Regionálne letiská nepotrebujú investície, ale pravidelné linky
Vankúš štátnej dotácie ostane regionálnym letiskám ešte päť rokov
[16.8.2005, TREND / Peter Marčan]
Privatizácia dvoch veľkých slovenských medzinárodných letísk v Bratislave a Košiciach už má svojho poradcu, podľa plánu rezortu dopravy by mali mať v prvej polovici budúceho roka už aj nových vlastníkov. Na svojich nových majiteľov sa postupne pripravujú aj regionálne letiská v Poprade, Sliači, Piešťanoch a Žiline.
Akcionármi by sa do konca roka mali stať samosprávy. „Prenechávame ich mestám a samosprávnym krajom. Tie by samy mali rozhodovať, už aj z pozície akcionára, ktorým smerom sa rozbehne ich rozvoj,“ vysvetľuje zámer štátu riaditeľ odboru civilného letectva rezortu dopravy Branislav Kvasnica. Výnimkou je letisko na Sliači, v ktorom 67 percent akcií dostane ministerstvo obrany, samospráva si rozdelí iba zvyšok.
V ostatných troch letiskových spoločnostiach si štát ponechá iba tretinový podiel. A to ďalších päť rokov. Počas toho majú regionálne letiská garantované aj pokračovanie dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá v súčasnosti tvorí takmer polovicu ich príjmov.
Samosprávy by sa do roku 2010 mali rozhodnúť, či ďalšiu prevádzku a rozvoj letísk zvládnu samy alebo umožnia vstup súkromných investorov. Vyťaženosť existujúcich kapacít regionálnych letísk však zatiaľ ukazuje, že veľké investície, a teda ani kapitál vo väčšine prípadov nie sú nevyhnutné. A že ich rozvoj závisí najmä od schopnosti samospráv presvedčiť leteckých dopravcov o potrebe zaviesť práve na ich letisko pravidelné linky.
Nízka vyťaženosť
Hlavným problémom rozvoja regionálnych letísk zostáva naďalej nízky záujem leteckých dopravcov o zriaďovanie pravidelných letov. Význam pravidelných liniek je pritom pre letiská ešte väčší ako investície do infraštruktúry.
Existujúce vybavovacie kapacity sú totiž takmer úplne nevyužité. Napríklad cez popradské letisko, ktoré má ročnú kapacitu 150-tisíc pasažierov, prešlo minulý rok len približne 16-tisíc.
V obdobnej situácii sú ostatné regionálne letiská. Aj ich vyťaženosť spravidla len mierne prekračuje desať percent ročnej kapacity.
Aj preto sú zatiaľ odkázané na dotácie od štátu. Minulý rok tak štátny rozpočet prispel štyrom letiskám sumou o niečo vyššou ako 40 miliónov korún.
Tržby z nepravidelných letov totiž nedokážu letiskám pokryť prevádzkové náklady. „V súčasnosti máme ročné tržby okolo dvadsať miliónov korún, z toho jedenásť miliónov je dotácia od štátu a samosprávneho kraja,“ vysvetľuje riaditeľ spoločnosti Letisko Piešťany František Varga.
Minulý rok cez piešťanské letisko prešlo 6,5 tisíca pasažierov. A to najmä kúpeľných hostí na nepravidelných letoch.
V prípade, ak by ročný počet pasažierov vzrástol na 20- až 26-tisíc, letisko by podľa F. Vargu dotácie na prevádzku nepotrebovalo. Situáciu Piešťan však sťažuje aj konkurencia neďalekého Letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
Jeden z jeho budúcich akcionárov, mesto Piešťany, však v tom naopak vidí potenciál. „V budúcnosti môžu ekonomicky výhodnejšie podmienky upútať pozornosť prepravcov a budeme obsluhovať klientov Bratislavy,“ tvrdí primátor Piešťan Remo Cicutto.
Pomalé prebúdzanie
Rast letísk úzko súvisí s ekonomickým rozvojom celého regiónu. V prípade Piešťan podľa F. Vargu čoraz viac ťažia z rozvoja priemyslu na strednom Považí.
„Pribúda počet súkromných biznis letov obchodníkov, ktorí cestujú do týchto firiem,“ vysvetľuje. Aj v Žiline podľa Georgea Trabelssieho, predsedu Dozornej rady Letiska Žilina, a.s., očakávajú nárast počtu pasažierov najmä príchodom automobilky Kia.
Záujem leteckých dopravcov o regionálne letiská sa už pomaly začína prejavovať. Do Popradu začne od decembra lietať SkyEurope na linke Londýn – Poprad.
Vizitky regionálnych letísk
2004
Celkové výnosy (mil. Sk) Dotácia zo štátneho rozpočtu (mil. Sk) Hospodársky výsledok Počet vybavených cestujúcich
Letisko Piešťany 18,7 10,5 -0,9 6 587
Letisko Poprad 43,3 21,5 -0,4 14 749
Letisko Sliač 23,5 10 0,5 15 046
Letisko Žilina 3,3 0 -2,9 966
PRAMEŇ: Slovenská správa letísk, Letisko Žilina
A podľa hovorkyne Prešovského samosprávneho kraja Veroniky Fitzekovej už rokujú aj s ďalším nízkonákladovým dopravcom, írskym Ryanairom. Zo Žiliny zase len nedávno otvorili pravidelnú linku do Prahy ČSA.
Zatiaľ s frekvenciou jedného letu denne. „Optimálne by bolo, keby sa zvýšila na dvakrát denne. Vzrástla by tým príťažlivosť leteckého spojenia, keďže napríklad obchodný cestujúci by mohli ráno priletieť a popoludní letieť späť,“ dodáva G. Trabelssie.
Spojenie s Prahou zabezpečujú ČSA v spolupráci so spoločnosťou Tatra Air aj z letiska v Sliači. Podľa riaditeľa spoločnosti Letisko Sliač, a.s., Petra Ťapušku aj tu sa už predbežne rokuje o zavedení druhého denného letu.
Miliardy na Sliač
Z pohľadu infraštruktúry, ako sú vzletové dráhy, je na tom podľa vlastných vyjadrení väčšina z malých letísk relatívne dobre. Určité úpravy si vyžadujú vybavovacie priestory.
V prípade letiska na Sliači však nejde ani tak o kapacitný rast, ako o zvýšenie počtu lietadiel, ktoré dokážu naraz vybavovať. „Najmä v prípade dovolenkovej charterovej prepravy nemôžeme leteckým spoločnostiam diktovať časy, kedy majú lietať,“ spresňuje P. Ťapuška. Aj preto by podľa neho na Sliači potrebovali investovať do nových odletových priestorov.
Z pohľadu prípadnej modernizácie vzletových dráh a technickej infraštruktúry má letisko v Sliači oproti ostatným regionálnym letiskám výhodu. Ministerstvo obrany, jeho budúci majoritný vlastník, plánuje na letisku preinvestovať viac ako štyri miliardy korún. Z toho 3,2 miliardy pôjde na stavebné objekty, najmä vzletovú dráhu a technické zabezpečenie letiska.
Investícia do pristávacej dráhy by pomohla aj v prípade letiska v Žiline. Na letisku môžu pristávať aj väčšie lietadlá, napríklad typu Boeing 737. „To by umožnilo robiť zo Žiliny aj charterovú dovolenkovú prepravu,“ vysvetľuje G. Trabelssie.