Pravda o diaľničnom koridore č. 6 Skalité - Zwardoň
Skalité/Zwardoň - Na prelome rokov 2004/2005 predložilo Slovensko ministrovi infraštruktúry Poľskej republiky návrh harmonogramu investícií počas výstavby diaľnice D3 medzi Žilinou a Skalitým. Ako nás informoval zmocnenec prezidenta PR pre diaľnice a rýchlostné cesty a niekdajší minister dopravy PR Jerzy Widzik, podľa tohto návrhu malo byť najneskôr v máji tohto roku odovzdané do prevádzky prepojenie poľskej štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie v Zwardoni so starou cestou I/12 v Skalitom. Nebude. Oneskorené stavebné práce sa však na slovenskej strane „rozbehli" ruka v ruke s dezinformáciami. Niektoré média vo februári informovali, že so stavbou prepojenia Skalité - Zwardoň sa netreba ponáhľať, pretože cesta by zo slovenskej strany viedla aj tak „do poľa." No opak je pravdou. Až po hraničnú čiaru v tom čase už viedol úsek poľskej strany skolaudovanej štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie. No končil v slovenskom blate…
Až začiatkom tohto mesiaca prišli na hraničnú čiaru stavbári a začali intenzívne pracovať aspoň na 200-metrovom úseku prepojenia poľskej štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie so starou cestou I/12. Na dohľad od štátnej hranice však stoja ako nemé výkričníky už 8 rokov nedotknuté a zakonzervované pilóty, postavené pre časť diaľnice D3 v Skalitom ešte v roku 1998 v smere na Bratislavu - E75.
Pred piatimi rokmi bolo za Zwardoňom skutočne ešte pusto. Cestné prepojenie Slovenska s Poľskom tu pamätalo ešte prvú Československú republiku a po poriadnej ceste tu nebolo ani chýru. V roku 2002 však podpísal bývalý minister dopravy Jozef Macejko s poľským ministrom dopravy Jerzim Widzikom protokol o prepojení úseku Bielsko-Biala - Čadca v polovičnom profile do roku 2006. Na poľskej strane sa začalo pracovať, na slovenskej, žiaľ, ešte stále nie. V súčasnosti Poliaci investujú do výstavby ciest na juh od Bielsko-Bialej najviac peňazí od II. svetovej vojny.
„Do roku 2004 boli vedené stavebné práce na úseku Žywiec -Zwardoň," hovorí J. Widzik: „Prostriedky na financovanie pochádzali hlavne z úverov Európskej investičnej banky, EU z roku 2001. Dohoda znela tak, že v prvej etape sa uskutoční výstavba rýchlostnej komunikácie v polovičnom profile, ale podľa plných parametrov so všetkými bezkolíznymi uzlami. Úsek Laliki sme dokončili v roku 2001. V decembri 2004 sme dokončili dvojkilometrový úsek štvorprúdovej komunikácie po slovenskú hranicu s kamiónovým terminálom. Minulý rok sme začali aj výstavbu 2 km úseku Milówka - Szare spolu so 600-metrovou estakádou, dokončený bude za 1 rok (rovnaká estakáda pri Sverepci sa dobuduje po 9-ich rokoch - pozn. red.). V januári 2005 bola vyhlásená verejná súťaž na výstavbu dvoch ďalších úsekov Žywiec - Browar (3,6 + 1 km) a Browar - Przybiędza (4,6 km). Výstavba začína v júni 2005. Momentálne prebieha príprava na vyhlásenie ďalších dvoch súťaží na výstavbu úseku Szare - Laliki (3 km) spolu s výstavbou 800-metrového tunela a Laliki - Zwardoň (1,8 km). Stavebné povolenia sú vydané. Na úsek Žywiec - Zwardoň máme z EIB potvrdených 80 miliónov Eur, Poľsko sa na spolufinancovaní podieľa 20 miliónmi eur. Po ukončení stavieb najneskôr v roku 2007 bude možné spustiť prevádzku od hraníc Slovenska cez Zwardoň bez obmedzenia tonáže s prepojením na Katowice, Varšavu. Priame prepojenie smerom na Žilinu, Bratislavu je pre nás rovnako dôležité, ako prepojenie na Česko."
„Od podpísania protokolu v roku 2002 sa na slovenskej strane postavil iba 500-metrový úsek okolo Budatína a tunel pri Čadci, ktorý sa staval už od roku 1996," kritizuje prácu Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Mišura, riaditeľ Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. „ Rozhodnutím z roku 1999, určite nie ekonomickým, sa projektovaná diaľnica nevybudovala od tunela po Svrčinovec, ale sa stočila do centra Čadce a tak kolízne miesto E75 s radami kamiónov z pred Mestského úradu v Čadci sa presunulo o 200 metrov na nové semafóry v centre. Pritom ministerstvo dopravy odsúhlasilo z centra do tunela takú „húsenkovú dráhu", že v zime poľský a český podnikatelia na kamiónoch sa nemôžu normálne „došplhať" do tunela. Od roku 2000 do roku 2002 štátna správa zorganizovala pre Žilinský kraj tri konferencie o doprave a v skutočnosti v rámci Nového projektu výstavby diaľnic,… a jeho aktualizácií sa presúvajú financie z hlavných európskych koridorov VI a V, resp. E75, E50 na vnútroslovenské cesty. Priemyselné časti Slovenska, s hlavnými európskymi trasami majú konferencie, miesto priority finacovania diaľnic. Štát nemá proeurópsku dopravnú politiku. Zdá sa, že realizuje primitívny regionalizmus. Na úseku Svrčinovec - Skalité sa naďalej len konzervuje a projektuje. Pôvodný projekt je tým ohrozený. Na minuloročnej konferencii v Poľsku sme zistili, že slovenská strana navrhuje už nový termín prepojenia, rok 2010. To je pre vzájomné prepojenie Bratislavy a Varšavy nepredstaviteľne silná rana pod pás. Najmä teraz, keď vieme, že nielen do Žilinského kraja, ale aj do Sliezskeho vojvodstva - Bielsko-Bialej - mieria obrovské zahraničné investície. To znamená veľké možnosti pre našich aj poľských podnikateľov - subdodávateľov. Na to sú však bezpodmienečne nutné rýchle európske prepojenia."
http://www.e-kysuce.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=3584