Pozemky Zimného prístavu v Bratislave chce Ráž vložiť do spoločnej firmy s Emirátmi
Martina KlásekováDaniela Krajanová
Zimný prístav. Foto – Juraj Melicher
-
Minister dopravy navrhuje vytvoriť spoločné podniky so Spojenými arabskými emirátmi a vložiť do nich lukratívne pozemky bratislavského prístavu, mimo verejnej súťaže.
-
Materiál predložený vláde bol utajený a stiahnutý, pričom nie je jasné, kto sú investori ani akým spôsobom projekty financovať.
K lukratívnym pozemkom v bratislavskom prístave sa môžu dostať firmy zo Spojených arabských emirátov. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) chce s nimi vytvoriť spoločné podniky a vložiť do nich štátne pozemky. Znamenalo by to, že o biznise v bratislavskom prístave by rozhodol štát bez akejkoľvek verejnej kontroly či výberového konania.
Ráž, ktorý sa posledné dni spomína ako možný protikandidát Smeru na primátora Bratislavy proti súčasnému primátorovi Matúšovi Vallovi, svoj zámer predložil na stredajšie rokovanie vlády. Tá o ňom napokon nehlasovala, bod z rokovania vlády vypustili a nie je jasné, čo bude ďalej.
Podľa vysvetlenia ministerstva dopravy museli materiál z vlády stiahnuť, pretože ešte nenadobudla platnosť zmluva so Spojenými arabskými emirátmi, ktorú vláda schválila v októbri. Táto zmluva je odrazovým mostíkom pre biznis s investormi z Emirátov. V zmluve sú podmienky týkajúce sa doručovania písomností, ktoré zrejme ešte nedorazili.
Zámer počítal s tým, že do spoločných podnikov s arabskými investormi by štát previedol oba susediace bratislavské prístavy. Zimný prístav by sa mal premeniť na obytnú zónu s občianskou vybavenosťou a vďaka svojej polohe by sa mal stať luxusnou realitnou štvrťou. Pálenisko by sa po modernizácii malo ďalej využívať na lodnú dopravu.
Priestory Zimného prístavu poznajú aj ľudia bývajúci mimo hlavného mesta, ak cezeň zvyknú prechádzať. Ide o rozsiahle pozemky pri Dunaji, ktoré môžu vidieť pri príchode z diaľnice D1 na Prístavný most napravo, v blízkosti komplexu Eurovea. Bratislavský magistrát navrhoval výstavbu novej štvrte pri Dunaji v tejto lokalite už pred viac než 20 rokmi. Časť Pálenisko vidno pri vjazde na Prístavný most vľavo.
Rážov návrh vzbudzuje nedôveru
Rážov postup je zvláštny a netransparentný. V prvom kroku štát ešte v lete vykúpil v prístavoch žeriavy a ďalšie zariadenia od súkromnej skupiny Budamar za 170 miliónov eur. Už táto cena sa javila ako premrštená a štát si na jej splatenie musel zobrať úver.
O tom, že štátna akciovka Verejné prístavy neskôr posunie developerský a lodný biznis investorom z Blízkeho východu, predtým nebola reč.
Krátko nato Ficova vláda uzavrela s vládou Emirátov dohodu o spolupráci v bratislavskom prístave a teraz mala na svojom rokovaní schváliť aj konkrétny postup. Materiál však bol utajený, dôvodom mala byť ochrana obchodného tajomstva. Presné podmienky spolupráce tak vláda zatiaľ nezverejnila.
Na webstránke úradu vlády sa objavili len strohé informácie o vytvorení spoločných podnikov s investormi, ktorí majú splatiť úver štátnych Verejných prístavov, pod ktoré Zimný prístav aj Prístavisko patria.
Rážovo ministerstvo Denníku E sľúbilo odpovede na otázky, prečo o materiáli vláda nakoniec nerokovala a či sú už známi arabskí investori, ktorých uznesenie spomína. Do uzávierky to nestihlo, odpovede neskôr doplníme.
Ako si to minister dopravy predstavuje
Vláda podľa Rážovho návrhu nemala schvaľovať zmluvy s konkrétnymi investormi. V utajenom režime mala doplniť alternatívu spoločných podnikov s investormi z Emirátov do návrhu opatrení rozvoja štátnych Verejných prístavov. Pokyn na samotné vytvorenie spoločných podnikov aj na prevod nehnuteľného majetku už mal dať on.
Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru). Foto – TASR
Model spoločného podniku s Arabmi sa síce označuje ako alternatíva, no tou druhou je predaj Zimného prístavu developerom v súťaži. Túto možnosť Ráž avizoval už pred rokom. No je zrejmé, že vláda preferuje možnosť spoločného podniku s firmami z Blízkeho východu. Predaj investorom má prísť do úvahy len vtedy, ak sa neuskutoční spoločný podnik s Emirátmi. Budúcnosť prístavov má byť jasná do konca budúceho roka.
Zmluva s Emirátmi, ktorú vláda podpísala v októbri, predpokladá financovanie realitného projektu v Zimnom prístave vo výške jednej miliardy eur a výstavbu nového prístavu v lokalite Pálenisko aspoň za 250 miliónov eur.
V zmluve o spolupráci so Spojenými arabskými emirátmi sa vláda zaviazala, že projekty Zimného prístavu aj Prístaviska budú v jurisdikcii oboch strán „oslobodené od verejného obstarávania, verejnej súťaže, konkurenčného výberového konania alebo akýchkoľvek iných postupov“.
Z verejných dokumentov nie je jasné, aké arabské firmy by mali na Slovensku investovať ani aké podiely by mali na spoločných podnikoch so štátnymi Verejnými prístavmi mať.
Nie je jasné, aký kapitál za nimi bude stáť a či vôbec bude arabský. V zmluve s Emirátmi sa píše, že firmy budú môcť použiť vlastné zdroje, peniaze od partnerov či z úverov. Nevedno, ako sa bude overovať ich pôvod. Mal by sa však nimi splatiť aj úver, ktorý Verejné prístavy načerpali.
V dokumentoch priložených na rokovanie vlády Rážov rezort priznáva, že bez novej alternatívy, teda bez zapojenia kapitálu z Emirátov, nevie zabezpečiť rozvoj Verejných prístavov a nemá ani možnosť získať finančné prostriedky na splatenie úveru.
Úver z banky mala firma priebežne splácať najmä z nájomného, ktoré jej v prístave mal ďalej Budamar. Na doplatenie mali slúžiť prostriedky z predaja pozemkov Zimného prístavu developerom. Štátne Verejné prístavy v lete tvrdili, že sa z neho dá očakávať 300-miliónový výnos – podľa toho, ako dopadne urbanisticko-architektonická súťaž.
Najprv sa počítalo s peniazmi z EÚ
Na obnovu časti Pálenisko štát pôvodne počítal s prostriedkami z Európskej únie, no z dostupných materiálov nie je jasné, či v úvahách zostala už len alternatíva arabského kapitálu.
Vláda chcela prístav zmodernizovať tak, aby bol schopný preložiť trojnásobok súčasného objemu. Štátny podnik počítal s tým, že sa prístavy stanú súčasťou strategických dopravných trás EÚ a môžu byť veľmi dôležité aj pri prekládke tovarov a materiálov potrebných na obnovu Ukrajiny. Po Dunaji sa totiž dá všetko potrebné prepraviť až do ukrajinských čiernomorských prístavov.
Odborníci dlhšie hovoria, že pri Zimnom prístave, ktorý sa má pretvoriť na obytnú štvrť, bude dôležité, do akej miery developeri zachovajú jeho historické časti. Viaceré objekty sú tam pamiatkovo chránené. Príkladov zo zahraničia, kde sa to podarilo, je dosť – inšpirovať sa dá v nemeckom prístavnom meste Hamburg, vo francúzskom Štrasburgu či londýnskej štvrti Docklands. V nich do novej výstavby zakomponovali nielen staré sklady, ale aj prístavné žeriavy.
Foto N – Tomáš Hrivňák
Viaceré kultúrne pamiatky vrátane Domu lodníkov a niektorých starších žeriavov podľa štátu majú byť zakomponované do novej podoby štvrte.
Najviac môže vyniknúť práve Dom lodníkov. Ten zaobleným tvarom, pozorovacou vežou aj kruhovou vstupnou halou s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas pripomína loď. Bol postavený v rokoch 1940 až 1942, v minulosti slúžil na ubytovanie lodných posádok, ako jedáleň a boli v ňom aj kancelárie. Už dlhšie je opustený.