- Už takmer dve desaťročia funguje medzi Bratislavou a Trnavou šesťpruh, ktorý mal byť pôvodne iba dočasným riešením.
- Minister dopravy Jozef Ráž uvažuje o podobnom koncepte aj na severe, medzi Ružomberkom a Žilinou.
- Dôvodom je, že posledný úsek diaľnice medzi Bratislavou a Košicami viazne, zatiaľ čo okolité úseky budú už čoskoro hotové.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Dopravná situácia na diaľnici pred Bratislavou bola pred 20 rokmi zlá. Prvá vláda Roberta Fica sa vtedy rozhodla rozšíriť komunikáciu z vtedajšieho štvorpruhu na dočasný šesťpruh. Pôvodné parametre diaľnice sa teda viac-menej nezmenili – nové vedenie pruhov bolo len vyznačené oranžovými nálepkami, odstavný pruh zanikol a na niektorých úsekoch ho nahradili núdzové zálivy.
Z dočasného riešenia sa však časom stal trvalý stav, pričom nálepky nahradili biele čiary. Práve túto skúsenosť plánuje štát využiť pri inom úseku, ktorý sa nachádza v oblasti Liptova a Turca. Tu by mala v budúcnosti stáť diaľnica, reálne však najskôr až o niekoľko rokov.
Ide konkrétne o poslednú časť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, zatiaľ čo jej ostatné úseky by mali byť dokončené už v budúcom roku.
Podľa Ráža to znamená, že medzi Turanmi a Hubovou by mohol vzniknúť dopravný „lievik“, ktorému by sa chceli vyhnúť rýchlejšími a lacnejšími riešeniami.
„Ako kedysi Robert Kaliňák presadil tri pruhy do Bratislavy, vyznačené oranžovými nálepkami, budú takéto oranžové nálepky aj na tomto úseku asfaltu. Toto je náš cieľ,“ povedal minister v nedávnom rozhovore.
Rozhodnutie ešte nepadlo
HN sa preto rezortu a jeho organizácií pýtali, ako by takéto riešenie mohlo vyzerať v praxi, koľko by mohlo stáť a kedy by mohlo byť realizované. Rezort ani cestári však zatiaľ nechceli spresniť detaily.
„Hľadáme vhodné spôsoby, ako zorganizovať dopravu medzi Turanmi a Hubovou tak, aby bola čo najplynulejšia. Samozrejme, s dôrazom na maximálnu bezpečnosť účastníkov cestnej premávky,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková a dodala, že podrobnosti predstavia čoskoro.
Podľa hovorkyne Slovenskej správy ciest Jany Lukáčovej sa aktuálne skúma najmä možnosť dočasnej zmeny vodorovného dopravného značenia, teda čiar na asfalte. „Konečné rozhodnutie ešte nepadlo,“ dodala. Rezort so správcom ciest momentálne vyhodnocujú analýzy.
Ráž pre HN: Nová diaľnica do Senca bude. Je to lepšie, ako rozšíriť súčasnú na štyri pruhy
Odborník na dopravu Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo je k takejto zmene skeptický. Paralelu vidí skôr s troma pruhmi pod Strečnom, ktoré sa na niektorých miestach zavádzali pre dlhodobú absenciu tunela Višňové a veľké dopravné zaťaženie.
„Upozorňovali sme, že to nie je vhodné riešenie. O pár minút, ktoré to zrýchli a spriepustní cestu, dochádza k inému efektu – kamióny začnú cestu nadmerne zaťažovať aj staticky. Vozovka sa následne začne prepadať. Dnes je tam rýchlosť znížená a upravená a pruhy sa museli vrátiť do pôvodného stavu,“ vysvetľuje Matej s tým, že situácia na spomínanom úseku je podobná, keďže cesta vedie popri rieke Váh, kde sa môžu vyskytnúť rovnaké problémy s podložím.
Na pripojenie čakajú aj sedem minút
Dopravný analytik Jozef Drahovský v dočasnej úprave až taký problém nevidí. „Rozšírenie bude mať dva účely. Obsluha území v blízkosti bude lepšia a v prípade údržby v tuneli bude náhradná trasa prijateľná. Ide o štandardy, ktoré sa dodržiavajú vo všetkých krajinách, kde sa stavajú tunely,“ povedal.
Súčasťou diaľnice budú totiž hneď dva dlhé tunely – Korbeľka a Havran – s celkovou dĺžkou viac než osem kilometrov.
Podľa Drahovského pritom nepôjde len o prekreslenie čiar a rozšírenie pruhov. Na niektorých miestach budú potrebné aj menšie stavebné úpravy, ktoré závisia od lokálneho zisťovania.
Starosta Hubovej Stanislav Nechaj však upozorňuje, že takéto rozšírenie pre ich obec veľký osoh neprinesie. Špecifickým problémom na liptovskej strane je totiž to, že autá majú problém vyjsť na hlavný ťah z vedľajších ulíc. A ak chcú odbočiť doľava smerom na Žilinu, musia často dlho čakať na zaradenie do premávky.
Tento problém je podľa neho najvýraznejší počas sviatkov, keď napríklad turisti z Česka smerujú do Tatier. Miestni tak na zaradenie čakajú približne päť až sedem minút.
„V Ružomberku je tento tok vozidiel cez semafory čiastočne rozčlenený a sú tam pauzy, počas ktorých sa dá zaradiť. Ak však budúci rok otvoria novú diaľnicu, autá budú musieť pred našou dedinou spomaliť prakticky zo 130 kilometrov za hodinu na päťdesiatku a vznikne tu dopravný lievik,“ upozornil Nechaj.
Obec mala pred letom stretnutie so štátnym tajomníkom Igorom Chomom, kde navrhovali svoje riešenia. Spätnú reakciu však zatiaľ nedostali.
Kruhový objazd aj semafory
„Žiadali sme rozšírenie chodníka na cyklochodník, aby ľudia na bicykloch nemuseli križovať frekventovanú cestu. Mám informácie, že by sa to malo realizovať v skúšobnej prevádzke na budúci rok ako súčasť kompenzácií za obchvat Ružomberka,“ dodal Nechaj.
Problémom podľa neho je, že druhý stupeň základnej školy sa nachádza vo vedľajšej dedine Ľubochňa, kde je aj zdravotnícke zariadenie. Spomínané inštitúcie navštevuje časť obyvateľov na bicykloch. Najväčšou pomocou by však bolo úplné dokončenie diaľnice.
Aj Matej by radšej videl väčšiu snahu o dokončenie tendra na daný úsek. Súťaž je aktuálne od minulého roka na mŕtvom bode. Hoci prvé kvalifikačné kolo prebehlo, nad ďalším postupom súťaže visí otáznik. Minister aj manažéri Národnej diaľničnej spoločnosti tvrdia, že obstarávanie je živé, bližšie informácie však poskytnúť nevedia.
Podľa informácií HN sa na kvalifikačnej fáze tendra zúčastnilo širšie združenie firiem pôsobiacich na slovenskom trhu vrátane jedného hráča z Turecka. Práve toto by mohol byť problém, pre ktorý slovenské firmy napísali štátu list, v ktorom odporúčali tento subjekt vylúčiť.
Tender menili námietky
K určitému posunu v tendri predsa len v poslednom čase došlo. Úrad pre verejné obstarávanie začal kontrolovať svoje rozhodnutie v prípade námietky, ktorá bola na stole ešte minulý rok. V tejto veci dal čiastočne za pravdu namietajúcej strane, čo viedlo k zmene podmienok tendra. Podľa informácií HN spomínanú námietku iniciovala firma Hochtief, ktorá pôsobí na obchvate Šale a pri príprave terénu pre budúce Volvo.
Najväčšia zmena na základe námietok sa týka toho, že z kvalifikačného filtra muselo byť vypustené kritérium „kľúčové strojné vybavenie“, ktoré malo najväčšiu váhu – až 55 percent. Nespokojní súťažiaci poukazovali na to, že zatiaľ čo strojové vybavenie má nadpolovičnú váhu, referencie na tunely zohrajú len 40 percent, hoci tunely tvoria približne polovicu stavby.
Ku kontrole sa v rozhovore vyjadril aj Ráž. „Nerozumiem, čo to je za kontrolu, keď ešte ani nemáme tendrovú fázu. Následne pôjde výzva na predloženie ponuky,“ povedal.
Minister počíta s tým, že zhotoviteľ by mohol byť známy v polovici budúceho roka a práce by mali začať rok nato. „Keď prirátame prípravné práce a podpis zmluvy, hovoríme o roku 2027,“ dodal.
Tunel Višňové plánuje štát odovzdať vodičom 22. decembra. Nadväzujúci úsek pri Ružomberku mal byť pôvodne hotový tiež tento rok, avšak pre zosuv sa slávnostné strihanie pásky presunulo na jar budúceho roka. Podľa Ráža by to malo byť niekedy v apríli alebo máji. Minister však dúfa, že by sa to mohlo stihnúť aj skôr.