani zo strany zahranicnych partnerov…
Mel,
PPP je pre stavebný trh obrovskou výhodou, čiastočne aj ako si to ty popísal, len sa musia stavebné firmy na takúto zmenu pripraviť. Na Slovensku je zatiaľ málo vhodných úsekov pre PPP, aj keď sa to môže zmeniť pri novom sčítaní intenzít v tomto roku.
Určite, že stavbníctvo prechádza globalizáciou. Menšie spoločnosti sú kupované tými väčšími, a obrovské stavebné skupiny kupujú ďalšie stavebné skupiny. Toto je v súčasnosti hlavným trendom stavebného trhu v Európe, Ázii, Afrike (aj keď tu pôsobí predovšetkým EÚ a USA) či v Amerike. Na celom svete sa za rok prestavajú bilióny EUR, takže je stále čo meniť. Stavebný trh vždy zaujímali stavby pre štát, takže ak chce štát PPP, tak ho mať bude - obrazne povedané. SR nie je prvá krajina a ani posledná, PPP je nevyhnutné, inak ZA-RK nebude ani v r. 2015.
Model PPP sa ukazuje ako veľmi výhodný variant podnikania aj pre stavebnú firmu / súkromného investora / finančnú skupinu, ale aj pre štát, pretože štát bude mať postavené to, čo by sám takým tempom postaviť nedokázal a ešte má aj záruku atď.
Poznámka: … “diskusie prebiehajú”, veď sa jedná o miliardy SKK, …
Mel,
s prvým odsekom súhlasím na 100%, s druhým odsekom súhlasím tiež na 100% a len ťa doplním, že aj stavebná firma si to musí “vyskúšať” a určite nechce, aby sa niečo nedodržalo, pretože tu už ide o dôveru na ďalšie obdobie v projektoch PPP a s tým tretím odsekom súhlasím tiež na 100%.
No, celkom sa nam podarilo spolocnymi silami dostat PPP z pozicie draheho strasiaka 
Ja skutocne vidim potencial, ze by si stavebna firma skalkulovala vystavbu, udrzbu a spravu tak, ze by ju to vyslo vyrazne lacnejsie ako to teraz stoji stat (v inych odvetviach sa tato uspora hybe cca na urovni 20%)… Tymto by boli vykryte vyssie naklady na financovanie, kedze stat si vie zobrat uver za lepsie sadzby ako sukr. spolocnost. Spolocnost by teda mohla ponuknut statu ekvivalentnu, dokonca i nizsiu cenu aku to stoji stat…
Dalsou jednoznacnou vyhodou (pre uzivatelov) je skutocnost, ze ma nepretrzite zarucenu uroven sluzieb, ako je definovana v SLA. Teda, nemoze sa stat, ze dialnica ma 4 roky kolaje, pretoze za to je zodpovedny dodavatel sluzieb a ma to zmluvne upravene so statom, ktory reprezentuje v tomto vztahu uzivatelov. Zaroven je tu obrovsky potencial, ze dodavatel sa bude snazit znizit naklady - tj. efektivnejsie spravovat komunikacie, pretoze ma z toho profit … takisto si bude moct dovolit jednorazove investicie, na ktore stat nema, ked bude jasne, ze tieto mu prinesu znizenie nakladov v buducnosti …
Plne suhlasim. Kazdy investor ci banka vsak do toho pojde iba s vidinou zisku. Chcel som iba naznacit, ci hocijakemu investorovi bude stacit zisk na urovni urokov EIB. Ak nie, dochadza k navyseniu ceny (voci uveru z EIB). Samozrejme cena penazi je iba cast celkovej ceny a do hry vstupuje vela dalsich faktorov, ktore podstatne ovplyvnia celkovu cenu.
Mel,
PPP rozhodne nie je “drahý strašiak”, len sa musia zvoliť vhodné podmienky.
PPP rieši to, čo štát riešiť nechce a nedokáže sám:
Výhody PPP:
Nevýhody PPP:
Inak súhlasím s tým, čo si napísal.
Konkrétne, ak treba opraviť menší most, tak cena pre štát je 8-10 mil. SKK, ale ak by to robila firma sama pre seba, tak by cena bola 5-6 mil. SKK, takže v tomto prípade sa dá nastaviť stred, ktorý sa zakomponuje do celkovej ceny PPP a to už je pre štát výhodnejšie ako veľa ďalších vecí. Všetko však záleží práve od týchto zmlúv a stačí sa len poučiť z ČR alebo Maďarska.
Dokonca, nastáva aj iná situácia, keď banky a investori oslovujú stavebné spoločnosti sami od seba, pretože “cítia dobrý biznis”, ktorý môže dosiahnuť od 10 do 50-100, možno aj 150 mld. SKK a to už sa oplatí spolupracovať aj 5-6 firmám z rôznych oblastí, t.j. od stavebného trhu cez finančné skupiny až po banky atď.
Wazari, treba si uvedomiť, že EIB nedá SR len tak úvery vo výške 100 či 200 mld. SKK s výhodným úrokom, to sám dobre vieš, že aj EIB má takéto úvery obmedzené, pretože tu nie je len SR.
K tej nevyhode PPP: Je to previazane s vyhodou 2, co je SLA. Stat vynalozi viac, pretoze jednoducho musi platit Service Level, ktory je v zmluve … dnes su kolaje na dialnici tak dlho, kym sa stat (NDS / SSC) nerozhodne, ze to opravi … ked bude SLA, tak to koncesionar bude musiet opravit a stat zaplatit … je to jednoducho viac kvality za vyssiu cenu … da sa to riesit i sposobom, ze stat bude schvalovat (odsuhlasovat) opravy, ale to uz by sa neplatil pausal, ale pravdepodobne kombinacia pausal + vykony, co nie je dobre ekonomicke riesenie …
Otazka na zaver: Vie niekto ako to s PPP vyzera … ticho pred burkou, alebo ticho pred tichom?
Projekt PPP je stále aktuálny a momentálne sa pripravuje aj zo strany vlády aj zo strany iných, súkromných subjektov. Rozdiel je v tom, že kým súkromné subjekty sa pripravujú už na zadanie tendrov, tak vláda sa už pridlho venuje ešte práve tomu problému ako tender vyhlásiť atď. až po zmluvné požiadavky, vyriešenie pozemkov, …