- Ministri a premiér prišli do Vyšného Orlíka v okrese Svidník.
- Rokovali o ekonomicko-sociálnej situácii v regióne so starostami obcí a so šéfmi najväčších firiem.
- Minister obrany Robert Kaliňák pred začiatkom debát vysvetlil, že na programe je aj debata o rýchlostnej ceste R4.
- Podrobnosti k nej porozprával minister dopravy Jozef Ráž.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Severovýchodný kút Slovenska trpí na chýbajúce diaľnice. Naposledy na východe nastal posun, keď južne od Košíc otvorili v septembri tohto roka časť rýchlostnej cesty R2. Od maďarskej hranice tak môžu ísť motoristi po R4, ktorá sa prepája na spomínaný úsek R2. Následne diaľnicou D1 plynulo prejdú až do Prešova.
No ak chcú ďalej pokračovať okolo Svidníka na Poľsko, z metropoly Šariša už musia pokračovať po cestách prvej triedy. Z nadväznej R4, ktorá tvorí ďalšiu časť obchvatu Prešova, je hotová len prvá časť. Druhý úsek obchvatu aj s tunelom Okruhliak je vo výstavbe. Vláda v stredu rokovala vo Vyšnom Orlíku v okrese Svidník.
Cestou na rokovanie absolvoval minister dopravy Jozef Ráž aj kontrolu staveniska v rámci obchvatu Prešova. Tam bol nedávno problém so zosuvom pôdy a tektonickým zlomom. No tieto okolnosti sa podľa Ráža už podarilo vyriešiť a teraz sa zas ide podľa plánu.
Čo bude ďalej s autostrádou R4
Problémové sú však ďalšie úseky R4 v smere na poľskú hranicu, po ktorých volajú ľudia z regiónu. „Choďte sa pozrieť pár kilometrov na poľsko-slovenskú hranicu,“ povedal pre HN Miroslav Dzurko, ktorý prevádzkuje malý penzión v Stropkove. Blízko hraníc sa totiž končí poľská diaľnica, ktorá sa postupne dokončuje, a čaká na slovenské napojenie.
Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka sa na pokračovaní R4 intenzívne pracuje. „Myslím, že aktuálne majú dobiehať všetky potrebné štúdie,“ dodal Kaliňák vo Vyšnom Orlíku s tým, že ak by sa nebolo podľahlo tlakom počas vlády Ivety Radičovej a neskôr Igora Matoviča, cesta by podľa Kaliňáka už dnes slúžila verejnosti.
Diaľnice na východe Slovenska. Čiernou farbou sú hotové úseky, červenou časti vo výstavbe a zelené sú plánované autostrády.
FOTO: NDS
Z minulosti rezonuje najmä krok ministra dopravy Jána Figeľa, ktorý v roku 2010 zrušil PPP projekt v rámci severnej diaľnice D1. Dôvodom bolo predraženie, ktoré aj preukázal.
Na druhej strane krok odsunul výstavbu D1 od Žiliny smerom na východ. Úsek s tunelom Višňové sa má otvoriť až koncom tohto roka. Stále sa dokončuje aj obchvat Ružomberka po D1 a ako posledná príde na rad D1 z Turian do Hubovej. Ak sa tam začne stavať v roku 2027, dokončiť sa má až v roku 2032.
Podľa Kaliňáka po kroku Figeľa pri veľkom verejno-súkromnom PPP projekte nabrala D1 meškanie a zároveň sa na ňu presunuli eurofondy. Tie potom chýbali na ďalších cestách, akou je aj spomínaná R4 od Prešova na Poľsko.
Ráž ukázal ďalšie termíny
V súčasnosti sú na stránke diaľničiarov ďalšie úseky R4 vo fáze projektovej dokumentácie, respektíve majetkového vysporiadania. Podrobnosti po vláde prezradil Ráž. Ten hovorí o snahe urýchliť verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu. „Ak sa nám to podarí do štyroch mesiacov obstarať, tak máme jeden rok na dodanie projektovej dokumentácie,“ povedal minister s tým, následne môže rezort žiadať o stavebný zámer a potom je možné ísť do PPP projektu.
Spomínaná skratka predstavuje verejno-súkromný projekt. Jeho podstatou je, že cestu postaví súkromník a následne ju prevádzkuje. A štát ju spláca až ďalšie roky. PPP projekty sú výhodné z hľadiska toho, že štát nemusí mať finančné zdroje hneď. No nevýhodou sú vyššie finančné náklady, celkové preplatenie zámeru a nutnosť splácať skrytý dlh.
Lehoty, ktoré spomenul minister Ráž, znamenajú, že významný posun smerom k PPP projektu mal nastať v prípade ďalších častí R4 niekedy v rokoch 2026 až 2027. To už by krajina mala smerovať k ďalším parlamentným voľbám. Súčasná koalícia už totiž nedávno prekročila polčas svojho mandátu.
“Ak budem na tomto mieste v roku 2031, tak to budem strihať. Nemám vám to ako inak sľúbiť,” reagoval Ráž na novinársku otázku ohľadom dokončenia rýchlocesty na severovýchode krajiny.
Naopak, Poliaci vo výstavbe infraštruktúry smerom k východoslovenskej hranici napredujú veľmi rýchlo. V roku 2027 sa majú vo finále priblížiť k našej krajine a budú čakať už len na plynulé prepojenie. To sa našej vláde nepodarí.
Aké sú fakty o R4
Pred rokom sa k R4 vyjadril aj Útvar hodnoty za peniaze pri rezorte financií. Vtedy upozornil, že Národná diaľničná spoločnosť pripravila štúdiu rýchlostnej cesty R4 štátna hranica s Poľskom – Kapušany v dĺžke 59 km s nákladmi 1,9 až 2,1 mld. eur s DPH.
Rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného ťahu Via Carpatia a rozšírenej základnej Transeurópskej dopravnej siete s termínom výstavby do roku 2040. Štúdia odporúča dokončenie najpotrebnejšieho úseku Lipníky – Kapušany do roku 2032. Ostatné úseky môžu byť podľa štúdie postavené naraz alebo postupne podľa ich priority do roku 2050.
V roku 2050 predpokladala štúdia na úseku Lipníky – Kapušany 25-tisíc áut denne a na zvyšných úsekoch 8- až 13-tisíc, čo je o 30 až 60 percent viac ako dnes. Väčšina sa má presunúť z cesty I/21 na novú R4.