Rušňovodič si uvedomil, že prešiel cez semafor a brzdil. Ak by vlak pred zrážkou nezastavil, boli by následky katastrofálne
Záchranári zasahujú po zrážke dvoch rýchlikov, ku ktorej došlo v katastri obce Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava. Foto – TASR
S odstupom jedného dňa sú známe ďalšie podrobnosti o zrážke rýchlikov pri Rožňave. Podľa riaditeľa Železníc Slovenskej republiky Ivana Bednárika jeden z vlakov zastavil o sto metrov ďalej ako mal. Dôležité však je, že tesne pred nehodou zabrzdil. Nezrazili sa dva teda pohybujúce sa vlaky.
„Keby jeden z tých vlakov nestál, tak ich rýchlosti by sa pri náraze znásobili. Tá fyzika je jasná,“ vysvetľoval Bednárik v utorok na Rádiu Expres.
Rušňovodič smerujúci vlak z Košíc do Zvolena si pravdepodobne uvedomil, že prešiel „predzvesť“: ide o výstražné návestidlo (semafor), upozorňujúce, že nasleduje hlavné návestidlo, kde musí súpravu zastaviť.
Vlak zabrzdil až za týmto hlavným návestidlom, kde už začína jednokoľajka. Rušňovodič sa následne snažil zacúvať. V tom momente sa však z tunela prirútil protiidúci vlak. „Bola evidentná snaha zacúvať, čo však už nestihol,“ opisoval túto situáciu riaditeľ Bednárik.
Šťastie v nešťastí
Čo by sa stalo, keby vlak nezačal brzdiť a nezastavil sa?
„Pokiaľ by ten vlak postál o tristo metrov ďalej, v tom momente by sme mali nehodu v tuneli,“ poznamenal Bednárik.
Nehoda v tuneli patrí k najhorším scenárom, ktoré môžu na železnici nastať. Pri bežnej zrážke dochádza k tomu, že napríklad ľahší vozeň v súprave nadskočí nad ťažší vozeň alebo, časť súpravy skončí mimo trate. To sa stalo aj v pondelok.
V tuneli sú podmienky stiesnenené. A Jablonovský jednokoľajný tunel pri Rožňave je obzvlášť úzky a nízky, takže súpravy by sa v ňom fatálne zdeformovali na spôsob harmoniky.
Naviac oba vlaky ťahali dieselové rušne s tonami nafty, ktorá by po silnej zrážke mohli začať horieť. A aj záchranári by sa oveľa ťažšie dostávali na miesto, kde by museli v komplikovaných podmienkach vyslobodzovať ranených a dostávať ich z tunela.
Vyskočil z kabíny
To, čo viedlo k zrážke rýchlikov Železničnej spoločnosti Slovensko už od včera zisťujú vyšetrovatelia tejto štátnej firmy v spolupráci so ŽSR, teda správcom tratí. Vlastné vyšetrovanie robí aj ministerstvo dopravy a samozrejme aj polícia, ktorá už začala trestné stíhanie pre všeobecne ohrozenie.
Polícia v utorok zadržala a po vypočutí prepustila rušňovodiča z vlaku, ktorý prešiel návestidlo. Zranenie pri zrážke neutrpel. Keď videl, že sa blíži protiidúci vlak, tak z kabíny už stojaceho stroja vyskočil. Podľa informácii Denníka N ide o mladšieho zamestnanca ZSSK, ktorý jazdí od roku 2018.
Druhý rušňovodič dopadol horšie, jeho zranenia boli ťažké, do nemocnice ho previezli vrtuľníkom a operovali mu časť tváre.
Zranených bolo aj niekoľko desiatok cestujúcich, minimálne jeden vážne. „Všetci hospitalizovaní sú podľa našich dostupných informácií v stabilizovanom stave, s výnimkou jedného pacienta, ktorého stav je vážny, nie však kritický,“ informovala ZSSK.
Prečítajte si tiež
Fatálnych chýb rušňovodičov pribúdalo už pred nehodou pri Rožňave
Vyhlásenia Šutaja Eštoka
Už krátko po nehode sa začalo hovoriť o zlyhaní prvého z rušňovodičov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyhlásil, že predbežnou príčinou nehody je to, že „rušňovodič jednej z lokomotív nedal prednosť“. V utorok už svoje vyjadrenia zmierňoval. „Treba si počkať na výsledky vyšetrovania, ktoré ukážu, kto zlyhal.“
Znalci železníc naznačovali, že takéto rýchle vyjadrenia krátko po zrážke nie sú vhodné. „Kým nedôjde k zberu dát, tak by sa k tomu nemal vyjadrovať nikto, kto je aspoň trochu príčetný,“ povedal zasa riaditeľ ŽSR Bednárik. Isté je podľa neho len to, že vlak smerujúci od Košíc zastal o sto metrov ďalej než mal a to, že si rušňovodič chybu uvedomil. „Vedel, že mal zastať skôr,“ hovorí.
Hypoteticky však do situácie mohli vstúpiť aj ďalšie okolností: podľa Bednárika to mohli byť napríklad vlhké koľaje či napadané lístie, ktoré by predĺžili brzdnú dráhu. Jedno z návestidiel mohlo byť teoreticky prekryté kríkmi alebo rušňovodiča mohlo osvetliť slnko.
Pridať sa mohol aj nejaký technický problém lokomotívy. Podľa rušňovodičov, s ktorými sme hovorili, je pri zlom stave stroja rušňovodič rozptyľovaný kontrolkami či chybovými hláseniami. Stačí, že pár sekúnd nesleduje trať, kedy práve môže prehliadnuť signalizáciu návestidla.
Na takzvanej južnej trase, v úseku Fiľakovo – Košice jazdia rušne radu 757, čo sú modernizované verzie rušňov prezývaných „okuliarnik“ zo 70. rokov minulého storočia. Reč je teda o rušňoch, ktoré majú okolo 50 rokov.
„Čaká nás rok intenzívnej práce, aby sme zistili presné príčiny,“ hovorí teraz Bednárik. Pripustil, že nakoniec sa môže ukázať, že išlo o zlyhanie rušňovodiča, ako o tom hovoril Šutaj Eštok. Podľa Bednárika však minister mohol v prvom momente viac zdôrazňovať, že všetko sú to len hypotézy. „Nebolo to vhodné vyjadrenie, mohol spomenúť aj ďalšie varianty, ale od ministra vnútra nečakajme odbornú železničnú terminológiu,“ poznamenal šéf ŽSR.
Na takzvanej južnej trase ZSSK nasadzuje len staré alebo v lepšom prípade zmodernizované dieselové rušne, ako je typ 757. Foto – ZSSK
„O šéfoch ZSSK nemáme dôvod pochybovať“
Denník N upozornil, že už pred pondelkovou nehodou rušňovodiči spravili niekoľko vážných chýb. Niektoré sa len s dávkou šťastia neskončili tragédiou. Napríklad v roku 2023 sa v Žilinskom kraji dvakrát stalo, že dva protiidúce osobné vlaky stihli zastaviť len kúsok od seba a neprišlo k čelnému nárazu.
ŽSR evidovali v roku 2023 dvanásť prípadov, keď rušňovodiči ZSSK prešli návestidlo, čo patrí k najväčším zlyhaniam. Nasledujúci rok takýchto prípadov bolo päť, tento rok počet takýchto incidentov znovu stúpol: až do pondelkovej nehody ich bolo sedem.
Denník N sa na tieto incidenty spýtal aj ministerstva dopravy vedeného Jozefom Rážom (za Smer), ktorý za štátne železničné firmy zodpovedá. Ministerstvo odpísalo, že si tieto riziká uvedomuje.
„Ide o riziko, ktoré nie je špecifické len pre Slovensko, ale patrí medzi najvážnejšie aj v rámci Európy. Každý takýto prípad je dôsledne prešetrený Dopravným úradom a ŽSR, ktoré prijímajú nápravné opatrenia,“ odpovedali.
Denník N sa tiež spýtal, či má manažment ZSSK, nominovaný stranou Hlas, dôveru ministerstva. Odpoveď znie: áno. „Sme v pravidelnom kontakte s vedením ZSSK a od začiatku vyšetrovania trváme na plnej transparentnosti a súčinnosti. V súčasnosti nemáme dôvod pochybovať o spolupráci dopravcu ani o výkone jeho povinností,“ odpísali hovorcovia.
Dlhodobým riešením je podľa ministerstva postupné zavádzanie zabezpečovacieho systému ETCS, ktorý dokáže vlak automaticky zastaviť. Zavádzanie systému však prebieha pomaly a väčšina súprav ZSSK takúto výbavu nemá. Riaditeľ ŽSR Bednárik moderátorovi Expresu Braňovi Závodskému povedal, že pri Rožňave bude takýto systém zavedený možno v čase, keď obaja pôjdu do dôchodku. To je za viac než pätnásť rokov.
Priemerný plat rušňovodiča je okolo 2400 eur hrubého. Minimálny vek pre túto profesiu sa nedávno znížil na 19 rokov. Foto – ŽSSK
Odborár: Mnohí rušňovodiči sa cítia unavení
Pondelková nehoda upriamila pozornosť aj na pracovné podmienky rušňovodičov. Viacerí hovoria o dlhodobom preťažení. „Mnohí sa cítia unavení, nestíhajú si čerpať riadne dovolenky,“ hovorí Peter Dubovský z Federácie strojvodcov Slovenska.
Zatiaľ nie je známe, či bol preťažený aj rušňovodič, ktorý pri Rožňave prešiel návestidlo. ZSSK napísala, že „mal dodržaný zákonný čas odpočinku v rámci fondu pracovného času“. Z tohto vyjadrenia však nie je jasné, aké mal nadčasy a či jazdil aj v dňoch pred nehodou.
Ministerstvo dopravy v posledných rokoch zmenilo grafikony aj v záujme toho, aby boli vlaky a personál efektívne využité. Dovtedy sa bežne stávalo, že na niektorých lokálkach rušňovodič prišiel s vlakom do cieľovej stanice a tam niekoľko hodín čakal, kým sa vydal na spiatočnú cestu. Teraz podľa Dubovského pravidelne dochádza k opačným extrémom, keď nemajú čas si ani chvíľku oddýchnuť.
„Síce vzrástla produktivita, ale občas je grafikon taký napnutý, že pri menšom meškaní sa rušňovodič musí v obratovej stanici okamžite vydať na cestu,“ hovorí Dubovský.
Bednárik zo ŽSR v rádiu Expres hovoril, že rušňovodiči sú na slovenské pomery dobre platení: priemerná mzda v hrubom podľa neho dosahuje 3-000 eur. Strojvodcovia toto číslo spochybňujú. „Museli by ťahať extrémne nadčasy, aby sa dostali na úroveň tri tisíc eur,“ reaguje Dubovský, ktorý túto prácu robí 19 rokov.
Majú platy porovnateľné s Českom
Aj podľa ministerstva dopravy je priemerná mzda rušňovodičov ZSSK necelých 2400 v hrubom. Tento rok žiadali pridať do základu 75 eur, čo by aspoň čiastočne zohľadnilo infláciu. „Vedenie firmy to však odmietlo s tým, že štátny rozpočet takéto navýšenie neumožňuje. Pridelené peniaze sotva stačia na bežnú prevádzku,“ dodal Dubovský.
Ministerstvo dopravy o rušňovodičoch hovorí, že ide o „kľúčové a veľmi náročné profesie“. Z odpovedí ministerstva dopravy však nevyplynulo, že by sa chystalo ich požiadavkám vyhovieť.
„Tieto požiadavky vnímame, no zároveň pripomíname, že ich mzdy v roku 2024 vzrástli v priemere o 17,5 a percenta a v súčasnosti dosahujú priemerne 2 395 eur, čo je konkurencieschopná úroveň aj v porovnaní so zahraničím.“
Podľa dostupných informácií majú porovnateľnú mzdu aj rušňovodiči českých dopravcov. Napríklad súkromný RegioJet vlani ponúkal rušňovodičom nástupný plat v prepočte 2200 eur.