ndsas.sk/useky-caka—velky-krtis/44364s43626c
Dĺžka úseku: 75 470 m
Technická štúdia: dodanie štúdie: 10/2005, 06/2006 (doplnok)
Objekty:
- križovatka: 7 ks
- estakáda: 83 mostov
- odpočívadlo: 2 ks
- SSÚR Svodov, SSÚR Malý Krtíš
zabudol si na:
Plánovaný začiatok výstavby: 2020
Vie niekto, ktorý z troch hlavných variantov A,B,C je najreálnejší? Odporúčaný je variant B, ale má prísť ešte vyjadrenie EIA. Ide mi o úsek okolo Hrušova
Citujem zo zámeru: V ďalšom stupni hodnotenia vplyvov na životné prostredie odporúčame posudzovať variant červený B so subvariantom B1.
Aj ked je to veľmi, veľmi vzdialená budúcnosť. Červený variant je veľmi zle trasovanie, z veľkej časti tohto useku je vedený takmer pri hranici, tým pádom obslúži oveľa menej z oblasti ktorou prechádza, asi o polovicu, a zväčšuje sa aj dostupná vzdialenosť k diaľnici, kedže prebieha úplným okrajom územia. Variant modrý prechádza severnejšie a logicky obsluhuje väčšie priestor; a kedže je dostupný z oboch strán je lepšie využiteľný. Viem ze prechádza z casti hornatým, zvlneným terénom, ale je lepšie lokalizovaný. Aj pokračovanie od VK na LC je v modrom variante z tých istých dôvodov oveľa lepšie.
Akurat ze v pokracovani z VK na LC bol cerveny varian predbezne zmietnuty zo stola - zasahuje totiz do NATURA 2000 a je tu alternativa v podobe modreho (takze cerveny sa ex lege nesmie realizovat). Cize bud bude modry po celej dlzke, alebo fialovy alebo nakreslia este jednu spojnicu medzi nimi pred VK - BTW je to vyskovo vobec mozne ? Pytam sa lebo miestne pomery absolutne nepoznam.
Miestne pomery poznám, je to zvlnený terén, pahorkatina. Od Horných Semeroviec, resp. Pláštoviec smerom na VK je pomerne dlhé stúpanie, ale zvládnuteľné a ďalej je krásna pahorkatina až takmer k Lučencu. Modrý variant, je polohove veľmi dobré riešenie … Aj ked dalekooooooo
Mne sa ten modry variant (oranzova) nepozdava, ide to stredom pomedzi male dediny, daleko od Siah, daleko od Levic…
Kdezto vhodnym juznejsim trasovanim (zlta) by sa dala skratit trasa a napojili by sa priamo Sahy. Napojenie Levic by mala riesit R3.
Andi, modrý variant je v každom prípade z navrhnutých najlepší. Ako som písal poznám terén aj prostredie a určite najlepšie obslúži celú lokalitu.
Aj v práspevku vyššie (nižšie) som písal, že ak by bola trasa takmer pri hranici s H, tak by značne zvýšila dostupnosť a v príncípe by bola len z jednej strany rýchlostnej cesty, takto ide v primeranej vzdialenosti od hraníc a obslúži celý priestor od Krupiny k hraniciam s primeranou dostupnosťou z oboch strán.
A pre obyvatelov Šiah to bude cca 10-12 km k rýchlostnej ceste; to skrátenie co si vyznačil je minimálne (mslím, že je to aj v jednom variante)
A Levice sa nachadzajú v rovnakej vzdialenosti od navrhovanej R7 a R1 - cca 20km.
Pre oblasť južnej časti Slovenska od NZ po LC je modrý variant určite najoptimálnejšie riešenie -a ak by pol čo i len v polprofile, tak je to najrýchlejšia spojnica BA-KE (pre priame spojenie, nechcem teraz polemizovať o priemysle a využitelnosti, ale aj tak by časom prevzal dosť dopravy…)
Oblsluznost, ved ale koho chcces obsluzit? Ja by som radsej napojil mesto, ako desat dedin… Ale pomery tam nepoznam, nebudem sa hadat. A tiez je otazne, ci sa tohto useku vobec dozijeme…
tento region potrebuje obchvaty a nie Rku
ANDi navyše V.Krtíš je v počte obyvateľov ako 10 bežných dedín, tam naozaj treba reko a prelozky jednotiek. Inak je to pekna cesta takmer prazdnou krajinkou a I/75 LV - VK - LC za da pouzit ako obmena R1 ZV LC pri ceste na vychod, odporucam 
vyuzil som pred 2 mes. ked bolo vela oprav a semaforov na ZV-LC
Co sa tyka samotnej R7, ta by mala mat zmysel, no nie dnes. R7 po pripadnom dobudovani (snad o 20-30 rokov) bude najkratsou spojnicou KE (MI) <=> BA, AT a tak prevezme velku cast z D1 (resp. aj z R1), pricom prva menovana zrejme nebude kapacitne stacit na Povazi a druha zasa po NR. Ohladom modreho vs. cerveneho variantu - obe maju svoje pre a proti. Ak vezmeme do uvahy nadvaznost, vyhrava jednoznacne modry. Ten nadvazuje na schvalenu trasu DS-NZ Caka aj nezatrhnutu trasu VK-LC. Avsak je drahsi a zrejme vo vyslednom variante by museli byt aj tunely, obsahuje totiz bezne 25-27 m hlboke zarezy, najhlbsi ma mat az 37 m (modry “len” 27 m). Z tohto pohladu je naschodnejsim riesenim fialovy, ktory obchadza oba extremy, avsak je najdrahsi. Tento usek ma este cas (vlastne ako cela R7 od NZ az po LC), ide o to vybrat trasu a uzemne ju stabilizovat, aby po dobudovani D1 a problematickych usekoch R2-7 bolo co staviat.
Pripadna R7 v polprofile odlahci D1, pripadne R1+R2 len zanedbatelne. A budovat cca 250 km novej RC kvoli skrateniu spojenia o cca 20 km je absolutny nezmysel, aj v dalekej buducnosti.
Ja si naopak myslim, ze v dalekej buducnosti toto spojenie bude mat zmysel, ale najprv treba mat postavene ostatne dolezitejsie useky na D1, R2, R3 a R4.
Faktom ale je ze od NZ na vychod tato cesta bude urcena skor tranzitu z juhovychodnej cast BBSK a Kosickeho kraja na juhozapad a zapad. Na druhu stranu, keby uz dnes stala cela aj v polprofile aj s naslednou R2, asi by to nebola dialnica duchov a verim tomu, ze dost ludi cestujucich z vychodu na zapad a opacne by ju volilo radsej ako stalo pod Strecnom… Tazko ale sudit intenzity, lebo naozaj od NZ po LC je to okrem VK dost mrtva zona…
Ja si myslim, ze najprv zrekonstruujme/prestavajme vsetky cesty I-III. triedy, az potom rozmyslajme nad cestami najvyssej kategorie, ktore za miliardy € skratia cestu par tisic vozidlam za den. A potom aj tak zistime, ze efektivnejsie bude investovat do zel.infrastruktury.
Otazka: Ako efektivne by bolo ak by sa napriklad taka R7 od NZ po LC stavala v parametroch cesty I triedy (bez MUK) s klasickymi urovnovymi križovatkami , ktore by sa postupne dostavovali podla potrebnej intenzity na plnohodnotnu R? cele by sa to dalo natiahnut na hodne dlhu dobu vystaby a tam by sa aj rozlozilo financovanie?