- Prvé dva roky štvrtej vlády Roberta Fica sú za nami a je čas zbilancovať, čo sa zatiaľ z programu podarilo a čo nie.
- HN sa pozreli aj na rezort ministra Jozefa Ráža, ktorý má pod palcom veľké štátne investície.
- Doprave sa podarilo rozhýbať tri úseky diaľnice D3, ktoré by sa mali začať stavať už tento rok.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Horiaci problém s mostami, nekonečný príbeh s diaľnicou do Košíc či patová situácia na Kysuciach. Štvrtá vláda Roberta Fica zdedila v rámci rezortu dopravy, ktorý má pod palcom najväčšie investície, množstvo problémov.
Na druhej strane im však predchodca zanechal rozostavané diaľnice a príležitosť pripísať si zásluhy za dlhoočakávané projekty, ako sú tunel Višňové či obchvat Ružomberka.
Ako priority si nová vláda v doprave dala práve rekonštrukciu mostov, úpravu legislatívy, aby sa príprava a výstavba diaľnic urýchlila, a dosiahnuť chce aj progres na kľúčových cestách D1, D3 a R4. Aktuálne má rezort v polčase vládnutia časť domácej úlohy splnenú, nie všetko však napreduje podľa predstáv.
HN prinášajú prehľad o tom, čo sa v priebehu prvých dvoch rokov podarilo Rážovi splniť, čo mu nevyšlo a čo ho čaká v ďalších dvoch rokoch pri moci.
1. Kľúčové zákony
Ministerstvo odkazuje, že za najvýraznejšie úspechy považuje zmenu stavebného zákona a nový zákon o strategických investíciách. Stavby so statusom strategickej investície by mali napredovať rýchlejšie, čas sa mal ušetriť pri povoľovaní aj majetkovoprávnom vyrovnaní.
Legislatíva zožala kritiku v radoch opozície, medzi odborníkmi aj u exprezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zákon vetovala.
Nepáčilo sa jej oslabenie ochrany vlastníkov nehnuteľností ani to, že zákon bol schválený v skrátenom konaní bez riadnej diskusie. Parlament nakoniec prelomil veto, Peter Pellegrini zákon podpísal a účinnosť nadobudol koncom júna 2024.
Odvtedy schválila vláda desiatky projektov s celkovou hodnotou viac než 10 miliárd eur. Najviac ich predložil rezort Jozefa Ráža. V zozname sú projekty ako diaľnica D1 medzi Turanmi a Hubovou, kysucká D3, obchvat Zvolena, tunel Karpaty, bratislavský prístav, zrýchlenie trate na Záhorí na 200 kilometrov za hodinu či diaľnice smerom na Poľsko a Ukrajinu.
Nový zákon sa prejavil napríklad aj pri megatendri na posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami. Výsledkom bolo aj to, že v súťaži prišli hneď štyri námietky, ktoré sa týkali aj novely.
Šéf rezortu nedávno využil novú legislatívu pri odvolaní, ktoré sa týkalo jedného z úsekov D3. Išlo o spor s vlastníkom pozemkov pod bývalým automotoklubom, kde sa kvôli výstavbe diaľnice mali búrať niektoré objekty.
Odvolanie, ktoré podala majiteľka parciel, však minister zamietol odvolávajúc sa práve na zákon o strategických investíciách.
2. Diaľničné úseky a obchvaty
Ministerstvo vymenúva ďalšie svoje úspechy. Nedávno sa rezortu podarilo podpísať zmluvy na všetky tri chýbajúce úseky D3, diaľničné obchvaty sú po novom pre vodičov zadarmo a čoskoro by sa mala spustiť pravidelná letecká linka medzi Bratislavou a Košicami.
„Tiež sa nám podarilo výrazne akcelerovať kľúčové diaľničné stavby, vďaka čomu sme prednedávnom otvorili obchvat Tvrdošína na R3 a obchvat Košíc na R2. V horizonte niekoľkých ďalších mesiacov nás čaká otváranie ďalších dvoch úsekov D1 Višňové, Ružomberok, tiež križovatky D1 aD4 a R2 Kriváň – Mýtna,“ odkazuje hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková.
Analytik a šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej však kritizuje, že ministrovi veľkú časť práce pripravili jeho predchodcovia a napriek sľubom sa mu nepodarilo pohnúť s najväčším projektom za predpokladaných 1,5 miliardy eur – posledným úsekom diaľnice do Košíc.
„Minister dokončieva to, čo našiel na stole. Nepodarilo sa mu pohnúť s hlavným úsekom D1 Turany – Hubová a zároveň v polčase prišiel o časť finančných prostriedkov z rozpočtu, čo spomalí všetky projekty,“ kritizuje Matej.
3. Turany – Hubová
Ráž v prvom rozhovore, ktorý poskytol pre HN vo februári 2024, načrtol svoje očakávanie k tomuto úseku. „Turany – Hubová je pre mňa absolútna priorita. Chcete počuť najpozitívnejší scenár? Bol by som veľmi rád, keby sme tam niečo začali kopať už začiatkom budúceho roka,“ povedal minister.
Síce sa mu na úsek podarilo vyhlásiť tender, od decembra minulého roka je okolo súťaže ticho a čaká sa na vyhodnotenie prvého kvalifikačného kola.
Podľa informácií HN má byť problém v tom, že okrem širšieho slovenského konzorcia prejavili záujem aj turecké firmy, proti čomu sa domáci uchádzači ohradili a zaslali rezortu list.
Štát teda buď akceptuje všetky ponuky, alebo zahraničnú firmu vylúči. Tento krok však bude musieť odôvodniť. Minister nedávno povedal, že tendre by mali zostať otvorené aj pre firmy mimo Európskej únie, no tie musia preukázať dostatočné referencie.
„Bol by som nerád, keby sa zopakovalo to, čo pri tuneli Višňové – že zvíťazí konzorcium, v ktorom sú dve garážové firmy a jedna, ktorá niekedy niečo postavila,“ povedal minister.
Jeho rezort verí, že sa súťaž podarí čoskoro ukončiť a že výstavba sa začne ešte počas tohto volebného obdobia. Problémom však zostáva financovanie – zatiaľ sa totiž nepodarilo získať žiadne európske zdroje a štát plánuje v budúcom konsolidačnom roku investovať menej.
Nájsť zhotoviteľa aj financie na tento náročný projekt tak zostáva úlohou na druhú polovicu volebného obdobia, a ani to nezaručuje, že sa úsek stihne dokončiť do roku 2032, čo je zatiaľ posledný avizovaný termín.
Firmy totiž budú musieť dielo ešte doprojektovať a získať všetky potrebné povolenia, čo môže celý proces komplikovať.
4. Letecké spoje z Košíc do Švédska
Sú však aj oblasti, v ktorých štátu zatiaľ nejde všetko podľa predstáv. Síce sa podarilo vysúťažiť dotované lety medzi Bratislavou a Košicami, pri druhej sľubovanej linke sú zatiaľ snahy neúspešné. Ide o spoj, ktorý mal byť podmienkou príchodu piatej automobilky Volvo do Košíc.
Firma totiž žiadala, aby z metropoly východu lietali priame spoje do Göteborgu. „Naďalej hľadáme spôsoby, ako túto podmienku, ktorá vznikla počas dávnych rokovaní s Volvom, splniť,“ povedala Poláčiková.
V tendri na linku neprišla žiadna ponuka, a to napriek tomu, že štát by firmám časť nákladov preplatil. Trh však vyhodnotil, že takáto linka ekonomicky nedáva zmysel.
Minister tiež v minulosti poznamenal, že možnosť lietať z Košíc do švédskeho mesta existuje aj s prestupom vo Viedni.
5. Oprava mostov cez PPP projekty
Keďže eurofondov na diaľnice je menej, Ráž začal intenzívnejšie spomínať aj nové PPP projekty. Ide o spôsob financovania, pri ktorom zhotoviteľ projektu zaplatí jeho výstavbu, výhodnejšie si požičia od banky a o dielo sa stará ďalšie desaťročia.
Na konci tohto obdobia ho odovzdá štátu v dobrom stave, pričom štát spláca svoj dlh postupne po častiach. V súčasnosti takto splácame napríklad rýchlostnú cestu R1 do Banskej Bystrice a obchvat Bratislavy, ktoré nás spolu ročne stoja zhruba 200 miliónov eur.
Ako prvá Rážova obchodná dohoda sa rysuje oprava takmer 600 mostov. Ide o verejno-súkromné partnerstvo, ktoré zatiaľ nemá v Európe obdoby. Podobný projekt však prebiehal v americkom štáte Pensylvánia.
V prípade mostov ide o urgentný problém, ktorý si dali za cieľ riešiť aj predchádzajúce garnitúry. Nominant Sme rodina Andrej Doležal a jeho úradnícky nástupca Pavol Lančarič však nedokázali presadiť vyššie investície do tejto infraštruktúry, takže mostný program, ktorý ročne počítal s 40 miliónmi eur na rekonštrukcie, zostal nenaplnený.
Šéf správy ciest pre HN: Čertovica bude potrebovať zásah. Je tam problém v zosuvnom území
Doležal pritom začal hovoriť aj o PPP projekte, ktorý by časť mostov, spravovaných Slovenskou správou ciest, presunul na súkromné firmy na 30 rokov a mohol by tak problém riešiť.
Túto myšlienku neskôr prevzal aj minister Ráž, ktorý najprv nechal preveriť výhodnosť koncesie analytickými firmami. S vysúťaženými spoločnosťami podpísal zmluvu za viac než šesť miliónov eur na štúdiu, ktorá mala ukázať, ako postupovať pri mostoch a ktoré z nich by sa mali opravovať formou PPP projektu.
Štúdia je hotová a potvrdila, že PPP je výhodná alternatíva. Podľa odhadov bude musieť štát počas nasledujúcich 30 rokov za koncesiu zaplatiť 2,4 miliardy eur, čo je viac, než koľko štát platí za obchvat Bratislavy.
Minister však upozorňuje, že ide zatiaľ len o odhad a výsledok treba ešte potvrdiť tendrom a schválením vlády. Predložiť by ho mali na posúdenie v novembri a tender na zhotoviteľa by sa mal začať v budúcom roku.
6. R4 smer Poľsko a tunel Karpaty
Rezort pôvodne sľuboval aj úsek R4 od Prešova po poľské hranice ako PPP projekt. „Pri pokračovaní R4 po hranice s Poľskom aktuálne obstarávame poradcu, ktorý posúdi, či je vhodné stavať tento úsek formou PPP,“ povedala hovorkyňa Poláčiková.
PPP projekt na mosty sa tak posunul pred úsek R4. Podľa Ráža, ak vláda schváli koncesiu na opravy mostov, financie sa nájdu. Ak štúdia potvrdí, že diaľnica na Šariši si na seba zarobí, projekt by mohol pokračovať aj tam.
Ostáva ešte tretia úvaha o koncesii – 12-kilometrový tunel Karpaty pri Bratislave. Tu by však podľa Ráža nešlo o klasický PPP projekt, pretože prejazd tunelom by mal byť spoplatnený zvlášť a diaľničná známka by nestačila.
7. Nákladná preprava po koľajach
Neúspešným projektom je aj nová rozpočtová organizácia ministerstva – Národná dopravná autorita, ktorá mala riešiť integráciu verejnej dopravy po celom Slovensku. Ráž si na čelo tejto organizácie dosadil bývalého šéfa Železníc Slovenskej republiky Martina Erdössyho.
Minister a manažér pôsobili spolu v spoločnej firme Rock OK. Erdössymu v októbri schválili prechod na čelo Dopravného úradu, a k 1. januáru NADA svoju krátku púť končí a jej agenda prejde pod spomínaný úrad. Jednou z hlavných úloh bolo zavedenie jednotného cestovného lístka. Nová platforma sa financuje z plánu obnovy a hotová by mala byť do leta budúceho roka.
Rušňovodič pre HN o pomeroch v železniciach: Spánok v kabíne, zima a „plátanie“ techniky
Programové vyhlásenie vlády plánuje presun časti nákladnej dopravy z ciest na železnicu. Tento cieľ sa vláde zatiaľ nedarí napĺňať, no nejde o výlučne slovenský problém. Podľa ministerstva je príčinou zlá železničná infraštruktúra, na ktorej zlepšení sa pracuje. „Železnice Slovenskej republiky preto momentálne vo veľkom investujú do rekonštrukcií a modernizácií viacerých tratí,“ dodala hovorkyňa Poláčiková.