- Koniec roka bude pre motoristov dôležitý míľnik.
- Po dlhoročnej výstavbe sa má otvoriť nový úsek pri Žiline aj s očakávaným tunelom Višňové.
- Práce by sa však čoskoro mali rozbehnúť len o niekoľko kilometrov ďalej.
- Ráž ide v decembri poklepať kameň pri diaľnici za takmer 400 miliónov eur.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Vlajkovou loďou štvrtej vlády Roberta Fica z pohľadu motoristov je jednoznačne kysucká diaľnica D3. Dopravná situácia v regióne je dlhodobo neúnosná.
Silný tranzit smerom na Poľsko a Česko predlžuje cestu o desiatky minút. Okrem toho z komunikácie robí aj jednu z najnehodovejších častí našej siete.
Minister vládneho Smeru Jozef Ráž, ktorý je kvôli vlakovým nehodám terčom kritiky, komunikuje tri úseky autostrády ako svoj najväčší doterajší úspech vo funkcii.
Zmluvy so zhotoviteľmi v hodnote takmer 900 miliónov eur podpísal ešte v septembri. Južnú časť pri Žiline a severnú pri Čadci má postaviť slovensko-maďarské združenie na čele s Váhostavom, stredný úsek dostala Skanska. Čoskoro by mal nasledovať ďalší krok.
Pôjde o odovzdanie staveniska a poklepanie základného kameňa. „Na 15. decembra máme naplánované klepanie základného kameňa na jednom z úsekov D3. O detailoch výstavby budeme informovať priamo na slávnostnom poklepávaní,” potvrdilo pre HN ministerstvo dopravy.
Začnú pri Žiline
Podľa informácií z regiónu by sa najprv mal v polovici decembra zahájiť najjužnejší a najdrahší úsek medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom. K odovzdaniu staveniska by malo dôjsť okolo 10. decembra.
V prípade nadväzujúcej časti, ktorú bude stavať Skanska, by sa mal podľa miestneho podnikateľa a aktivistu Ľubomíra Jánošku klepať kameň koncom budúceho mesiaca.
Práce na troch úsekoch D3 by sa mali rozbehnúť ešte v tomto roku.
FOTO: HN/Vladimír Filipko
Najsevernejší úsek sa robí v inom režime a najprv sa musí doprojektovať. Pri tejto časti ide o dorábku dvoch pruhov už k existujúcemu päťkilometrovej časti diaľnice a to vrátane druhej rúry tunela Horelica s dĺžkou zhruba 600 metrov.
V slovenských pomeroch ide o premiéru. Podobný projekt, teda že by sa stavala druhá časť tunela za premávky, sa zatiaľ nerealizoval.
HN sa pýtali spoločností, ako aktuálne napredujú s prípravnými prácami. Tie odkázali na diaľničarov. Podľa Jánošku by sa práce mohli rozbehnúť naplno v marci.
Dovtedy však musia firmy stihnúť výruby, keďže tie sa môžu robiť prevažne len v zimnom období. „Firmy tu už behajú, zháňajú priestory a riešia stavebné dvory,” povedal.
Obchádzky cez Oravu?
Problémom môže byť to, že sa celá stavba s celkovou dĺžkou zhruba 27 kilometrov bude realizovať prakticky naraz, čo bude mať veľký vplyv na premávku.
Pôvodná cesta sa bude na niektorých miestach prekladať. Niektoré premostenia sa musia zbúrať a postavia sa nové. Minister Ráž ešte v septembri informoval o tom, že sa čoskoro začnú rokovania s políciou, v rámci ktorých sa nastavia aj obchádzkové trasy.
Podľa primátora Kysuckého Nového Mesta Mariána Mihaldu bude na rokovanie prizvaný aj najväčší zamestnávateľ v regióne, spoločnosť Schaeffler. Úvahy sú, že by sa kamiónová doprava mohla odkloniť smerom cez Oravu.
„V budúcom roku by výstavba ešte do veľkej miery nemala ovplyvniť mobilitu. Zhruba od pol roka 2027 to však šoféri pocítia, zhruba vtedy sa totiž majú zbúrať kľúčové mosty. Rok 2027 aj 2028 budú pre vodičov v regióne náročné,” povedal Jánoška.
Súčasťou novej diaľnice bude 59 mostov, 40 kilometrov protihlukových stien, ako aj premostenie pre zver. Po dokončení celej diaľnice ubudne podľa štátu na úseku Žilina – Brodno viac ako 60 až 70 percent dopravy. Na ostatných častiach D3 by to malo byť viac ako 50 percent. Všetky úseky sú zaradené medzi strategické investície.
Koniec roka 2025 sa mal niesť pre rezort dopravy v duchu pozitívnych správ. Na jeseň sa otvoril obchvat Košíc, v novembri sa strihali pásky na južnej diaľnici s najdlhšou estakádou a spustili sa lety medzi Bratislavou a Košicami. Čerešničkou na torte by malo byť otváranie Višňového, ktoré je zatiaľ naplánované na 22. decembra.
Pozitívne správy však zatienili dve veľké zrážky vlakov, v ktorých sa zranilo viac než 200 ľudí. Po týchto udalostiach mal minister dopravy premiérovi Robertovi Ficovi ponúknuť svoju funkciu. Ten ju však neprijal a nakoniec sa odvolalo vedenie národného dopravcu. To však politickým oponentom nestačilo.
Koniec Ráža vo svojej funkcii iniciovali opoziční poslanci z klubu Igora Matoviča. Minister by mal byť v parlamente odvolávaný v pondelok.
Eurofondy na poslednú chvíľu
Prvé odhady, koľko bude diaľnica stáť, sa pohybovali na úrovni 1,2 miliardy eur. Neskôr to diaľničiari skorigovali a cenový odhad išiel o 100 miliónov eur dole. Tendre tak podľa Ráža vygenerovali rádovo nižšie ceny a tri úseky postavia firmy celkovo za 890 miliónov eur.
Zhruba 85 percent diaľnice by malo byť hradených z eurofondov, zatiaľ čo štát zatiahne zvyšných 15 percent. Ide pravdepodobne o posledný diaľničný projekt, ktorý Brusel uhradí. V ďalšom období totiž majú byť peniaze hlavne na ekologickejšie formy dopravy.
Program Slovensko je možné čerpať do roka 2029. Sklz v projektoch, ktorých termíny sú z tohto hľadiska šibeničné, teda môže spôsobiť komplikácie pri čerpaní. Najdlhšie sa má stavať severný úsek, ktorý má dobu výstavby 4,5 roka.