hnonline.sk/3-22329785-cesty-k00000_detail-d9
Štátny tajomník pre dopravu Helmut Kukacka považuje súčasný mikrovlnný systém pre kamióny a nálepky pre osobné vozidlá ako prechodné obdobie, ktoré sa má skončiť v roku 2009 alebo 2010, keď sa v Európskej únii začne používať ďalšia generácia satelitného systému. No hneď na ďalší deň po svojom vyjadrení uviedol, že nejde o konkrétny politický zámer, iba nahlas rozmýšľal o technologických možnostiach na európskej úrovni a dôsledkoch pre Rakúsko.
Napriek tomu však za svoje “premýšľanie” zinkasoval tvrdú kritiku. Vicekancelár a minister dopravy Hubert Gorbach uviedol, že vláda sa nezaoberá témou spoplatnenia ciest pre osobné vozidlá a navyše upozornil, že otázka mýtneho nespadá do Kukackovej oblasti zodpovednosti. Podľa Gorbacha síce Kukacka môže rozmýšľať, o čom chce, “ale verejné rozmýšľanie nie je vždy najmúdrejšie”.
Aj ministerstvo životného prostredia upustilo od úvah o plošnom spoplatnení ciest. Ako povedal hovorca Gerhard Popp, štúdia Technickej univerzity Graz a Univerzity Graz zistila, že pozitívny ekologický dosah nemá žiadny súvis s negatívnymi národohospodárskymi nákladmi. Autorov štúdie však táto interpretácia prekvapila. Objem dopravy by sa totiž mohol zredukovať o 14 percent a emisie oxidu uhličitého až o 1,6 milióna ton. Národohospodársky dosah je jednoznačne pozitívny, zdôrazňuje expert Univerzity Graz Karl Steininger.
Štúdia preskúmala niekoľko variantov: od piatich centov na kilometer výlučne na rýchlostných komunikáciách a cestách 1. a 2. triedy až po desať centov na kilometer na všetkých cestách vrátane 100-percentnej prirážky v mestách v časoch dopravnej špičky. Každý z modelov by viedol k zníženiu objemu dopravy v rozpätí od 5,1 do 14,3 percenta.
A hoci by plošné mýto mierne znížilo hrubý domáci produkt o 0,2 až 0,6 percenta, dôvody sú podľa štúdie pozitívne. Pokles počtu dopravných nehôd by sa odzrkadlil na návštevnosti nemocníc a zároveň by vznikli veľké úspory v súvislosti s obmedzením zápch. Okrem toho by mýtne mohlo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti. Dosah na štátny rozpočet posudzuje štúdia pozitívne a odhaduje dodatočné príjmy na 1,1 až 3,5 miliardy eur. Negatívne sociálne dôsledky, napríklad vyššie zaťaženie ľudí dochádzajúcich do zamestnania z dedín, by mohol štát kompenzovať pomocou časti dodatočných príjmov, napríklad vo forme refundácie cestovných nákladov.
Opozícia plánuje osloviť vyšetrovací výbor parlamentu, aby preskúmal motívy vlády. Dementi, podľa ktorého sa témou plošného spoplatnenia ciest nezaoberá, považuje opozícia za “úplne nedôveryhodné”.