etrend.sk/generate_page.php?page_id=49554
Rozdielne vyhliadky pre európske stavebníctvo
Nemeckí stavbári môžu kolegom z iných krajín závidieť
Stavebný priemysel patrí medzi najdôležitejšie priemyselné sektory Európskej únie. Ročná produkcia odvetvia dosahuje viac ako 900 miliárd eur. Milión osemstotisíc firiem zamestnáva takmer dvanásť miliónov pracovníkov.
Nie vo všetkých členských krajinách sa však stavbári môžu tešiť z dobrej situácie na trhu. Niekde im náladu nemôžu zlepšiť ani priaznivejšie vyhliadky. Kým v krajinách strednej a východnej Európy stavebný boom neutícha, v Nemecku stavbári už jedenásty rok za sebou zažívajú krízu.
Lepšie sú na tom ich kolegovia vo Francúzsku, v Španielsku či Škandinávii. Okrem prekonania štrukturálnych problémov a konsolidácie sektora im prajú aj štedré verejné rozpočty či rôzne druhy podpory bývania.
Strabag nakupuje
Hoci nemecký trh stále patrí medzi najväčšie v Európe, v dôsledku slabej výkonnosti zažíva tamojší stavebný sektor ťažké chvíle. Za posledných desať rokov sa počet zamestnancov v ňom prepadol na polovicu.
Kým v roku 1995 bolo v stavebníctve zamestnaných ešte 1,4 milióna ľudí, vlani len niečo vyše 700-tisíc. Odvetvie stráca každoročne desiatky tisíc pracovných miest, len v tomto roku to bude viac ako tridsaťtisíc. Zastavenie prepadu zamestnanosti očakáva viceprezident Zväzu stavebného priemyslu Helmut Echterhoff v budúcom roku.
Pred tromi rokmi skrachoval nemecký stavebný gigant Philipp Holzmann, od začiatku tohto roka balansovala na pokraji krachu aj nemecká stavebná trojka Walter Bau. Firmu zachránil nakoniec rakúsky stavebný koncern Strabag.
Výbor veriteľov uplynulý týždeň súhlasil s ponukou Rakúšanov odkúpiť lukratívne časti Walter Bau. Strabag tak prevezme od krachujúcej firmy stavebné aktivity v celkovom objeme 1,2 miliardy eur a 3 150 pracovníkov. Podľa znalcov trhu zaplatí Strabag za časti Walter Bau 80 až 100 miliónov eur.
Šéf firmy a zároveň prezident Zväzu stavebného priemyslu Ignaz Walter v minulosti ostro kritizoval nemeckú vládu za situáciu v stavebníctve. „Je to svinstvo, čo robí politika s našou brandžou,“ povedal pre magazín WirtschaftsWoche. Podľa neho minister financií Hans Eichel „usporí“ stavebný priemysel na smrť.
Okrem lukratívnej cestnej dcéry Walter Heilit Verkehrswegebau, ako aj iných častí koncernu vrátane 60 rozrobených stavieb získal Strabag aj päťpercentný balík akcií stavebného koncernu Züblin. Ďalších 48 percent akcií Züblin založil Walter Bau do banky BayernLB.
Záujemcov o tento balík je však viac. Okrem podnikateľskej rodiny Lenz je to aj nemecká jednotka Hochtief. Oneskorený záujem nemeckých stavebných koncernov o podiely v Zübline hodnotia experti ako pokus sťažiť vstup Rakúšanov do lukratívneho segmentu výstavby ciest.
Nevyhnutné zmeny
Predseda predstavenstva nemeckého lídra Hochtief Hans-Peter Keitel varoval pred zostrujúcim sa cenovým tlakom. Podľa neho sa dá v Nemecku úspešne stavať iba vtedy, ak firmy nepristúpia na úplne nezmyselné cenové vojny, čoho dôsledkom bol do istej miery aj nedávny kolaps Walter Bau.
„Stavebný sektor musí tento krach správne pochopiť a štruktúry odvetvia aktívne prispôsobiť súčasnej situácii,“ dodal. Svoj podiel viny na kríze nemeckého stavebníctva má aj eufória, ktorej odvetvie podľahlo po zjednotení krajiny.
Na stavebný boom reagovali nemecké firmy tvorbou obrovských kapacít, ktoré sú v časoch ekonomickej stagnácie nevyužiteľné. Prebytočné kapacity musia z nemeckého trhu odísť.
„Ani platobná neschopnosť Walter Bau však kapacity neodstráni,“ tvrdí hovorca združenia Heiko Stiepelmann. Tie totiž podľa neho okamžite obsadzujú zahraniční hráči ako Strabag. Veľké stavebné koncerny, ktorým nestačí domáci trh, sa po možnostiach obzerajú aj za hranicami svojich revírov.
Nové impulzy očakáva nemecké stavebníctvo aj od vlády. Tá plánuje zvýšiť investície do výstavby infraštruktúry počas nasledujúcich štyroch rokov o dve miliardy eur.
Zväz stavebného priemyslu uvítal aj zníženie dane z príjmu pre právnické osoby z 25 na 19 percent, ktoré navrhol kancelár Gerhard Schröder, čo spolu s prísľubom úrokovo zvýhodniť úvery pre malé a stredné podniky by mohlo posilniť konkurencieschopnosť Nemecka. Podľa zväzu totiž práve domáce stavebníctvo trpelo v posledných rokoch tým, že nemecký priemysel presmeroval svoje investície do zahraničia.
Inde lepšie
Vo Veľkej Británii stavebníctvo zvládlo štrukturálne zmeny skôr a lepšie ako v Nemecku. Tamojší stavbári sa môžu v porovnaní s ekonomikami na pevnine opierať o silnejší rast ekonomiky, ale aj o rastúci trh nehnuteľností. Len v minulom roku postavili vo Veľkej Británii takmer 200-tisíc domov, trh je podľa expertov schopný absorbovať ročne až o sedemdesiattisíc viac.
Po teroristických útokoch, ktoré sa podpísali tiež pod prepad v stavebnom sektore, sa situácia zlepšuje aj v USA. Neistá bezpečnostná, ale aj ekonomická situácia výrazne negatívne ovplyvnila správanie spotrebiteľov a súkromné investície do výstavby. „Pod najväčší stavebný boom za posledné desaťročia sa podpísali veľmi nízke úrokové sadzby na hypotekárne úvery,“ hovorí Steffen Ehninger zo Spolkového úradu pre zahraničný obchod.
V podstatne lepšej situácii sú aj stavebné koncerny vo Francúzsku. „Domáci trh je v súčasnosti vo výbornom stave,“ cituje Handelsblatt Christiana Duchesneho z CIC Securities.
V uplynulom roku postavili vo Francúzsku viac ako 360-tisíc nových bytov, čo znamená rast o viac ako tri percentá. V tomto roku by mohol rast dosiahnuť podobnú úroveň.
Z dobrej situácie na trhu profitujú predovšetkým francúzski lídri Vinci a Bouygues. S minuloročnými obratmi na úrovni 18 a 15 miliárd eur dominujú aj európskemu rebríčku najväčších stavebných koncernov.
Podobne ako v USA profituje stavebný sektor aj vo Francúzsku z nízkych úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. Trh podporuje aj vláda rôznymi daňovými úľavami.
Očistou prešlo francúzske stavebníctvo ešte v deväťdesiatych rokoch. Prebytočné kapacity sú z trhu preč. „Veľkí hráči si v súčasnosti dávajú viac pozor na marže ako na trhové podiely,“ hovorí Ch. Duchesne. Francúzske koncerny dostatočne rýchlo prešli aj reštrukturalizáciou a diverzifikáciou.
Okrem stavebnej činnosti sa venujú napríklad aj prevádzke diaľnic. Možnosti zarobiť hľadajú aj v populárnych public privat partnership (PPP) projektoch. Podľa Handelsblattu sa koncern Bouygues práve uchádza o projekty výstavby väzení a nemocníc.
Využili zdroje
Napriek tomu, že Španielsko patrí medzi najchudobnejšie členské krajiny starej európskej pätnástky, dosahuje stavebná produkcia tretiu najvyššiu hodnotu na obyvateľa. Výraznou mierou sa pod to podpísali miliardy eur, ktoré prúdili do krajiny po vstupe do Európskej únie.
Pritom ešte stále pretrváva enormný modernizačný potenciál pri výstavbe ciest, železníc či pri modernizácii letísk a prístavov. Do roku 2020 chce španielska vláda investovať podľa Handelsblattu viac ako 240 miliárd eur do infraštruktúrnych projektov.
Strach z dane
Európske združenie stavebného priemyslu (FIEC) bije na poplach. Strach v odvetví vyvoláva ukončenie platnosti smernice, podľa ktorej môžu členské štáty Európskej únie, ktoré požiadali o výnimku, zdaňovať renovačné a rekonštrukčné práce na stavbách nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Platnosť smernice sa konči 31. decembra tohto roka. FIEC požaduje, aby smernica zostala v platnosti dovtedy, kým nebude prijatý na celoeurópskej úrovni jeden systém DPH. Okrem toho združenie žiada aj možnosť zaviesť nižšie sadzby DPH pre všetky členské krajiny na základe princípu rovnosti. Od zrušenia platnosti smernice očakáva FIEC negatívny vplyv na zamestnanosť. Podľa jeho odhadu stavebný sektor môže prísť až o štvrť milióna pracovných miest.
Zo stavebného boomu profitujú predovšetkým veľké španielske firmy. Len v minulom roku zvýšila veľká španielska päťka (ACS, Ferrovial, FCC, Acciona a Sacyr Vallehermoso) medziročne svoje zisky o takmer pätinu na 1,26 miliardy eur. Stavebný sektor dosiahol obrat 144 miliárd eur, čo je osemnásť percent hrubého domáceho produktu Španielska.
Aj španielsky stavebný sektor však už má svoju konsolidáciu za sebou. Medzi najväčšie fúzie patrí kúpa stavebnej firmy Dragados menším konkurentom ACS formou výmeny akcií za viac ako dve miliardy eur. Ten sa tak dostal na špicu domáceho stavebníctva, podľa obratu je v európskom porovnaní na piatom mieste.
„Trh očakáva ďalšie fúzie,“ avizuje tohtoročné plány konkurencie šéf britskej poradenskej spoločnosti King Sturge Sergio Martinez. Podobne ako francúzska konkurencia aj španielski stavbári stavili na diverzifikáciu. „Medzičasom sú špecialisti na logistiku, rozvodné podniky či vodohospodári,“ dodáva S. Martinez.
Reality prajú
V uplynulom roku vzrástli ceny nehnuteľností v Škandinávii o desať až pätnásť percent. Zo situácie na trhu profitujú aj stavebné koncerny.
Do karát im podobne ako v USA či Francúzsku nahrávajú nízke ceny úverov na bývanie. „Dobrý stav vyplýva z rekordne nízkych úrokových sadzieb,“ potvrdzuje hlavný ekonóm Združenia švédskeho stavebného priemyslu Lars Jagren.
Sociálne naladené vlády, napríklad vo Švédsku, tlačia na podporu bytovej výstavby. Parlamentné voľby budú vo Švédsku budúci rok, podľa L. Jagrena je v záujme sociálnodemokratickej vlády získať u voličov plusové body aj za podporu bývania.
Investície do výstavby nových bytov vzrástli v minulom roku o takmer tretinu. Silné impulzy očakávajú švédske firmy aj od ďalšieho nárastu investícií do infraštruktúrnych projektov. Na rozdiel od Nemecka, kde je stavebný sektor nútený prepúšťať, v tomto a budúcom roku vytvorí švédsky stavebný priemysel 12-tisíc nových pracovných miest.
Z vhodnej stavebnej klímy v severoeurópskych krajinách profituje podľa Handelsblattu niekoľko veľkých koncernov. Medzi nimi švédsky líder a európska trojka Skanska. Firma tiež šikovne rozšírila svoje pôsobisko predovšetkým do Ázie, USA a do rýchlo rastúcich trhov strednej a východnej Európy.
Rozdrobení Švajčiari
Švajčiarsky stavebný priemysel bojuje s podobnými problémami ako nemecký, aj keď v menšom rozsahu. Od roku 1995 do roku 2001 stratil sektor 60-tisíc pracovných miest. A to napriek tomu, že v krajine vzniká každoročne 500 až 700 stavebných firiem.
„Švajčiarsky stavebný sektor je veľmi rozdrobený,“ cituje denník Le Temps šéfa najväčšieho švajčiarskeho stavebného koncernu Zschokke Christiana Bubba. Enormný ročný prírastok stavebných firiem pripisuje Ch. Bubb relatívne jednoduchému založeniu. „Vo Francúzsku napríklad potrebujete mať na založenie stavebnej firmy špeciálnu licenciu,“ zdôrazňuje.
Švajčiarsko investuje do cestnej a železničnej infraštruktúry ročne jedno percento HDP. Podľa OECD tak vynakladajú Švajčiari na vnútroštátnu dopravu najviac peňazí z európskych krajín. Pre stavebné koncerny tak ponúkajú práve verejné investície dostatok príležitostí na dobrý obchod.
30.5.2005, TREND / Kristian Slovák