V rozhovore s riaditeľom Slovenskej správy ciest Norbertom Polievkom sa dozviete:
- ako je na tom výstavba jednotlivých obchvatov a ktoré mestá by mohli dostať svoju obchádzku v najbližšom období,
- ako sa nižší rozpočet na cesty dotkne spoločnosti,
- ktorý horský priechod je na tom najhoršie a čo ho bude čakať v najbližších rokoch.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Ministerstvo pod vedením Jozefa Ráža by malo v budúcom roku pre konsolidáciu ušetriť 58 miliónov eur. Celkovo sa ujde na dopravu oproti roku 2025 až o 127 miliónov eur menej.
V rámci ozdravovania štátnej kasy sa znížia aj výdavky na správu a údržbu ciest prvej triedy. O tom, aké dosahy budú mať tieto opatrenia na činnosť Slovenskej správy ciest, ale aj o budúcich obchvatoch či oprave schátraných mostov sa HN rozprávali s jej riaditeľom Norbertom Polievkom.
Parlament v utorok schválil rozpočet na budúci rok. Asi ste sa veľmi nepotešili, keďže na opravu a údržbu ciest počíta s 91 miliónmi eur. Je to o 15 miliónov menej, ako to bolo v tomto roku. Bude to stačiť?
Bude to musieť stačiť. Ako rozpočtová organizácia si nedokážeme zarobiť sami na seba. Disponujeme iba s finančnými prostriedkami, ktoré sú nám pridelené. Budeme sa musieť dôslednejšie pozerať na priority a zvažovať, ktoré aktivity budeme vykonávať, aby sme sa do tohto finančného rámca zmestili.
Budeme denne klopať na dvere a verím, že tak ako aj doteraz, vždy nájdeme podporu ministerstva a určitú pomoc aj v budúcom roku.
Na čom by sa to mohlo premietnuť? Môže sa stať, že sa stav ciest bude zhoršovať a budú sa menej opravovať? Prípadne na čom môžete šetriť?
Môžeme zvoliť napríklad iné technologické postupy. Samozrejme, že chceme udržať cestnú sieť v čo najlepšom stave. Nehovoríme, že je na najlepšej úrovni, určite je priestor na zlepšenie, ale ako hovorím, sme vždy limitovaní finančným rámcom, ktorý je na to poskytnutý.
Tlačí vás takýto štíhlejší rozpočet do nejakých opatrení? Ako bude vyzerať konsolidácia vo vašej organizácii?
Určité racionalizačné opatrenia sme už urobili aj v tomto roku. Slovenská správa ciest si už nemôže dovoliť zásadným spôsobom škrtať. Aktuálny počet zamestnancov bol v roku 2025 priemerne 336. Aj keď si zoberieme povedzme 10 percent, nie je to žiadne zásadné číslo.
Koľko zamestnancov ste mali, keď ste nastúpili do funkcie riaditeľa?
Počet stále osciloval okolo 340 zamestnancov. Určitými organizačnými zmenami sme znížili stav zamestnancov, bez ktorých dokážeme zodpovedajúco fungovať, ako napríklad vodiči. Sústredili sme sa skôr na odborné pozície, ktoré sme obsadili.
Kritici hovoria, že v období, keď ste sa s Národnou diaľničnou spoločnosťou rozdelili, si táto spoločnosť nechala gro odborníkov, respektíve vás vykradla. Ako túto situáciu vnímate dnes? Dokážete zaplatiť ľudí v odborných pozíciách alebo si musíte najímať viac firmy z externého prostredia?
Vôbec to nevnímam tak, ako ste položili otázku, či NDS vykradla odborné kapacity Slovenskej správy ciest, to z histórie potvrdiť ani vyvrátiť neviem. Za odbornosťou súčasných zamestnancov si jednoznačne stojím. V tomto roku sa nám podarilo zamestnať päť absolventov stavebnej fakulty, ktorí sa priamo po štúdiu zamestnali u nás.
Kto je Norbert Polievka?
Vyštudoval Fakultu verejnej politiky a verejnej správy na Vysokej škole Danubius. Väčšinu doterajšieho pracovného života mal spojenú so Slovenskou poštou, kde pracoval asi 25 rokov na rôznych pozíciách v oblasti verejného obstarávania.
V novembri 2023 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Predtým bol na pošte vedúci odboru verejného obstarávania a člen Predstavenstva Slovenskej pošty. Bol členom aj v predstavenstve akciovej spoločnosti SK PAY.
Skôr vnímame ako konkurenciu privátny sektor, ktorý má, samozrejme, iné finančné možnosti. V spolupráci s ministerstvom dopravy a financií sa nám podarilo zastabilizovať zamestnancov, ani nie zvýšením, ale skôr dorovnaním ich miezd. Dnes máme priemernú mzdu 2 183 eur, čo je, myslím si, celkom prijateľné.
Napriek tomu vás štát plánuje zbaviť určitých kompetencií. Týka sa to mostov. Najpravdepodobnejší scenár je, že ich veľká časť bude zrekonštruovaná a bude ich v ďalších rokoch spravovať koncesionár.
Neberie nám žiadne kompetencie. Ministerstvo dopravy sa rozhodlo pri rekonštrukcii časti mostov postupovať verejno-súkromným partnerstvom. Ak je tento postup technicky realizovateľný, projekt musí schváliť vláda. Aktuálne máme informáciu, že realizovateľnosť rekonštrukcie mostov je možná prostredníctvom PPP projektov.
Treba si uvedomiť, že takú masívnu opravu a rekonštrukciu mostov, aká je dnes nevyhnutná, by v takom krátkom čase aktuálne nedokázala vykonať nielen Slovenská správa ciest, ale ani ktorákoľvek štátna spoločnosť naviazaná na štátny rozpočet.
Višňové otvoria a na rad príde Strečno. V hre je riešenie s galériou aj vypnutie cesty pod hradom
Naozaj hovoríme o historickom investičnom dlhu. A to, o čom vy hovoríte, že by mal koncesionár nahradiť Slovenskú správu ciest, nie je celkom pravda. Analýza hovorí iba o možnostiach a postupoch realizácie PPP projektu. V konečnom dôsledku je Slovenská správa ciest zo zákona povinná mosty spravovať a práve analýza určí, do akej miery a akým spôsobom.
Prečo sa podľa vás nešlo cestou, že by dostala na rekonštrukcie týchto stavieb viac financií Slovenská správ ciest?
O tom sme sa ani nebavili a zvlášť nie v konsolidačnom roku, že by nám zodpovedajúce množstvo finančných prostriedkov bolo na tento účel pridelených.
Pointou PPP projektu je práve financovanie. To je základná idea. Keď si zoberieme celú históriu, jednoznačne absentovalo financovanie v takom rozsahu, aby bola cestná sieť, vrátane mostných objektov, v požadovanom stave.
V každom roku je zlých premostení viac a viac. Nerieši to štát príliš neskoro a nemal aspoň dočasne zvýšiť rozpočet na ich opravy ešte pred spustením veľkého projektu?
Súčasný stav mostov zodpovedá množstvu prideľovaných finančných prostriedkov. No pozrime sa na to inak. Konečne tu máme projekt, ktorý môže túto situáciu zvrátiť. Pozerajme sa na to pozitívne, konečne sa našla odvaha.
Návrh riešenia, ktorý môže diametrálnym spôsobom otočiť situáciu v nadchádzajúcich rokoch, keď sa už stav nebude zhoršovať, nebude sa ani stabilizovať súčasný negatívny stav, ale, naopak, bude sa zlepšovať.
V prípade opráv ciest prvej triedy štát zvolil pred niekoľkými rokmi v rámci memoranda zvýšenie finančných prostriedkov na takzvané veľkoplošné opravy. Počas prvých rokov na tento účel malo ísť 200 miliónov eur. Ako to hodnotíte? Zlepšil sa za tie roky stav jednotiek?
Aj po uplynutí niekoľkých rokov vnímame tento projekt veľmi pozitívne. Pokračujeme v realizácii veľkoplošných opráv v tomto aj v budúcom roku. Znova sa však vraciame k množstvu finančných prostriedkov, ktoré sú viazané na veľkoplošné opravy.
Dokážete aj kvantifikovať, ako sa to premietlo do celkového stavu siete?
V rokoch 2021 až 2022 bolo do veľkoplošných opráv investovaných asi 101,5 milióna eur a opravilo sa 360,5 kilometra ciest. V 2023 išlo na veľkoplošné opravy 24,8 milióna eur na 58 kilometrov a v minulom roku 32,8 milióna eur na 86 kilometrov.
V roku 2025 sa k tomuto číslu nepriblížime, sme na úrovni 28,3 milióna eur s opravenými 67 kilometrami. Ešte stále „veľkoplošky“ realizujeme, keďže počasie nám pomáha.
Veľkoplošné opravy sú hradené zo štátneho rozpočtu. Čo eurofondy?
Slovenská správa ciest môže čerpať finančné prostriedky len z programov, ktoré sú konkrétne určené na projekty. Ide o bezpečnosť na cestách prvej triedy a preložky ciest, nazývané obchvaty.
Z európskych peňazí je financovaná preložka cesty v Šali, v Sabinove a v Prievidzi, tam sme prednedávnom odovzdávali zhotoviteľovi stavenisko. Takisto sa z eurofondov plánuje financovanie obchvatu Stropkova, ktorý je momentálne v obstarávacom procese.
Kedy by sa mohla rozbehnúť táto stavba?
Keď skončíme obstarávanie. Na to má vplyv aj tretia strana, nielen Slovenská správa ciest. Zrýchlili sme určité procesy, čo bolo vidieť aj pri súťažiach na obchvaty Šale a Prievidze.
Napríklad dokončenie prievidzského obchvatu sa obstarávalo viac ako päť rokov. Rozhodli sme sa ho zrušiť a naštartovať nanovo a za pár mesiacov sa nám podarilo súťaž ukončiť. Pri Stropkove sme pred odovzdávaním ponúk.
Ešte sa na chvíľu vrátim k mostom. Obstarávate firmy, konkrétne by ich malo byť päť, ktoré by mali o jednotlivé projekty následne súťažiť v rámci elektronických aukcií. V akom stave je tento tender?
Niekoľkokrát sme museli predlžovať lehoty na predkladanie ponúk. Prišli objektívne otázky od uchádzačov, ktoré si žiadali vysvetlenie niektorých skutočností z dokumentácie.
Nie je to jednoduchá súťaž. Výsledkom by malo byť uzatvorenie piatich rámcových dohôd a následné ich otváranie elektronickou aukciou pri zadávaní konkrétneho projektu na konkrétny mostný objekt.
Správne tomu rozumiem, že zhotoviteľ PPP projektu bude vychádzať z týchto projektov, alebo pôjde o ostatné objekty, ktoré vám zostanú?
Časť mostov v správe Slovenskej správy ciest prejde do PPP projektu a časť ostáva naďalej v takom režime, v akom je to dnes. Táto súťaž sa vzťahuje práve na tieto premostenia, ktoré nebudú súčasťou PPP projektu.
Štúdia pre PPP vychádzala zo vzorky zhruba 1 200 mostov. V konečnom dôsledku však ešte nevieme, koľko ich bude realizovaných, určite však nie všetky. Slovenská správa ciest tak ešte bude mať dostatočný počet mostov, ktoré musia prejsť rekonštrukciou a opravami.
Čo bude s veľkými premosteniami cez Dunaj či Váh? Mosty v Štúrove, Komárne či Medveďove, ktoré máte v správe, tiež nie sú v najlepšom stave. Očakávate, že ich od vás prevezme koncesionár?
Oni si ich od nás neprevezmú. Koncesionár zrealizuje rekonštrukciu mosta a počas určeného obdobia bude musieť udržať most v určenom stave. To sú detaily, ktoré vyplynú z analýzy a bude ich prezentovať ministerstvo dopravy. Ktoré konkrétne mostné objekty to budú? Dnes vám to neviem povedať.
Načrtli ste, že aktuálne sa pracuje na obchvatoch Šale, Prievidze a Sabinova. Sú na stavbách nejaké problémy? Stíhajú sa termíny, ktoré ste si vytýčili?
Problémy sú na každej stavbe, bojujeme s nimi. Pracujeme na tom a musím povedať, že Šaľa sa nám javí zatiaľ veľmi dobre. Tá ide v súlade s harmonogramom. Trochu intenzívnejšie komunikujeme so zhotoviteľom v Sabinove. Treba však povedať, že k dnešnému dňu splnil všetky míľniky, ktoré sú uvedené v zmluve.
Všetko sa dá robiť lepšie. Zatiaľ však nemáme informáciu o tom, že by stavba mala meškať. Sabinov by mal byť hotový v roku 2027, Šaľa tiež a Prievidza v roku 2028.
Višňové otvoria a na rad príde Strečno. V hre je riešenie s galériou aj vypnutie cesty pod hradom
V Prievidzi sa stavba rozbieha. Obchvat Šale zahŕňa 119 stavebných objektov, z toho 14 mostných. Najdlhší most ponad rieku Váh bude mať dĺžku viac ako 700 metrov. Na jednotlivých objektoch sa pracuje postupne, teda nie na všetkých naraz.
V týchto dňoch sa pracuje na 15 stavebných objektoch. Vykonáva sa archeologický prieskum, prebiehajú zemné práce a kladú sa základy a konštrukcie mostov a protihlukových stien. Realizujú sa aj zaťažovacie skúšky na pilótach mostných objektov a prebieha úprava vodovodného potrubia Duslo Šaľa.
V Sabinove je 76 stavebných objektov, päť križovatiek, 16 mostných objektov a 3 782 metrov protihlukových stien. Ako som už spomínal, zhotoviteľ splnil doterajšie tzv. míľniky, ktoré sú stanovené v harmonograme ako súčasti zmluvy. Ide zväčša o založené mostné objekty.
Boli tam aj iné obchvaty, ktoré ste plánovali urobiť, napríklad Holíč.
Áno. Holíč, Senica a Jablonica.
V týchto prípadoch očakávate nejaký posun alebo to bude závisieť zase len od finančných prostriedkov?
Všetko záleží na finančných prostriedkoch. Momentálne prostredníctvom ministerstva dopravy intenzívne komunikujeme s ministerstvom obrany, keďže na Záhorí je viac vojenských objektov.
Skúmame, či nie je možné zahrnúť preložky týchto ciest do takzvaných projektov „safe“ ako duálne financovanie. Dnes ešte nepoznám odpoveď, či je to možné. Bolo by to fajn a veľmi prínosné. Uvidíme, ako to ministerstvo obrany vyhodnotí.
Možno ešte v tomto roku štát dokončí Višňové. Budete mať teda viac možností rozbehnúť práce pod Strečnom. Nejaké stabilizačné práce prebiehali aj v tomto či minulom roku. Čo sa teda bude diať ďalej?
Strečnom sa Slovenská správa ciest zaoberá dlhodobo a intenzívne. Samozrejme, je to ovplyvnené aj tým, že tadiaľ prechádza 30-tisíc áut denne. Ak by sme pristúpili k zásadnejším opatreniam, bol by to absolútny diskomfort, až by sme možno znemožnili obslužnosť určitého územia.
Tešíme sa z toho, že tunel Višňové bude otvorený, a čím skôr, tým lepšie. Konečne môžeme pristúpiť k sanácii. Treba však povedať, že potrebná je sanácia celého úseku od Vrútok po Žilinu. Postaviť galériu v takomto rozsahu nie je účelné. Môže byť v určitom kratšom úseku tam, kde by boli iné technické riešenia drahšie alebo by neboli také efektívne.
Bavíme sa aj o úseku pri Kraľovanoch, keďže je to horský masív, ktorý pracuje a je živý. Intenzívne komunikujeme aj s ministerstvom životného prostredia, ktoré má určité finančné prostriedky na sanáciu zosuvných území. Viete aj z histórie, že sanáciu hradného brala v roku 2017 financovalo práve ministerstvo životného prostredia.
Treba tiež podotknúť, že za stav pozemkov, ktoré susedia s cestami prvej triedy, je v prvom rade zodpovedný ich vlastník. Nemôžeme bez akejkoľvek výzvy alebo predchádzajúcej komunikácie s vlastníkom niekam vojsť a vykonávať opatrenia. Vlastníkom skalného brala je vyšší územný celok, preto musí dôjsť k nejakej synergii.
Ak nám niečo nepadne rovno na cestu, nie je to naše. Cestný zákon nám hovorí o právach a povinnostiach, ktoré máme. Našim aktivitám na cudzích pozemkoch musia predchádzať kroky smerom k vlastníkom pozemkov, o ktorých som hovoril.
Tak si to nejako v budúcnosti podelíte?
Či sa podelíme, to ešte nevieme. Vyšší územný celok a každý jeden vlastník pozemkov má zo zákona povinnosť starať sa o svoj majetok. Oslovili sme aj ministerstvo životného prostredia. To jednoznačne povedalo, že takýto problém eviduje, a za koordinátora komunikácie medzi dotknutými subjektmi odporučilo ministerstvo dopravy.
Čo môžeme v ďalších krokoch očakávať na Strečne za Slovenskú správu ciest? Pustíte sa do výstavby galérie?
Už máme pripravené ďalšie kroky. Asi ste zachytili, že sme v septembri odovzdali stavenisko zhotoviteľovi, ktorý má sanovať zosuv pod cestou. Zrealizuje to hneď na začiatku budúceho roku, teda po zimnej sezóne. Zároveň máme pripravenú aj sanáciu skalného brala.
Je tu možnosť, že by ste v najbližších rokoch aj vypli Strečno a autá by v tom čase jazdili cez tunel Višňové?
Takéto kroky musia byť úzko koordinované s Národnou diaľničnou spoločnosťou, so záchrannými zložkami a s policajným zborom. Vypnúť cestu, to nie je len tak, že jeden deň si zmyslím a druhý deň to urobím.
Pripadá to do úvahy, respektíve je to nevyhnutné alebo sa to dá urobiť aj v takom režime, že by cesta bola čiastočne prejazdná?
Prípadná uzávierka cesty môže zjednodušiť a urýchliť postupy prác, ktoré sa tam budú vykonávať. Až vo výsledku, teda v projekte však bude, kedy si ktoré práce vyžadujú kompletnú alebo čiastočnú uzávierku. V projekte budú vytýčené aj obchádzkové trasy.
Koľko ste za posledné roky minuli na Strečno? Aká suma vás čaká v ďalšom období na riešenie tohto úseku?
Od roku 2019 doteraz sme do údržby, prípravy a stavebných prác v tomto úseku investovali viac ako osem miliónov eur. Sanácia, ktorá prebehla v minulom roku, stála päť miliónov eur.
To, koľko bude stáť ďalší úsek, lebo práce bude treba robiť postupne, ešte neviem povedať. V prvom kroku to ukáže projekt a v druhom verejné obstarávanie. Máme urobený inžiniersko-geologický prieskum, ktorý ukázal, v akom stave je problémové územie a čo tam môže hroziť. Pri realizácii budeme vedieť viac.
Čo tam hrozí?
Kritickú časť sme zastabilizovali a nechcem maľovať čerta na stenu. Informácie Geologického ústavu Dionýza Štúra potvrdzujú, že bralo je živé. Časť, ktorú sme sanovali, sa podarilo zastabilizovať a opatrenia fungovali aj pri prívalových dažďoch spred mesiaca. Úsek, ktorý bol zabezpečený, je urobený kvalitne a opatrenia zamedzili akémukoľvek padaniu skál na cestu.
Ako je to s horskými priechodmi? Nedávno ste zrekonštruovali Vernár. Plánujete niečo robiť aj s ostatnými? Čo napríklad Donovaly?
Donovaly nateraz nepotrebujú nejaký zásadný zásah. Sú tam mostné objekty, ktoré sú aktuálne v rekonštrukcii, niektoré sa opravili už v predchádzajúcich rokoch. Skôr vnímame potrebu zásahu na horskom priechode Čertovica.
Tam je tiež problém v určitom zosuvnom území. Hovoríme o tom a hľadáme možnosti financovania aj z iných prostriedkov ako z prostriedkov ministerstva dopravy.
Z eurofondov?
Myslím z prostriedkov ministerstva životného prostredia.
V akom stave je príprava tohto projektu?
Nejaké zásahy sme tam robili už v minulom roku, zrekonštruovali sme most. Menšie rekonštrukcie teda prebiehajú, ale bude treba aj zásadnejší zásah.
Chceli by sme obstarať projektovú dokumentáciu na sanáciu celého prechodu z oboch strán. Pôjde o finančne veľmi náročný projekt. Pripravujeme opravy Braniska a pokračovanie Vernára, úsek Popová – Hranovnica.
Ďalším veľkým projektom, ktorý pokrývate, je oprava rekonštrukcie panelky pri Trenčíne. Tá bude v dôsledku horšieho stavu mostov meškať pravdepodobne niekoľko rokov. Ako je na tom tento projekt?
Zostalo nám dokončiť dva mostné objekty cez Váh a cez Biskupský kanál. V súčasnosti sa už kladú nosníky a po ich položení už de facto premostenie budeme mať. Očakávame, že v najbližšom čase dôjdeme do finále a celú túto cestu dáme do prevádzky.
Naposledy ste komunikovali prelom rokov 2026 a 2027.
To platí. Boli by sme veľmi radi, ak by to bolo skôr.
V minulom roku vládny audit ukázal nedostatky vo fungovaní firmy. Vyčítal vám práve opravy mostov, respektíve, že vám chýba koncepcia a harmonogram.
Bol tam však aj dôvetok, ktorý hovoril o spôsobe financovania. Odbornej verejnosti je určite známy program, ktorý podrobne rozoberá celé hospodárenie s mostami vrátane rekonštrukcií.
Znovu sa vrátime k tomu, že doterajšie financovanie neumožnilo realizovať mostný program tak, ako ho Slovenská správa ciest pripravila a predložila v predchádzajúcich rokoch ministerstvu dopravy. A znovu sa vraciame k PPP projektu.
Dnes inú možnosť, ako prefinancovať súčasné nevyhnutné rekonštrukcie takého množstva a objemu mostov, nevidím. Môžem sa iba tešiť z toho, že doba pokročila a takýto projekt sa bude realizovať. Tento PPP projekt je ešte ambicióznejší, ako odporúčala analýza.
Analýza vám vyčítala aj nerovnomerné prerozdelenie peňazí medzi jednotlivé regióny. V bratislavskom je v nevyhovujúcom stave takmer 50 percent ciest. Je to o 13 percentuálnych bodov nad priemerom ostatných úsekov, pričom na prevádzku dostáva pritom najmenej zdrojov. V roku 2022 boli prevádzkové výdavky na kilometer cesty Bratislavy o 26 percent nižšie než priemer celej správy ciest.
Zase treba vychádzať z kontextu. Do bežných prevádzkových prostriedkov musíme počítať letnú aj zimnú údržbu. Asi sa zhodneme na tom, že napríklad zimná údržba na horských priechodoch je zásadne iná, ako je v Bratislave a v západoslovenskom kraji.
Toto sú tie disproporcie, ktoré sú úplne prirodzené a normálne. Nebudeme porovnávať Dunajskú Stredu s horským priechodom na Donovaloch.
Tie cesty sú pri Bratislave predsa v horšom stave ako v iných regiónoch.
Áno, ale sú tu aj cesty, ktoré patria pod Bratislavský samosprávny kraj, a niektoré sú pod hlavným mestom.
Bavme sa teda o celom západnom Slovensku.
Veľkou výhodou je, že Slovenská správa ciest má jednotlivých zamestnancov ako detašovaných pracovníkov, ktorí poznajú miestne cesty a žijú s nimi každý deň.
Komunikujeme na dennej báze a určujeme priority. Ak niekto povie, že moja cesta v Dunajskej Strede je najhoršia, nedokáže to porovnať s tým, čo máme na chmeľovskom kopci.
My to dokážeme, a tak sa určujú priority, ktorá cesta a ktorý úsek sa opraví. Treba dodať, že čísla, ktoré ste spomenuli, sa týkajú roku 2022.
Určité činnosti sme scentralizovali a nenechávame regionálne štruktúry rozhodovať individuálne na základe subjektívnych pocitov. Jednotlivé zásahy sa robia podľa priorít v rámci celého Slovenska.
Horšia infraštruktúra na západe by mohla byť spôsobená aj tým, že do hlavného mesta a z neho smeruje najviac vozidiel. To môže ovplyvniť aj stav týchto ciest.
Musím povedať, že nesúhlasím. V poslednom období sme opravili cesty v Stupave, bola veľkoplošná oprava v Senci. Pod západné Slovensko patrí aj Šaľa či Prievidza, kde staviame obchvaty, či Malacky, kde je vykonaná zásadná oprava. Vôbec teda nezdieľam váš pocit.
Zaujímavý prípad sa týka panelky medzi Sencom a Sládkovičovom. Cesta je po tabuľku, ktorá označuje začiatok Trnavského kraja, už niekoľko rokov zrekonštruovaná. Časť na strane bratislavského regiónu je však stále rozbitá a panelová.
Bratislavský kraj bol vylúčený z možnosti čerpania eurofondov, keďže na to v tom čase neboli finančné prostriedky. Nebola teda iná možnosť, ako to urobiť. Ide o predchádzajúce obdobie a teraz je to znovu o financovaní a možnostiach.
Vieme o stave tejto cesty, vykonávame bodové opravy v rámci našich finančných možností. Raz bude aj táto časť komunikácie rekonštruovaná. Zmení sa z takzvanej panelovej betónovej cesty na štandardnú so živičným povrchom.
Máte už nejaký termín, kedy by ste s tým chceli začať?
Rozpočtový rok máme pred sebou, ešte vám dnes neviem povedať.
Ešte by som sa spýtal na sťahovanie. Nájomnú zmluvu k novým priestorom, kde aktuálne sídlite, podpísala ešte bývalá garnitúra krátko pred koncom vládnutia. Kritika sa zamerala na to, že je to nehospodárne. Dokonca vo firme, ktorá budovu vlastní, v minulosti pôsobil Boris Kollár, ktorý nominoval predošlého ministra dopravy Andreja Doležala. Ako to vnímate teraz? Riešite zmenu sídla? Čo bude so starou budovou?
Začnem odpoveďou na prvú otázku. V súčasnosti má Slovenská správa ciest sídlo v nehnuteľnosti, kde je podnájomníkom. Zmluva je uzatvorená na určitý čas na 10 rokov. Zanalyzovali sme ju a je absolútne nevypovedateľná. Dnes sa tým už ďalej nezaoberáme, pretože by sme tak iba zvyšovali náklady štátu iným spôsobom. Berieme to ako fakt.
Koľko aktuálne platíte za nájom?
Nájom kancelárskych priestorov spolu s nájmom parkovacích statí je mesačne 106,7 tisíca eur bez DPH. Čo sa týka druhej otázky, Slovenská správa ciest previedla budovu na ministerstvo dopravy. Ministerstvo ju právnym úkonom vložilo do majetku Národnej diaľničnej spoločnosti. Tá je tiež v nájme. Týmto spôsobom bude mať vlastné sídlo a bude mať sídlo v budove, ktorú dostala od štátu. Musia si ju sami zrekonštruovať.
Budova na Miletičovej ulici bola v stave, v akom bola. Treba sa opýtať Národnej diaľničnej spoločnosti, akým spôsobom ju bude rekonštruovať. Po sťahovaní sme sa tam boli pozrieť.
Budova bola v dezolátnom stave, stavaná ešte technológiami, kde sa využíval azbest. Bola teda absolútne nevyhovujúca. Chceli by ste sedieť v takej budove? Bude sa to musieť celé rozobrať. Zostane len nosná konštrukcia podobne ako v prípade známej „kukurice“ v Bratislave. Rekonštrukcia nebude lacná, bude to zase o financiách.