Represia nehodovosť nezlepší
(22.08.2005; Hospodárske noviny; s. 6; Buzinkay Alexander)
Jazdenie po slovenských cestách je nedobrovoľným adrenalínovým športom s rizikom smrti. Ročne mu podľahne priemerne šesťsto osôb. Kritickým obdobím sú práve dovolenkové mesiace, o čom svedčí i doterajšia čierna augustová štatistika s dvoma mŕtvymi denne. O príčinách tejto alarmujúcej a neklesajucej nehodovosti sa hovorí na každom kroku, ale jej riešenia sa viac‑menej obmedzujú len na dôsledky. Prax potvrdzuje, že sa míňajú účinkom. Viac policajných akcií či prísnejšie tresty neodstránia rýchlu a nebezpečnú jazdu, alkohol za volantom či ďalšie najčastejšie priame príčiny nehôd. Tieto subjektívne faktory nehodovosti tu vždy boli a budú. Ide len o to, v akej miere sa na nej podieľajú.
Akosi sa však zabúda, aký vplyv na ne majú objektívne okolnosti, ako stav ciest a charakter premávky, pretože práve tie sú druhotnými, ale v mnohom podstatnými príčinami nehôd. Jednoducho povedané, nemožno očakávať, že na starých, autami prepchatých cestách, budú vodiči disciplinovaní a stane sa na nich menej nehôd. Hustota premávky na hlavných cestných ťahoch počas posledných rokov enormne vzrástla. Hlavne na komunikáciách prvej triedy pribudlo kamiónov, jazdia po nich stále i poľnohospodárske stroje, sú vyťažované medzinárodným tovarovým tranzitom i zvýšeným cestovným ruchom. Stav vozoviek je na mnohých úsekoch katastrofálny, plynulosť dopravy sústavne narúšajú obmedzenia, ale i rôznorodí (pomalí) účastníci premávky. Budovanie diaľnic, rýchlostných komunikácií, prechodov horských úsekov či obchvatov miest a obcí, nestačí hektickému tempu automobilizácie. A tak sa jazda v niekoľko kilometrových kolónach, agresivita, stres, bezohľadnosť či nervozita stali bežnou súčasťou slovenského cestovania. Taká je realita, pod ktorej vplyvom sa každý účastník nehody svojím osobným pričinením podpisuje pod zmarené životy, poškodené zdravie a miliardové materiálne škody. Štatisticky je priemerná hodnota života sedem miliónov korún. Neoficiálne sa s ňou narába aj pri vyhodnocovaní nových dopravných riešení z hľadiska nehodovosti. Mnohé investície do ciest, a teda aj do znižovania nehodovosti, sa tak i napriek vysokej úmrtnosti ukazujú ako neefektívne. Zvrátiť tento vývoj represívne je ilúziou. Najlepší spôsob, ako sa s nepriaznivou nehodovosťou vyrovnať, je prioritná a urýchlená modernizácia komunikácií. Archaické slovenské cesty ju potrebujú ako soľ a tie stovky potenciálne mŕtvych tiež.