hnonline.sk/1-10023660-16215 … _detail-ee
Rakúsky denník Kurier priniesol reportáž o Slovensku
Pretože rok po vstupe do EÚ patrí Slovensko k tým krajinám, ktoré zo vstupu profitovali najočividnejšie. Ekonomika beží, v roku 2005 porastie (ako v minulom roku) o 5 percent - v celej EÚ dokážu viac len baltické krajiny. Každoročne investujú zahraničné podniky na Slovensku viac ako 2,7 miliardy eur (približne 105 mld. Sk) a vytvárajú 30.000 pracovných miest.
Obrovské veterné kolesá na horizonte rakúskeho brehu Dunaja sú snehobiele, vysoké ako domy a podľa študentky Maríny Dobošovej naznačujú, kde začína zasľúbená krajina. V svojej reportáži o Slovensku ju citoval rakúsky denník Kurier. Keď Marína vedie turistov po starom meste Bratislavy, zavedie skupinu vždy aj na vyhliadku na hradnom kopci. “Tam na druhom konci začína Rakúsko,” vysvetľuje v bezchybnej angličtine. Ukazuje na obrovské vrtule na druhom brehu Dunaja a hovorí: “Rakúsko je silnou, ekologickou ekonomikou. Takou sa chceme stať aj my.” Týmito slovami uviedol v pondelok svoju reportáž rakúsky denník Kurier.
A dodal: “Je dosť možné, že želanie tejto 21-ročnej študentky sa skoro splní.” Pretože rok po vstupe do EÚ patrí Slovensko k tým krajinám, ktoré zo vstupu profitovali najočividnejšie. Ekonomika beží, v roku 2005 porastie (ako v minulom roku) o 5 percent - v celej EÚ dokážu viac len baltické krajiny. Každoročne investujú zahraničné podniky na Slovensku viac ako 2,7 miliardy eur (približne 105 mld. Sk) a vytvárajú 30.000 pracovných miest.
Predovšetkým rovná daň a nízka cena práce (priemerný príjem Slováka je 350 eur, píše Kurier) lákajú medzinárodných investorov ako VW, Porsche, Kia, ktorí sa usadzujú predovšetkým v okolí Bratislavy. Len konzorcium Peugeot/Citroen plánuje od roku 2006 vyrábať 300.000 áut ročne. Niet sa čo diviť, keď renomované hospodárske periodiká ako Forbes prirovnávajú rakúskych susedov k Hongkongu, pokračoval Kurier.
Slovensko však nie je príbehom úspechu bez porazených. Hospodársky rast je založený na masívnej liberalizácii pracovného trhu a odbúravaní ochranných opatrení pre zamestnancov. Rozdiel medzi bohatým západom a chudobným východom rastie. “Slováci, ktorí nežijú v hlavnom meste, ho už neoznačujú ako srdce, ale ako nádor, ktorý vyžiera zvyšok krajiny,” citoval Kurier Beátu Balogovú, šéfredaktorku novín Slovak Spectator. “Zatiaľ čo v Bratislave je takmer plná zamestnanosť, na východe sú oblasti, kde si prácu hľadá každý tretí človek.”
Stále tiež nie je jasné, čo s takmer 400.000 Rómami, ktorí žijú prevažne na východnom Slovensku. Žijú v osadách, väčšinou nevedia čítať a písať a žijú zo sociálnych dávok. Vláde chýbajú plány na budúcnosť pre týchto ľudí.
To, že sa ťažká situácia na východe nezmení tak skoro, je aj vinou zlej infraštruktúry. Diaľnica spojí Bratislavu a druhé najväčšie mesto Košice najskôr v roku 2010. Zahraničné podniky, ktoré sa chcú usadiť pozdĺž diaľnice, však asi dovtedy čakať nebudú, povedal pre Kurier Peter Krajčír zo Slovnaftu, bývalého štátneho ropného koncernu. Väčšina pracovných miest neostane v krajine dlho. “Vláda investuje príliš málo do vzdelania, pracovné miesta krajinou len prechádzajú. Keď sa platy zvýšia, odídu do Rumunska, Bulharska, alebo na Ukrajinu,” dodal.
Študentke Maríne nenaháňajú podobné predpovede strach: “Môžem cestovať, čoskoro budem môcť pracovať v celej EÚ.” Marína hodí ešte jeden pohľad na veterné kolesá a dodá: “Moji rodičia sa každý deň tešia, že môžeme do zahraničia cestovať bez víz. A to znamená veľa, alebo?,” končí svoju reportáž rakúsky Kurier.
HNonline, Viedeň 26. mája, TASR