- Opraviť schátranú infraštruktúru na cestách prvej triedy má súčasná vláda medzi svojimi prioritami.
- Šéf rezortu dopravy Jozef Ráž však dal najprv preskúmať, ako situáciu s mostami riešiť.
- Firmy, ktoré si najal za viac než šesť miliónov eur, majú hotovú štúdiu, ktorá ukazuje, ako s problémom ďalej.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Štvrtá vláda Roberta Fica si vytýčila ako jeden zo svojich cieľov riešiť stav mostov na cestách prvej triedy. Ide o nevyhnutnosť, keďže tieto objekty sa často postavili aj pred päťdesiatimi rokmi a pod náporom čoraz intenzívnej dopravy dožívajú.
Ráž: PPP projekt by mal pokryť rekonštrukcie 575 mostov. VIDEO: TASR
V prípade mostného programu, ktorý začala riešiť ešte predošlá vláda, má ísť o megainvestíciu. To, či to bude PPP projekt, mala ukázať štúdia, na ktorú si štát najal odborníka za viac než šesť miliónov eur.
Materiál odporúča opravu časti objektov, ktoré má dnes pod palcom Slovenská správa ciest, riešiť práve cez koncesiu. Celý proces však nie je jednoduchý. Kým niektoré takéto stavby medzičasom kolabujú, štátom vybraný poradca za šesť miliónov eur mal najprv preskúmať, ako ďalej postupovať.
V prvom kole mala firma dodať štúdiu, ktorá vyberie konkrétne premostenia. Na rýchlu obnovu v horizonte piatich rokov odporučil poradca na čele s firmou Wood & Company 575 objektov, o ktoré sa má koncesionár starať 30 rokov. Ročne to štát vyjde na 86,3 milióna eur, v prepočte na celé obdobie ide o sumu 2,6 miliardy eur.
Na slepej mape, ktorú na rezorte dopravy predstavili, boli vyznačené napríklad aj stavby v mestách ako Komárno či Štúrovo. Práve tu sa nachádzajú väčšie dunajské či vážske mosty, ktoré nie sú v dobrom stave. Teoreticky by teda do množiny možných adeptov na PPP projekt spadali.
Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža však toto ešte nemusí znamenať nič, keďže zoznam môže byť nakoniec kratší a finálna verzia vzíde až z verejnej súťaže. „S počtom budeme vedieť ešte hýbať plus-mínus 10 percent, ak by niekto povedal, že niektorý most nechce robiť za žiadnu cenu,“ vysvetlil minister. Po 30 rokoch majú firmy odovzdať stavby vo veľmi dobrom stave Slovenskej správe ciest.
Drahšie než predpokladali
Ráž počíta s tým, že ak mu vláda plán v novembri schváli, súťažný dialóg s potenciálnymi uchádzačmi by sa mohol rozbehnúť niekedy v prvom kvartáli budúceho roka. Do roku 2033 by sa podiel zlých mostov mohol scvrknúť z dnešných 50 percent na 28 percent. Ak by sme nič nerobili, podľa Ráža by bolo v havarijnom stave v roku 2040 až 339 mostov.
Poradca sa mal pozrieť približne na 1 200 objektov. Išlo o stavby, ktoré boli v stupni „štyri“, teda uspokojivé a horšie. Cenu PPP projektu odhadoval štát nahrubo najprv na miliardu eur. Ako však ukázala analýza, dotknutých mostov bude menej a cenový odhad narástol zhruba na dvaapolnásobok.
FOTO: ministerstvo dopravy Polovica mostov na cestách prvej triedy je v nevyhovujúcom stave. FOTO: ministerstvo dopravy
Na otázku, akú sumu z toho budú tvoriť samotné stavebné práce, zatiaľ kompetentní neposkytli odpovede. V minulosti sa exšéf rezortu Pavol Lančarič vyjadroval, že priemerná cena za rekonštrukciu jedného premostenia je zhruba jeden milión eur. V takejto optike by stavebná časť mohla stáť zhruba 600 miliónov eur.
Síce od toho obdobia svoju rolu zohrala aj inflácia, stále to však vyzerá na výrazný nepomer. Napríklad v prípade obchvatu Bratislavy, ktorý je síce stavbou iného charakteru, vychádzal pomer stavebných nákladov a nákladov na údržbu zhruba jedna ku jednej. Presné čísla budú podľa ministra známe až na základe výsledkov tendra.
„Aj pri D4R7 boli nakoniec čísla úplne iné, aj čo sa týka kapitálových aj ostatných výdavkov. Boli až polovičné,“ obhajuje projekt Ráž.
Koľko PPP zvládneme?
Otázka je, či bude mať štát peniaze na takéto sústo. Výhodou PPP projektov je to, že do financovania sa zapája súkromný sektor, ktorý si na štátnu stavbu vie zobrať výhodnejší úver. Suma sa tak nepremietne do štátneho dlhu. Ak však je v súbehu niekoľko takýchto projektov, vie to byť pre rozpočet veľká záťaž. Dnes splácame za R1 po Banskú Bystricu a bratislavský obchvat okolo 200 miliónov eur ročne.
Podľa Ráža štát túto koncesiu ešte zvládne. „Na tento PPP projekt máme na 100 percent. Či budeme mať na ďalší, to ukáže čas. Verím, že R4 si na seba tiež zarobí toľko, aby bola postavená ako PPP projekt,“ povedal minister na margo 60 kilometrov rýchlostnej cesty od Prešova smerom na Poľsko.
Spomenul tiež plánovaný 12-kilometrový tunel Karpaty pri Bratislave. Tu by však podľa neho nešlo o štandardný PPP projekt, keďže by prejazd cezeň mal byť spoplatnený zvlášť a diaľničná známka pre vodičov nebude stačiť. Šéf cestnej sekcie na ministerstve Peter Tvrdoň dodáva, že približne o 15 rokov štát prestane platiť R1. „Znamená to, že nám 140 miliónov pribudne,“ dopĺňa.
Ak vláda projekt schváli, vyhlásiť by sa mal medzinárodný tender, ktorý rezort zverejní v európskom vestníku. V minulosti sa premiér Robert Fico vyjadroval k PPP projektom aj v kontexte vzťahov k Číne. Hovoril, že by niektoré z nich mohli stavať aj čínske firmy.
Ráž povedal, že nie je zástancom toho, aby sa súťaže obmedzovali len na okruh firiem Európskej únie.
„Bol by som nerád, ak by sa nám stalo to, čo pri tuneli Višňové, že nám vyhralo konzorcium firiem, z ktorého dve sú garážové a jedna niekedy niekde niečo postavila,“ dodal. Podľa ministra to bude v prípade úspechu na vláde prvý podobný projekt v rámci Európskej únie.
Analytici varujú
Podmienka pre druhú etapu
Tender na poradenské služby vyhralo česko-slovenské združenie firiem Wood & Company, SGS Czech Republic, HKV Law Firm a Siebert + Talaš. Analýzu by mali dodať za 6,2 milióna eur. Plnenie zmluvy bude pozostávať z dvoch etáp.
V prvej mala firma urobiť štúdiu uskutočniteľnosti. Ak by tá ukázala, že je model verejno-súkromného partnerstva pre financovanie výhodný, spoločnosť postupuje ďalej a bude robiť poradenstvo v rámci PPP projektu, čo je druhá etapa.
Takýto postup kritizovali odborníci aj preto, že samotná druhá etapa, ktorá predstavuje značnú časť zákazky, sa má realizovať len v prípade, ak by poradca odporučil riešiť mosty ako PPP projekt, čo sa aj stalo.
Útvar hodnoty za peniaze nedávno upozornil na to, že ak nezačneme riešiť expresne problém s týmito stavbami, hrozí, že o pár rokov bude treba každý ôsmy uzavrieť. Ak tomu chceme zabrániť, štát musí prioritne pripravovať päťkrát viac rekonštrukcií takýchto objektov ako dnes. Na ich financovanie bude treba 13 percent z každoročne plánovanej sumy na cestné investície.
Bez výraznejšej zmeny politiky hrozia ekonomické škody aj pre výrazné obchádzky. Niektoré premostenia totiž majú svoju alternatívu aj o desiatky kilometrov ďalej.
Štatistické údaje v tejto oblasti sú na tom každý rok horšie a zbierajú sa aj prípady padajúcich mostov. Najnovšie čísla za vlaňajšok zverejnila Slovenská správa ciest nedávno. V nepriaznivom stave je zhruba polovica z nich. Kým ešte v roku 2023 bolo v havarijnom stave 59 z nich, koncom minulého roka to bolo už 70. Takéto číslo je zatiaľ v sledovanom období do roku 2000 najvyššie.
V prípade havarijného stavu ide o siedmy stupeň zo siedmich. Väčšinou to znamená, že most treba uzavrieť a v prípade jeho opravy sa musí prakticky celý postaviť nanovo. Rekordy lámali aj objekty vo veľmi zlom a v zlom (šiesty a piaty stupeň, pozn. red.) stavebno-technickom stave. Zlých bolo viac zhruba o 50 a veľmi zlých približne o 40.
V počtoch premostení v nepriaznivom stave suverénne vedú jednotky, ktoré spravuje Slovenská správa ciest. Na tých sa nachádza takmer polovica všetkých havarijných objektov.
Čo ostatné mosty?
Slovenská správa ciest už vyberá aj firmy, ktoré budú rekonštrukcie stoviek ďalších objektov v ďalších štyroch rokoch projektovať. Ide o tender za 27 miliónov eur.
Podobný koncept si cestári zvolili pri veľkoplošných opravách ciest. V rámci viackolového tendra by si mali vybrať niekoľko firiem, respektíve združení, ktoré by potom v elektronických aukciách súťažili o jednotlivé projekty.
V tomto prípade cestári očakávajú, že medzi sebou pri konkrétnych zadaniach bude súťažiť päť spoločností, ktoré si vyberú v prvom kole. Tie majú vypracovať projektovú dokumentáciu na ponuku, súčasťou ktorej je dokumentácia pre stavebný zámer, ako aj výkon odborného autorského dohľadu.
Bratislava trpí nedostatkom života na uliciach, hovorí architekt Benetin. Ako znížiť ceny bytov?
Konkrétne stavby, ktoré sa budú tendrovať, v podkladoch uvedené nie sú. Determinovať by to mal PPP projekt, a teda pôjde o zvyšok infraštruktúry. V podmienkach stojí, že to budú mosty na cestách prvej triedy, ktoré sú po poslednej hlavnej obhliadke zaradené v stavebno-technickom stave stupňa 4, 5, 6 alebo 7, čo znamená uspokojivý, zlý, veľmi zlý alebo havarijný.
Na rad by sa mali dostať aj župné cesty. Štát chce poskytnúť pomocnú ruku a podeliť sa o svoje know-how. Vzniknúť by tak mohla aj koncesia na krajské mosty, ktoré sú tiež v dezolátnom stave. Ráž však upozorňuje, že sa projekty budú musieť koordinovať a nemôže sa stať, že budú cesty kvôli mostným uzáverám kolabovať.