- decembra 2024 7:10
EkonomikaPrvé kolo námietok v 1,5-miliardovom diaľničnom tendri Turany – Hubová je vyriešené. Súťaž ešte bude dlhá
Daniela KrajanováDaniela Krajanová
Úrad pre verejné obstarávanie doriešil námietky, ktoré mu poslali stavebné firmy v úvodnej fáze obrieho tendra o úsek D1 Turany – Hubová.
Manažéri stavebných firiem sa teraz budú rozhodovať, či o zákazku zabojujú. Čím viac ich bude, tým väčší tlak na ceny to môže priniesť.
Najväčšia diaľničná súťaž v histórii Slovenska sa môže posunúť vpred. V 1,5-miliardovom tendri o úsek D1 Turany – Hubová padli už všetky rozhodnutia o úvodných námietkach.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) dal stavebným firmám, ktoré napadli súťažné podmienky, čiastočne za pravdu.
Uznal im napríklad to, že požiadavky na kapacity asfaltární môžu zbytočne obmedzovať súťaž. S tvrdeniami niektorých firiem, že požiadavky na kvalifikáciu sú príliš prísne, sa však úrad nestotožnil.
Čo bude ďalej
Národnej diaľničnej spoločnosti teraz plynie dvojmesačná lehota na to, aby podklady upravila podľa posledného verdiktu ÚVO.
Stavbári potom budú mať 10 dní na to, aby podali námietky proti upraveným podmienkam.
Potom NDS vyzbiera prihlášky do tendra a zhodnotí kvalifikačné predpoklady záujemcov. Ak sa kvalifikuje viac ako 5 firiem, účasť sa bude eliminovať cez špeciálne kritériá. Finalistov následne vyzve NDS, aby predložili ponuku.
NDS plánuje rozbehnúť práce v júni 2025 a dokončiť diaľnicu v roku 2032.
Prečo je to dôležité
Ide o posledný úsek D1 na spojnici Bratislava – Košice, ktorý sa ešte ani nezačal stavať. Keď sa koncom roka 2025 odovzdá obchvat Ružomberka a o niekoľko mesiacov neskôr úsek s tunelom Višňové, z úseku Turany – Hubová sa stane posledný lievik na vyťaženej trase.
Efektívna a ostrá súťaž môže prispieť k plynulej stavbe, pretože štátu môže priniesť ponuky od spoľahlivých stavbárov dodržiavajúcich termíny. A štátu môže priniesť výhodnejšie ceny.
Veľkosťou má tender predpoklady prilákať aj zahraničné koncerny. NDS totiž nikdy neorganizovala väčší stavebný tender. Vyššie sumy boli síce v kontraktoch na PPP projekty na R1 pri Nitre (4 mld. eur) či obchvat Bratislavy (takmer 2 mld. eur), ale cena samotnej stavby ani v jednom prípade nepresiahla miliardu eur. Zvyšné náklady išli napríklad na úroky z úverov.
Manažéri stavebných firiem budú onedlho stáť pred finálnym rozhodnutím, či do súťaže o zákazku definitívne ísť alebo nie. Rozhodovať sa budú aj podľa toho, aké budú podmienky súťaže po zásahoch ÚVO.
Ako rozhodol úrad
Úrad dostal celkovo štyri námietky. Jednu v októbri úplne zamietol, v druhej dal v tom istom mesiaci čiastočne za pravdu stavbárom. Sťažovali sa na pravidlo, že ak sa do finále kvalifikuje viac ako 5 záujemcov a NDS bude musieť niektorých eliminovať, bude sa rozhodovať aj podľa toho, či disponujú obaľovacími súpravami na výrobu asfaltových zmesí v danom regióne.
Tieto výrobne asfaltu sa podľa ÚVO môžu koncentrovať do rúk štyroch- piatich domácich majiteľov. Majitelia miestnych asfaltární by tak mohli mať podľa ÚVO v súťaži výhodu alebo by nad ňou mohli určitým spôsobom získať kontrolu, pretože by mohli rozhodovať o tom, kto potrebné kapacity získa. Podľa ÚVO by tak mohli diaľničiari obmedziť účasť nielen zahraničných stavebných firiem, ale aj domácich, ktoré takúto „obaľovačku“ nemajú.
Výrobne asfaltu boli iba časťou výbavy, za ktorú mohli dostať záujemcovia v tejto eliminačnej časti body. Okrem toho by sa im do bodov rátali napríklad aj súpravy s kolesovými či pásovými rýpadlami a ďalšie stroje. ÚVO vo finále nariadil diaľničiarom odstrániť celé „strojové vybavenie“ ako kritérium na obmedzenie počtu záujemcov. Súťaž je v réžii takzvaného žltého fidicu. To znamená, že firmy si navrhujú aj vlastné technické riešenie, takže vo finále vôbec nemusia použiť tie stroje a zariadenia, ktoré by mali vydokladovať. A navyše: ak by sa prihlásilo menej ako 5 záujemcov, na rozstrelové kritériá by ani nedošlo, ale aj bez toho by mohli niekoho odradiť od prihlásenia sa do súťaže.
Tieto pripomienky už NDS k dnešnému dňu mala do podkladov zapracovať, teraz plynie lehota na námietky proti zmenám.
O ďalších dvoch námietkach rozhodol ÚVO až v novembri, pretože si vyžiadal aj odborné stanoviská.
Výhrady smerovali aj proti požiadavke okolo asfaltární, kde ÚVO zopakoval zistenia z prvých námietok, a keďže už vec vyriešil, viac sa nimi nezaoberal. Po škrtnutí bodov za strojné vybavenie zostalo ako hlavné „rozstrelové“ kritérium pre prípad vysokého počtu záujemcov kritérium výstavby tunelov. Tu bude musieť NDS spresniť, ako sa bude rozhodovať, ak za toto kritérium dostanú niektorí záujemcovia rovnaký počet bodov, a nebude tak jasné, kto z nich by mal postúpiť do finále.
ÚVO na druhej strane nevyhovel sťažnosti, ktorá sa týkala hlavnej požadovanej referencie. NDS totiž žiada, aby víťaz mal na konte zákazku za aspoň 450 miliónov eur, na ktorej sú najmenej dva tunely, z toho jeden aspoň dvojkilometrový a je na nej aj najmenej 300-metrový most, ktorý nie je ďalej ako 300 metrov od portálu tunela. Jeden zo sťažovateľov žiadal tieto požiadavky rozdeliť, napríklad aby tunel nemusel byť na spomínanej 450-miliónovej referencii. Podľa ÚVO však sťažovateľ riadne nepodložil, prečo by to mohlo obmedziť kvalitnú súťaž, a zároveň zohľadnil, že obstarávateľ má právo pri náročných projektoch žiadať aj náročné referencie.
Napríklad na Slovensku zodpovedá takejto veľkej zákazke s dvoma tunelmi zrejme iba jeden projekt, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Je možné, že v zahraničí je podobných alebo aj väčších a komplikovanejších projektov viac.
Na budúcej 13,5-kilometrovej diaľnici Turany – Hubová sa ráta až s dvoma tunelmi, a to Korbeľka (5,8 km) a Havran (2,8 km)
Diaľničiarom teraz plynie dvojmesačná lehota, aby zapracovali do podkladov aj novembrové rozhodnutie ÚVO.
Úrad okrem spomínaných zmien nariadil aj ďalšie. Napríklad prikázal, aby požadovaný odborník pre banské a prevádzkové vetranie tunela nemusela byť jedna a tá istá osoba, lebo takých expertov môže byť málo.
NDS bude musieť zároveň opraviť, prípadne odstrániť stať o tom, že úspešný záujemca by mal mať na konte 300-metrový most, ktorý nie je ďalej ako 300 metrov od portálu tunela. Tu nebolo úradníkom z ÚVO jasné, od ktorého bodu mosta sa vzdialenosť začína počítať.
Aké sú ďalšie riziká
V súťaži je ešte veľký priestor na dodatočné komplikácie. Firmy sa budú môcť ešte ohradiť, ak ich napríklad nezaradia medzi finalistov a nevyzvú na predloženie ponuky, prípadne sa im nebudú pozdávať výsledky tendra.
Problémy môže spôsobiť aj zmena zákona, po ktorej majú firmy na podanie námietky len 10 dní od zverejnenia podkladov, ktoré bývajú často komplikované a rozsiahle. Predtým na to mali firmy aj niekoľko týždňov. Hrozí preto, že ak boli podmienky chybné alebo neférové hneď na začiatku, námietkovými konaniami sa tieto problémy nemuseli vyriešiť.
Rizikom je aj takzvaný žltý fidic, v ktorom firmy diaľnicu aj projektujú a vybavujú niektoré povolenia. Tento postup sa už Slovensku vypomstil napríklad pri tuneli Višňové či zrýchľovaní trate na Záhorí.
V oboch prípadoch trvala fáza projektovania a schvaľovania niekoľko rokov, počas ktorých vyskočili ceny stavebných prác. Stavbári na Višňovom mali problém s presadzovaním svojich technických riešení, čo viedlo k ukončeniu zmluvy. Pri spomínanej rýchlotrati na Záhorí, ktorá nemá stavebné povolenia ani štyri roky po podpise zmluvy, hrozí podobný scenár, upozornil už dávnejšie Ekonomický newsfilter Denníka E.