Skončí piaty ako avignonský?
Ak sa objavia náklady, o ktorých v čase podania ponuky súťažiaci nemohol vedieť, je prípustné dodatočne upraviť výslednú cenu. Toto je argument, ktorým výhercovia verejných súťaží zdôvodňujú, prečo sa konečná cena ich tovarov alebo služieb líši od navrhovanej ceny. Nepredvídateľnými nákladmi môže byť napríklad zmena DPH, kurzu, cien vstupov, objavenie archeologického náleziska na stavbe či rozvodov vody, elektriny alebo plynu, ktoré treba preložiť, ale v historickej dokumentácii neboli zakreslené.
Súkromný investor nie je viazaný zákonom o verejnom obstarávaní, pretože podniká na svoj účet a sám seba úmyselne nepoškodí. Súkromný investor si dobre preštuduje dôvody dodávateľa na zvýšenie ceny i to, či zvýšenie je vzhľadom na uvádzané dôvody primerané. Táto železná logika neplatí, ak investorom používa verejné zdroje. Takto - kriticky - sa treba pozerať na požiadavku komunálneho investora piateho bratislavského mosta cez Dunaj, firmu Metro Bratislava, ktorá na dostavbu opäť žiada od štátu dodatočné peniaze. A nie málo - 680 miliónov korún, čo je takmer 20 percent pôvodného rozpočtu. Inak vraj Doprastav, ktorý vyhral tender práve pre cenovo najvýhodnejšiu ponuku, práce zastaví. Hoci táto nová požiadavka dáva za pravdu tým, ktorí tvrdili, že slovensko-rakúske konzorcium pod vedením Doprastavu vyhralo súťaž s podhodnotenou cenovou ponukou, zatiaľ to nevyzerá ani na blamáž, tobôž na škandál.
Keďže stavba sa už raz preceňovala pre zvýšenú DPH, príčiny nových dodatočných nákladov tkvejú inde. Najhoršie je, že ich objektívnosť a skutočnú výšku posúdili tí istí ľudia, ktorí už raz “vysúťažili” najlacnejšiu ponuku, ktorá však taká nie je. Minister financií Mikloš by mal teraz dvakrát merať a raz strihať, kým žiadanú sumu uvoľní. Otázkou je, či na jednu koalíciu nedostavané SND a nedokončený most cez Dunaj nie je už príliš, tak nech tie peniaze vezme čert. Teda pardon, Doprastav.
IVAN ŠTULAJTER
[10. 3. 2005]