V rozhovore so šéfom Úradu pre verejné obstarávanie Petrom Kubovičom sa dozviete:
- prečo rozhodol vo veci diaľničného megatendra tak, ako rozhodol,
- z akého dôvodu zabránil, aby sa jeho kontrolóri začali vŕtať aj v ďalších problémových podmienkach tendra,
- aký má názor na žalobu od ministerstva dopravy voči úradu,
- čo si myslí o politickej kritike a hrozbe spájania s Protimonopolným úradom.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Úrad pre verejné obstarávanie je v poslednom období terčom útokov politikov. V minulom roku ho skritizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý hovoril, že kontrolóri nad európskymi projektmi „meditujú“ príliš dlho.
Averziu voči inštitúcii vyjadril viackrát aj Robert Fico, ktorý vyhlásil, že mu verejné obstarávanie „leží v žalúdku“ a spomína aj možné spájanie s Protimonopolným úradom.
Zrušenie tendra na diaľnicu D1 medzi Turanmi a Hubovou situáciu okolo úradu neupokojilo, minister Jozef Ráž hrozí kontrolórom žalobou.
Na tieto témy sa HN rozprávali so šéfom inštitúcie Petrom Kubovičom. Ten si myslí, že v prípade diaľnice inak konať nemohol. Podľa neho zavážil aj fakt, že samotná Národná diaľničná spoločnosť nevyhodnotila výsledky prvého kola tendra, aj keď mala ponuky otvorené už rok.
V médiách rezonoval v spojení s vaším úradom prípad tendra na diaľnicu D1 Turany – Hubová. Na základe vášho rozhodnutia by mal štát súťaž zrušiť. Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že sa obráti na správny súd. Vedeli by ste priblížiť, čo sa teda teraz deje?
Môžem povedať, že to nebolo ľahké rozhodnutie, keďže je to dôležitá zákazka a strategická pre tento štát.
V článku sa ešte dočítate:
- koľko by štát ušetril, ak by sa zlúčil Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad,
- či hrozí úradu, ak ministerstvo vyhrá spor o tendri na úsek Turany-Hubová,
- ktoré zákazky pri kontrole trvajú najdlhšie,
Dostupné pre predplatiteľov
Konal som na podnet od firmy Hochtief, ktorá zároveň zažalovala prvostupňové rozhodnutie úradu/podpredsedu úradu na súde. Tento právny stav umožňuje zákon platný od roku 2022.
Je možné paralelne podať žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu. Zároveň máte možnosť do troch rokov od právoplatnosti toho prvostupňového rozhodnutia sa obrátiť na predsedu úradu s podnetom na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia.
Takže som o tom musel rozhodnúť a videl som tam jasné porušenie práva, ktoré popisuje Hochtief.
Prečo ste o tom rozhodovali vy?
Na základe zákona mám zriadenú osobitnú komisiu zloženú z piatich členov, z odborníkov na verejné obstarávanie, ktorí mi navrhujú, ako mám rozhodnúť.
Tento systém nahradil v tom roku 2022 Radu Úradu pre verejné obstarávanie. Pôvodne fungovala ako kolektívny odvolací orgán, ale zákonodarca to od roku 2022 zmenil, že to musí robiť predseda úradu.
Túto kompetenciu mi nechali v zákone aj po dvoch posledných novelách – po novele Richarda Rašiho aj tej, čo zaviedla strategické investície.
Ja sa s týmito prípadmi naozaj zaoberám. Podnetov chodí ročne okolo 50. Nazývame to PRMOK, teda preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Meritórne rozhodujem o zhruba 10 prípadoch ročne.
Tu som videl jasne porušenie. Najsmutnejšie na tej diaľnici bolo, že rok nebola vyhodnotená ani v úvodnej takzvanej kvalifikačnej časti, kde sa posudzujú ešte len doklady k podmienkam účasti od záujemcov.
Národná diaľničná spoločnosť zákazku robila cez užšiu súťaž. Znamená to, že v prvej časti sa určí, ktoré firmy postupujú cez spomínanú kvalifikáciu.
Až kvalifikované firmy potom predkladajú cenové ponuky, a k tomuto ani nedošlo. Je otázne, čo s vyhodnocovaním kvalifikácie diaľničná spoločnosť tak dlho robila, keď je to taká strategická zákazka.
Čo sa teraz deje po vydaní toho rozhodnutia?
Koncom roka, myslím, že 31. decembra 2025, prišla zo Správneho súdu Bratislava obálka. V nej nás informovali, že do prvej žaloby, ktorá prišla proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu, požiadala Národná diaľničná o pristúpenie do sporu a súd jej vyhovel.
Národná diaľničná spoločnosť dodala podklady, vyčísľuje sa tam škoda, úmrtnosť za obdobie, kedy ten úsek nebude postavený. Bez diaľnice sa zvyšuje úmrtnosť a nehodovosť na pôvodnej ceste. Toto nám doručili a čakáme, čo bude ďalej. Toto konanie inicioval Hochtief, lebo sa mu nepáčilo prvostupňové rozhodnutie môjho podpredsedu.
Zvyčajne, ak predseda úradu zmení „prvostupňové“ rozhodnutie, súd štandardne zastavuje konanie, lebo sa zmení predmet sporu – pôvodné žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie totiž ako keby už neexistuje.
NDS by teda mala zažalovať moje nové rozhodnutie. Túto žalobu ešte neevidujeme, takže čakáme, či a kedy žaloba príde, ako to pán minister Ráž deklaroval.
Vrátil by som sa k tomu prvostupňovému rozhodnutiu. Hovoríte, že váš podpredseda mal na vec iný názor. Ako je to možné?
Neviem, prečo podpredseda tento problém neidentifikoval na tom prvom stupni. Išlo o to, že určitá podmienka nebola premietnutá do budúcej zmluvy. Môže to byť chyba, ale aj jeho odlišný právny názor.
Pre mňa to bolo jasné. Na jednej strane dáte niečo do podmienok tendra, zúžite tým súťaž, a keď už je to v realizačnej fáze a diaľnica sa stavia, tak je vám to už jedno (na základe zmluvy sa o to nezaujímate).
Do reťazca plnenia zákazky sa tak môže dostať akýkoľvek subdodávateľ. Je to chyba NDS, ktorú si tím okolo pána podpredsedu, ktorý na tomto prípade pracoval, nevšimol.
Aktuálne komunikuje pán Ráž, že sa celá príprava kvôli tomuto posúva o dva roky. Ako to vnímate vy?
Nerozumiem vyjadreniam pána ministra, že im to bude trvať až dva roky. Ja si myslím, že ak tú súťaž opravia, za pár týždňov ju môžu zverejniť znova. Nemali vyhodnotené ani to prvé kolo, tak to vedia zopakovať pomerne efektívne.
Neviem, či je to o tom, že si v Národnej diaľničnej spoločnosti myslia, že im to napadnú znovu a na úrade sa zase budú doťahovať a že by to vytvorilo nejakú novú sadu namietania.
Ťažko sa na to reaguje, lebo pán minister nejako bližšie neobjasnil, v čom vidí omeškanie o dva roky. Napriek tomu, že to už prešlo dvoma kolami revízií, je stále možné, že je tam ešte niečo ďalšie zlé, čo sme neodhalili, ale nepovažujem to za príliš pravdepodobné.
Pán Ráž najprv komunikoval, že by aj vyhlásil novú súťaž, no paralelne bude prebiehať aj tá stará s tým, že rozhodnutie napadnú na súde. Platný zase bude výsledok tej, ktorá sa skončí skôr. Je to vlastne možné?
Tomu som úplne nerozumel ani ja. Môžem vám však povedať, že si myslím, že rýchlejšie by to mali, ak by súťaž zopakovali.
Čo reálne hrozí úradu, ak ministerstvo vyhrá spor?
Pán minister spomínal škodu vo výške dokonca nejakých dvoch miliárd eur, ktorú im úrad spôsobil. Je to zaujímavé, pretože tam neboli predložené ani cenové ponuky.
Diaľnice v roku 2025: Dokončilo sa ich viac než 40 kilometrov, pásky sa strihali po dvojročnej pauze
Väčšinou, keď vo verejnom obstarávaní hovoríme o nejakej škode, tak tá vzniká uchádzačovi tým, že je predložená ponuka. Či myslí škodu za oddialenie investície, netuším.
Pri rozhodovaní som prihliadal aj na samotný fakt, že súťaž ešte nebola vyhodnotená. To boli moje prvé otázky na Národnú diaľničnú spoločnosť v konaní o PRMOK. Či už vôbec majú ponuky a v akej sú fáze verejného obstarávania, lebo by sa to ťažšie rušilo, keby to bolo už v druhej fáze.
V zákone máme paragraf, ktorý hovorí, že pri mojom rozhodovaní mám prihliadať, aby do práv účastníkov tendra nebolo zasiahnuté, ak ich nadobudli dobromyseľne. Akurát tu ešte neboli cenové ponuky predložené, čiže do akých práv?
Vedeli by ste teda rozhodnúť aj inak? Vaša komisia podľa medializovaných informácií rozhodla takmer jednohlasne – štyria proti jednému.
Áno, v tomto prípade bol pomer hlasov štyri proti jednému. Mám tú možnosť rozhodnúť inak, ale veľmi málo krát som to využil. Bolo to v prípadoch napríklad, keď komisia rozhodla v pomere 3:2, teda keď mali rôzne právne názory. Tu to bolo pomerne jednoznačné a niektorí členovia osobitnej komisie dokonca videli aj iné problémy a chceli ísť aj hlbšie do tých referencií.
S tým som však nesúhlasil, pretože navrhovateľ, teda Hochtief, musí niesť v tomto prípade dôkazné bremeno. Boli tam napríklad referencie, ktoré boli aj medializované, že firma musí mať skúsenosť s tunelom určitej dĺžky s tým, že za ním nasleduje most.
Takáto stavba je na Slovensku len jedna, ale rozprávame sa o európskom verejnom obstarávaní. Dôkaz o tom, či takáto stavba neexistuje niekde v Európe, sme nemali, preto som to v rozhodnutí ani ďalej neriešil.
Z trhového prostredia unikli informácie, že sa tendra zúčastnil jeden uchádzač zo zahraničia, údajne z Turecka, a proti nemu jedno veľké konzorcium zo Slovenska. Úvahy boli aj o tom, či tureckú firmu z tendra nevylúčiť, stavebníci dokonca v tomto zmysle mali poslať diaľničiarom aj list. Bolo by to možné s tým, že by tam zostal len jeden subjekt?
Áno, máme tam aktuálny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z minulého roka vo veci Qingdao – C‑266/22 a druhý je vo veci Kolin – C‑652/22. Súdny dvor vyriekol, že firmy z tretieho sveta, čiže napríklad aj turecké alebo čínske spoločnosti mimo EÚ, môžete vylučovať z verejného obstarávania.
Neviem, či to bol v našej diaľničnej zákazke naozaj turecký uchádzač alebo len slovenská firma ovládaná tureckým kapitálom. Toto sme tam neskúmali.
Na váš úrad prichádzala kritika z radov koalície už aj pred týmto rozhodnutím. Hrozili, že by sa váš úrad mohol zlúčiť s protimonopolným. Počítali ste s tým, že vaším rozhodnutím dáte politikom ďalšie náboje?
My musíme konať podľa práva a ten paragraf, na základe ktorého som rozhodol – § 177 – je v zákone od roku 2022.
Samozrejme, aj mňa mrzí, že nemáme diaľnicu. Ja som tiež občan tejto krajiny a rád by som cestoval po diaľniciach, ktoré sú hotové. Vzhľadom na zistené skutočnosti však považujem moje rozhodnutie za správne a myslím si, že najlepšie by bolo súťaž zopakovať.
Vynára sa aj otázka, či to vláde trocha aj nevyhovuje, keďže ide o drahý projekt a teraz sa vo veľkom rieši konsolidácia.
Tiež som počul takéto názory, na úrade nežijeme vo vzduchoprázdne. Otázka je, či to vôbec je finančne kryté, ale k tomu sa ja neviem vyjadriť. Počul som tiež, že ja som ten v úvodzovkách čierny Peter. Minister, respektíve pán premiér povedal, že som si ich vychutnal.
Možno to bolo práve naopak a úrad sa označí za vinníka, hoci za nastavenie tendra je zodpovedná Národná diaľničná spoločnosť.
Robert Fico sa vyjadril, že mu verejné obstarávanie vždy ležalo a bude ležať v žalúdku. Tiež zmieňoval spájanie úradov. Máte o tom nejaké informácie? Malo by sa to stať?
Väčšina politických reprezentácií, nielen táto, vníma verejné obstarávanie ako nepriateľa. Keďže sme v Európskej únii, verejné obstarávanie sa pri takýchto zákazkách musí robiť, či sa to politikom páči alebo nie.
Pri menších zákazkách to upravili novelami. Novela Richarda Rašiho rozviazala ruky verejným obstarávateľom a teraz sa pri menších zákazkách obstaráva pomerne rýchlo. Stačí, ak si obstarávateľ vyberie tri firmy, ktoré podajú ponuku.
Nad limitmi národných zákaziek však musíte ísť podľa pravidiel Európskej únie a ani náš premiér ani nikto iný nemôže povedať, že tieto pravidlá nebudeme rešpektovať, kým ich Európska únia nezmení.
Najsmutnejšie je, že my sa tu hádame, či zrušiť alebo nezrušiť úrad, ale tú energiu by sme mali smerovať ku konkrétnym problémovým článkom tých EÚ smerníc.
Európska komisia spustila debatu o nových pravidlách verejného obstarávania. Práve tento rok 2026 bude dôležitý, aby sme za Slovensko dali Európskej komisii našu pozíciu, lebo sa idú tvoriť nové pravidlá na najbližších 10 rokov.
Za mňa sú tieto politické vyjadrenia typu „rušíme úrad“ alebo „zlúčime úrady“ zbytočné, pretože niekto toho kontrolóra/sudcu vo verejnom obstarávaní v tomto štáte bude musieť robiť.
Koľko by štát ušetril, ak by vás v mene konsolidácie zlúčil?
My sme si toto dávali dokopy a myslím, že aj Protimonopolný úrad robil nejakú svoju analýzu. Porovnávali sme si to a vyšlo, že by sa ušetrilo možno vyše 100-tisíc eur ročne.
Dokonca by to zlučovanie možno stálo aj viac. Všetky systémy by sa museli prepájať, čiže by tam vznikli nejaké náklady. Myslím, že to aj pán premiér pripustil, že to nie je o šetrení.
Prešiel by som k ďalšiemu projektu, k internátu Hviezda, známejšiemu pod názvom „kukurica“.
K tomu vám môžem povedať len toľko, že v pondelok 12. januára sme vydali prvostupňové rozhodnutie, ktoré ešte nie je zverejnené, pretože nie je právoplatné.
Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany (BARMO) sa môže odvolať, čiže čakáme, či nám príde rozklad. Aj o tomto budem rozhodovať ja na základe odporúčania osobitnej komisie.
Mám rozhodovať v prípade druhého stupňa podobne ako pri diaľnici, a preto sa k tomu viac nechcem vyjadrovať.
Ministerstvo obrany malo v poslednom čase viacero sporných zákaziek, respektíve vecí, ktoré riešia mimo obstarávania. Ako vnímate to, že má tento silový rezort takúto možnosť a do akej miery ju využíva?
Pozrite, sme v takom neštandardnom stave a je tu vojnový konflikt. Časť tých zákaziek naozaj môže ísť aj tými výnimkami. Európska smernica aj náš zákon pozná nejaké krajné prípady kvôli bezpečnosti štátu.
Pokiaľ sa však bavíme o civilných nákupoch, ako sú bežné budovy, bežné autá a bežné všetko možné, tie majú ísť riadnym režimom a mali by to súťažiť.
My to kontrolujeme a výsledkom našej činnosti sú pokuty. Vyvstáva otázka, nakoľko je to efektívne. Pokuta sa zaplatí zo štátneho rozpočtu.
Naťahujeme sa tu niekoľko rokov a pokutu spravidla zaplatí už ďalší minister. Takto je ten systém nastavený. Aj toto by malo byť predmetom debaty o stave nášho zákona, že či naozaj chceme takéto „dvojinštančné“ konania, kde sa dá stále odvolávať a ešte aj napadnúť na súde.Priemerne nám chodia rozsudky, keď si zoberiete aj prvý aj druhý stupeň, za päť rokov. Sanitky v „záchrankovom tendri“ sme kontrolovali päť rokov. Len dokumentácia k tým sanitkám zaberala odspodu po vrch papierov jednu veľkú kanceláriu.
To sú také veci, ktoré prebiehajú v zákulisí a väčšinou sa na ne po nejakom čase aj zabudne.
Niekedy však trvá dlhšie aj samotná kontrola.
Vyzerá to niekedy tak jednoducho, že nakúpili sa dajme tomu nejaké uniformy z kávových zŕn. My však musíme nájsť nejakého odborníka, ktorý sa naozaj pozrie na to, či tie kávové zrná majú nejaké opodstatnenie.
Je to nejaká pridaná hodnota tej uniformy? Nie je? Vyrába to jeden výrobca alebo je ich viac? Sme v situácii, že musíme aj niečo dokazovať.
Aj pri politických podnetoch často hovoria, že aké predražené veci niekto nakúpil. Toto však nie je predmetom toho zákona o verejnom obstarávaní.
Je tam síce, že sa má dodržať princíp hospodárnosti, ale chápeme to tak, že hospodárnosť cez súťaž. Ak chce niekto kúpiť lepšie pero ministrovi, tak zákon nehovorí o tom, že mu musí kúpiť najlacnejšie „čínske“ guličkové pero, ale má vysúťažiť to lepšie pero za čo najlepších podmienok.
Častokrát sa to verejnosti podsúva tak, že sa musí kúpiť úplne najlacnejšie. Pravidlom by malo byť, aby sa za najlepšiu hodnotu kúpilo nejaké štandardné pero alebo uniforma.
Podarilo sa ich nejako tými legislatívnymi zmenami skrátiť procesy?
Všeobecne môžem povedať, že novelou Richarda Rašiho sa to pre verejných obstarávateľov zjednodušilo, zrýchlilo sa to, ale aj sa znížila transparentnosť.
V podlimitných zákazkách sa to zrýchlilo, lebo ich verejní obstarávatelia nemusia zverejňovať a vyžiadajú sa len tri ponuky. Je to rýchly proces, lebo si len nahodíte tri firmy do tej platformy, dáte „Enter“ a ony môžu dať ponuku.
Ale nedostane sa tam štvrtá, piata, šiesta firma. Z druhej strany barikády počujeme, napríklad keď moji kolegovia školia podnikateľov, že sa tam často dajú tri spriaznené firmy a neprebieha tam reálna súťaž.
Hospodárnosť tej súťaže sa tam asi vytráca. Čo nám teda zatiaľ vyplynulo z čísel, bolo, že síce je to rýchlejšie, ale menej transparentné.
Dá sa teda povedať, že tie súťaže prebiehajú rýchlejšie ako napríklad pred desiatimi rokmi?
Tie trojponukové určite. Pri ostatných sa v podstate nič nemení, až na strategické zákazky.
Tie posudzuje podpredseda úradu. Zámerom tej reformy bolo, aby podpredseda a jeho sedem kolegov riešili len strategické investície a nič iné, ale na skontrolovanie budú mať len 15 dní.
Je tam asymetria, ale zase majú voľný stôl. Keď si to porovnáte s tými nestrategickými zákazkami, tie robíme v nejakých 30-dňových lehotách, čiže na strategickom úseku sú dvakrát takí rýchli, ale majú toho menej.
Na stole majú len 14 prípadov a kolegovia na nestrategickej časti ich majú desiatky týždenne. Myslím si, že tú novelu ešte nejako objektívne hodnotiť nemožno.
Minulý rok ste komunikovali problém s eurofondovými zákazkami, teda že ich nestíhate kontrolovať, lebo zrazu prišiel nával a vznikol u vás lievik. Tomáš Taraba kritizoval úrad, že nad jednotlivými prípadmi dlho „meditujete“. Podarilo sa vám tento problém vyriešiť?
Nepodarilo. Niektoré veci sa nám však už podarilo dotiahnuť. Máme skoro plnú zamestnanosť, čiže okolo 110 kontrolórov.
Otvorili sme regionálne pracoviská, ktoré sa venujú týmto kontrolám, čiže máme Nitru, Banskú Bystricu, Trenčín, Žilinu a Košice, a posilnili sme aj Bratislavu.
Zazmluvnili sme ešte extra dohodárov a dali sme možnosť aj našim štandardným kontrolórom. Keď odpracujú svoj pracovný čas určený, nazvem to na tie neeurofondové kontroly, tak potom môžu ísť pracovať nad rámec pracovného času na eurofondové.
Dokonca im nadčasy nariaďujeme. Robíme, čo môžeme, ale stále ten proces nevieme úplne riadiť. Tak ako sme to vysvetľovali, problém je v tom, že nevieme ovplyvňovať tok tých prípadov a v ktorom týždni nám príde koľko. Lievik nám tu stále vzniká, napriek tomu, že máme na tieto projekty naplnenú plánovanú kapacitu.
Žiadali sme náš riadiaci orgán MIRRI o posilnenie. Oni majú tú obálku a rozdeľujú miesta týchto úradníkov. Analýza v rámci jedného auditu ukázala, že by na tom malo robiť 150 ľudí, a potom nám to skrátili na 110.
Rozhodnutie sa robilo od stola. Máme to už aj potvrdené na papieri, že za tým nebol nejaký seriózny prepočet. Komunikujeme s MIRRI, aby sa to nejako riešilo. Uvedomujeme si, že sme lievik a tým pádom my sme tí „zlí“.
Navrhli sme aj legislatívne úpravy, aby sa zjednodušila byrokracia, aby sa zaviedlo to vzorkovanie. Niektoré okrajové návrhy prijali, ale tie podstatnejšie ešte nie.
Ktoré zákazky vám trvajú najdlhšie?
To závisí od prípadu k prípadu. Niekedy môže byť malý nákup zložitejší na kontrolu ako niečo veľké. Ak by sme napríklad kupovali nejaký nábytok, je to pomerne jednoduché, aj keby to bola mnoho miliónová zákazka na nábytok.
Potom tu máte možno 100‑tisícovú zákazku na nákup nejakého sofistikovaného prístroja – tak možno tá sa bude horšie kontrolovať.
Mimovládky často kritizujú IT tendre.
IT zákazky robia problémy. Jedným z nich je, že často nie sú v dobrom stave zdrojové kódy, ktoré má štát. Ak ich aj majú niekde na cédečku, keď príde nový dodávateľ z tendra a ide vám to nasadzovať, zistí, že tie zdrojové kódy sú na nič.
Veľká časť verejných obstarávateľov je tak v lock‑ine. Trochu sa to už podarilo zlepšiť, ale stále narážame na prípady, kedy má určitá firma, ktorá robí pre daný rezort x rokov, nejaké skryté výhodnejšie postavenie.
Čo je typické pre ten IT trh, je, že keďže sa tam točia veľké peniaze, všetci sú zastúpení veľkými advokátskymi firmami a vybíjajú sa tu u nás v tých konaniach. Takmer každá IT zákazka je nejakým spôsobom napadnutá. A zase hľadáme odborníkov, ktorí nám to vedia posúdiť.
Ešte by som sa spýtal k inštitútu špekulatívnej námietky. Jozef Ráž sa pri niektorých tendroch opakovane vyjadroval, že námietky sú podľa neho špekulatívne. Tento pojem pritom už je legislatívne podchytený. Darí sa vám odhaľovať špekulácie?
Špekulatívne námietky sa dávali do zákona, myslím si, v roku 2022. Od tohto nového inštitútu si štát sľuboval, že to odstráni z konaní, nazvem to, špekulantov. Keď som sa pýtal, že koľkokrát to použijeme, tak mi prišla odpoveď, že maximálne trikrát za rok.
Námietky považujeme za špekulatívne, keď je subjekt vylúčený, povedzme, z troch dôvodov, ale napáda len dva. Je teda jasné, že účelom je len oddialiť zákazku a robiť obštrukciu.
Vtedy moji kolegovia vidia jasne, že ide o účelovú námietku a aj sa pod to podpíšu. Zastavíme konanie a súťaž môže pokračovať.
Ak však minister povie, že je nejaká námietka podľa neho špekulatívna, povedať to síce môže, ale ťažko sa to dokazuje. Neviem si predstaviť toho kontrolóra u nás, ktorý by sa pod to len tak podpísal.
Máme tých prípadov veľmi málo. Zaujímali sa o to aj iné európske krajiny, lebo sa okolo zavedenia robila medializácia. Pýtali sa nás na to, ako to presne funguje.
Hovoril som im to isté, čo vám, že to nie je taká super vec a aplikuje sa to málo. Pýtal som sa kolegov, či nemajú nejaké nápady, ako to zlepšiť. Bolo by to však ako keby súdy odmietali žalobu občana na základe toho, že ten druhý občan povie, že je špekulatívna.
Kto je Peter Kubovič?
Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na Úrade pre verejné obstarávanie si prešiel rôznymi pozíciami od referenta až po riaditeľa legislatívno-právneho odboru. Šéfom štátnej inštitúcie sa stal v roku 2023.
V rokoch 2012 až 2013 riadil odbor verejného obstarávania na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 2018 až 2020 viedol odbor verejného obstarávania na Mestskom úrade v Trnave.
V roku 2020 ho vymenovali za člena Rady Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň začal pracovať ako špecialista a metodik v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave.
Dlhodobo sa venuje lektorstvu v oblasti verejného obstarávania, špecializuje sa na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.