Generálny riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary pre HN okrem iného povedal:
- či niekedy letí inak ako Ryanairom,
- ako sa pozerá na expanziu Wizz Airu a kde sú limity letiska v Bratislave,
- aký má pohľad na aktuálnu slovenskú vládu,
- či sa cestujúci dočkajú transatlantických alebo prestupných letov vo farbách Ryanairu,
- do akej miery sa (ne)plánuje venovať rozvoju liniek v Košiciach a Poprade.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Už niekoľko mesiacov sa koná konkurenčný boj o bratislavské letisko. Súperí oň írsky Ryanair a maďarský Wizz Air. Zdá sa, že bitka má víťaza: írska nízkonákladovka bude z nášho najväčšieho letiska prevádzkovať historický počet liniek, až 33. Prekoná teda viacnásobne ohlasovanú expanziu Wizz Airu, ktorý má v portfóliu 29 spojov.
Pri príležitosti 20. výročia pôsobenia Ryanairu u nás to prišiel oznámiť samotný šéf spoločnosti: kontroverzný a zároveň úspešný Michael O‘Leary. Hospodárskym novinám poskytol veľký rozhovor.
Ako ste prišli do Bratislavy? Predpokladám, že to bol včerajší večerný spoj Ryanairu z Dublinu. Správne?
Áno, priletel som včera večer (v pondelok, pozn. red.) pravidelnou linkou. Odlietali sme o siedmej večer z Dublinu a pristáli sme tu o 23.00.
Kedy ste naposledy leteli inou spoločnosťou?
Po Európe je to vždy Ryanair. Nie je to nejaká forma korporátneho pravidla, ale, keďže dnes lietame už prakticky všade po Európe, nemám dôvod ísť inak.
Okrem toho, Ryanair sú aj najpresnejšie aerolinky, s akými môžem letieť. A zároveň počas toho stretávam naše posádky, pilotov a podobne. Jediný prípad, keď zvyknem letieť inou spoločnosťou, je transatlantický presun. Keďže my spoje poza oceán nemáme, ak idem napríklad do Seattlu do Boeingu alebo mám investorské turné v USA, letím jednoducho s tým, kto ma najlacnejšie dopraví do New Yorku.
Ale nie v biznis triede – čítal som, že vy biznisom nikdy nelietate.
Nikdy. Lebo Ryanair je biznis trieda. Veľa bohatých ľudí či obchodných cestujúcich dnes lieta Ryanairom. Rovnako ako ja.
Mimochodom, ja som včera večer (v pondelok, pozn. red.) priletel z Bristolu. Bol som tam pozrieť kamarátov a keď som im medzi rečou oznámil, že s vami budem mať rozhovor, povedali: určite sa O’Learyho spýtaj, kedy sa vráti linka Bratislava – Bristol. Tak sa teda pýtam: kedy?
Išli ste z Viedne? S kým?
S Jet2.
Nebojte sa, to zmeníme.
Takže plánujete linku z Bratislavy do Bristolu?
(Pozerá do papierov.) Zatiaľ nie, ale kamarátom môžete odkázať, že sa to v blízkej budúcnosti môže zmeniť.
Viete, dobrá správa pre dnešok je, že vďaka rastu, ktorý letisko odštartovalo, a vďaka tomu, že váš minister dopravy znížil poplatky za riadenie prevádzky o 50 percent, je teraz Bratislava oveľa konkurencieschopnejšia.
Takže sa sem vraciame vo veľkom. V zlých časoch sme klesli takmer na milión pasažierov ročne, no na budúci rok tu budeme mať bázované už tretie lietadlo a už budúce leto sa vyšvihneme na dva milióny pasažierov ročne. Chceme rásť až na úroveň troch miliónov. Bratislava je teraz jedno z najrýchlejšie rastúcich letísk v Európe.
Súboj o Bratislavu: Šéf Ryanairu potvrdil ohlásené linky zo Slovenska, prekoná expanziu Wizz Airu
A keďže máme bázy aj inde – napríklad v spomenutom Bristole –, je nevyhnutné, že začneme spájať Bratislavu s ďalšími mestami v Európe. Posledných päť rokov sme na Slovensku tak trochu strádali, lebo rástli náklady, rástli poplatky… Slovensko sa vo vzdušnej doprave ťažko vracalo na predcovidové čísla. No zdá sa, že minister aj vláda to konečne pochopili a chcú Slovensko dostať späť na veľmi zaujímavú trajektóriu rastu.
Wizz Air? Nezaujíma ma
No okrem vás je tu aj expanzia Wizz Airu, ktorú asi neberiete na ľahkú váhu, ale asi ju beriete vážne.
Ani nie.
Naozaj?
Viete, pre letisko je dobré, ak sem prídu aj iná aerolinky. Vysokonákladové aerolinky ako Wizz Air? Nech sa páči. Ale Wizz Air vie, že keď vstúpi na pôdu, kde lieta Ryanair, tak rýchlo zmizne. Pred dvoma rokmi chceli s nami súperiť v Taliansku aj vo Viedni. A už sú preč.
Ale úprimne, Wizz Air lieta len veľmi málo trás, ktoré lietame my. Zväčša si vyberajú trasy, kde nie sme. Postupne však rastieme. Takže pre letisko je pozitívom, že sú tu aj iné aerolinky, ale my sa nimi nezaoberáme.
Môžete byť konkrétnejší pri trasách, ktoré dnes (v utorok, pozn. red.) oznamujete?
Áno, veľmi presne. Sú to Alicante, Barcelona, Lamezia, Malaga, Neapol, Palermo, Pisa, Tirana a Varšava.
Väčšina z nich je dosť podobná s tými, ktoré ohlásil alebo už lieta Wizz Air.
Nemyslím si, že na týchto trasách lietajú. Možno na niektorých v južnom Taliansku, neviem. Ale ak aj lietajú, dlho to nevydrží.
Ako dlho teda?
Kto je Michael O’Leary
Michael O’Leary (63) je dlhoročný šéf Ryanairu a jedna z najvýraznejších osobností európskeho letectva. Do firmy nastúpil v roku 1988, výkonným riaditeľom je od roku 1994. Z írskej aerolinky vybudoval najväčšiu nízkonákladovú spoločnosť v Európe, preslávenú agresívnym znižovaním nákladov, vysokou efektivitou a tiež ostrou komunikáciou.
My neriešime Wizz Air ani iné aerolinky. V každom trhu, kde lietame, máme jednoznačne najnižšie náklady. A tým aj najnižšie ceny. Takže si môžeme dovoliť neriešiť, kto je tam a tam a kde ako dlho vydrží.
Pre letisko je v každom prípade dobré mať viac prepravcov, my nechceme byť monopol.
Ale oni budú mať problém konkurovať Ryanairu, lebo máme nižšie náklady a nižšie ceny.
Náš fokus je jasný: budúci rok narastieme v Bratislave z 1,2 milióna cestujúcich na dva milióny. A v horizonte piatich rokov riešime s letiskom rast z dvoch na tri.
Kapacitne to zvládnete bez problémov?
Budeme preberať 300 nových lietadiel Boeing MAX 10, sú 220-miestne a majú o 20 percent nižšiu spotrebu paliva. Naše náklady budú vďaka tomu ešte klesať. A rozdiel medzi nami a ostatnými – EasyJetom, Wizz Airom… – sa bude len prehlbovať.
A to je pointa – náklad na pasažiera je u nás 35 libier, Wizz Air má priemerne 62, EasyJet 85. Nikto s nami nemôže súperiť.
Môžeme vo vašej základni v Bratislave čakať aj štvrté lietadlo?
S vedením sme sa bavili o možnosti štvrtého a následne aj piateho lietadla. Dúfam v to. Bol by som sklamaný, ak nie. Závisí to od motivačnej schémy, ktorú letisko zaviedlo – tá je platná do roku 2031. Potrebujeme jej predĺženie, možno do roku 2035.
Ak ministerstvo dopravy udrží nízke ATC poplatky (poplatky za riadenie letovej prevádzky, pozn. red.) a vyhne sa chybe v podobe ekologickej dane, čo zatiaľ úspešne robí), nevidím dôvod, prečo by sme nemohli rásť z dvoch na tri milióny pasažierov do roku 2030 – 2031.
Poplatky, dane a vzťah s vládou
Nedávno ste v rozhovore pre Die Presse kritizovali rakúsku vládu za ich poplatkovú a daňovú politiku. A povedali ste tiež, že Bratislavu máte rád – vraj je to jedno z vašich obľúbených letísk. Predpokladám, že najmä pre poplatkovú a daňovú politiku.
Mám rád každé letisko a vládu, ktorá chce znižovať dane a poplatky, aby podporila rast. Milujeme aeroporty, ktoré chcú rásť. Boli sme v princípe prvé veľké aerolinky, ktoré sem začali lietať. Dostali sme toto mesto pred 20 rokmi na mapu. Bratislava napríklad ešte pred 10 rokmi rásť chcela – a my sme tu aj rástli.
Ale posledných 10 rokov zas rástli poplatky, vláda to nechápala. Tak sme presúvali kapacity inde.
Teraz to vláda chápe. Minister Ráž je veľmi schopný a jeho politika to potvrdzuje. Ryanair sa sem vracia vo veľkom práve vďaka nižším nákladom. A Wizz Air tu otvoril bázu tiež — všetko sú to dobré správy pre Bratislavu.
Nepoužívame Bratislavu ako „palicu na bitie Viedne“. Viedeň zvládneme aj bez toho.
Ale pomáha, odtiaľto môžete ukázať rakúskej vláde: pozrite, toto je vzdušný prístav a zároveň vláda, ktoré znižujú dane a motivujú rast.
Vo Viedni len zdvíhajú poplatky. Boli hlúpi – zaviedli ekologickú daň 12 – 15 eur na pasažiera. Výsledok? Letecká doprava v Rakúsku stagnuje, dokonca klesá.
Tá daň prináša asi 150 miliónov ročne – to je menej ako pokuty za parkovanie vo Viedni. A oni tvrdia, že to nemôžu zrušiť kvôli rozpočtu? Blbosť. Tých 150 miliónov nič nevyrieši.
Takže vaše vzťahy so slovenskou vládou a s vedením „BTS“ sú, zdá sa, dobré.
Za posledných 12 mesiacov sa to úplne zmenilo. Po piatich rokoch rastúcich nákladov a neúspechov konečne pochopili, že cesta k rastu vedie cez zníženie daní a poplatkov.
Čo sa týka letiska, pamätám si ešte jeho starý terminál – lietali sme na tú starú, prekliatu budovu.
Teraz je však podľa mňa nevyužité. Niet dôvodu, aby neodbavovalo 10 miliónov pasažierov ročne. Minulý rok to bolo menej ako dva milióny.
Ak máte nevyužitú kapacitu, znížte predsa náklady – tak ako to robia supermarkety.
Kapacita terminálu je päť miliónov cestujúcich ročne. Myslíte si, že je priestor aj na viac?
Ak rozšírite terminál, kapacita môže rásť. Jedna dráha zvládne pokojne 20 – 25 miliónov pasažierov. Potom už len stačí využiť stavebnú modularitu terminálu. Najskôr sem však treba dostať aerolinky – hlavne Ryanair, najrýchlejšie rastúce aerolinky v Európe – a porastiete s nami.
Keď spomínate terminál – na vašich veľkých základniach ako Dublin, Edinburgh a podobne sú inštalované rôzne samoobslužné zariadenia, kiosky na odovzdanie batožiny. Všetko je samoobslužné a vo farbách Ryanairu. Plánujete niečo podobné zaviesť aj u nás?
Áno, zavedieme to. Dáme sem samoobslužné kiosky. Postupne sa posunieme k tomu, že check-in zanikne úplne.
Teraz už 80 percent pasažierov v súčasnosti neodovzdáva žiadnu zapísanú podpalubnú batožinu – idú rovno cez kontrolu. Všetko majú v mobile.
Okrem toho, kiosky sú lacnejšie, ľudia si všetko urobia sami, je to rýchlejšie. Takže áno – kiosky budú.
Viete povedať aj približný termín?
V priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.
Poprad a Košice sú primalé, prestupy pridrahé
Prejdime z Bratislavy na ďalšie slovenské destinácie – Košice a Poprad-Tatry. Nedávno ste pridali zopár trás z Košíc, ale, naopak, zrušili ste linku spod Tatier do Stanstedu. Aké plány máte s týmito dvoma mestami?
Tam je to náročnejšie. V lete to ešte ide, ale v zime tam veľmi „nejde“ nič. Je to dané tým, že ide o menšie regióny. Slovensko je malá krajina, dobre prepojená cestami. „Inbound“ turisti chcú priletieť do Bratislavy – Poprad či Košice zatiaľ nie sú dostatočne známe.
Ste CEO Ryanairu od roku 1994. To sú tri dekády. Plánujete to potiahnuť až na štyri?
Nevidím dôvod, prečo nie. Do Ryanairu som prišiel ešte v roku 1988. Takže v roku 2028 to bude 40 rokov, čo som vo firme. Mám podpísaný kontrakt do roku 2028 a akurát teraz s predstavenstvom riešime jeho predĺženie do začiatku 30. rokov.
Pomerne často máte vo zvyku vyhlásiť niečo kontroverzné, čo zaujme či pobúri verejnosť. Nechceli by ste jednu takú vetu povedať aj teraz, aby som mal pekný titulok pre tento rozhovor?
(Smiech) Nie, dnes sú to samé dobré správy a nechcem narušiť pozitívnu náladu v Bratislave a na Slovensku.
Dobre, dajme si na záver ešte pár rýchlych „prevádzkových“ otázok. Pred pár rokmi ste spomínali možnosť transatlantických liniek…
Nikdy sa to nestane.
Približne v roku 2017 ste skúšali zaviesť aj prestupné spoje cez Malpensu alebo Rím. Budú prestupy opäť témou?
Nie celkom. Išlo skôr o to, že sme ľuďom umožnili spraviť si akýsi druh „samoprestupu“.
Nebudeme ich robiť. Nezaujímajú nás prestupní pasažieri – my vieme naplniť všetky lety point-to-point cestujúcimi. A tí sú zároveň najlacnejší.