- Po otvorení 14-kilometrového diaľničného úseku v septembri sa vo východnej metropole jazdí lepšie.
- Okruhu okolo mesta pritom chýba ešte ďalších sedem kilometrov pri oceliarni.
- Tie sa síce podľa plánov už mohli stavať, zatiaľ však štát dielo netendruje.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
V Košiciach sa od septembra jazdí lepšie. Vodiči majú po otvorení 14-kilometrového diaľničného úseku možnosť obísť mesto z juhozápadu. Štát si od toho sľuboval, že odkloní z ciest 10-tisíc áut denne.
Mesto si následne v októbri zmeralo, že úbytok dopravy je skutočne výrazný. V špičke napočítali na novej rýchlostnej ceste za 90 minút zhruba 1 100 áut.
Táto časť obchvatu je hotová. Pre skompletizovanie okruhu však chýba ešte asi sedem kilometrov, ktoré by mali pomôcť najmä oceliarňam. Pred dvoma rokmi diaľničiari sľúbili, že začnú tento úsek tendrovať v roku 2024.
Dodnes však súťaž nebola vypísaná a nie je známy ani termín, kedy bude. V novembri však došlo v prípade rýchlostnej cesty k zásadnému posunu.
Štát na túto časť vydal stavebné povolenie. Úseku tak prakticky nič nestojí v ceste, s výstavbou by sa mohlo teoreticky začať už čoskoro. Problém však môže byť s financovaním, ktoré je aj kvôli konsolidačným tlakom na tento projekt neisté.
Konsolidácia brzdí, tvrdí expert
HN sa pýtali ministerstva dopravy aj diaľničiarov, či s touto časťou autostrády v najbližšom čase počítajú a kedy by ju chceli začať tedrovať.
„Úsek je v pokročilom štádiu prípravy, aktuálne ešte nie je stanovený presný termín vyhlásenia verejného obstarávania. Až bude termín určený, určite budeme informovať," informuje Národná diaľničná spoločnosť bez uvedenia detailov.
Diaľničiari podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia koncom marca tohto roka. S výstavbou by sa mohlo začať podľa posledného odhadu štátu niekedy na konci budúceho roka. Podmienkou je, že sa na tento účel nájdu finančné prostriedky. Ak sa tak nestane, môže to byť problém, keďže kvôli konsolidácii bude v ďalších rokoch na diaľničné projekty menej peňazí.
Druhý úsek rýchlostnej cesty je už od septembra hotový. Ostáva postaviť len kratšiu, západnú časť. FOTO: NDS
„Národná diaľničná spoločnosť má na investície nulu a čaká na mimorozpočtové opatrenie. Aj na R4 pri Prešove bol vydaný pokyn, ktorý posúva dobu výstavby o viac ako jeden rok a rozkladá tak financovanie na dlhšie obdobie," povedal analytik a šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.
Problémy na stavbe prešovského obchvatu počas výjazdového rokovania vo Vyšnom Orlíku potvrdil aj minister dopravy Jozef Ráž. Uviedol, že že za možným sklzom je 140-metrová tektonická trhlina v tuneli Okruhliak aj zosuv. Minister povedal, že práce na diele napredujú a problémy sa podarilo odstrániť, vyžiadalo si to však nejaký čas.
Ráž chce urýchliť diaľnicu do Poľska. Na východe sľúbil konkrétny termín, no má jednu podmienku
Peniaze z obrany
Obchvat Prešova je podobne ako obchádzka Košíc aj súčasťou severojužného prepojenia R4, ktoré do Maďarska prechádza pri Milhosti a k severnému susedovi pri Vyšnom Komárniku.
Kým už hotová juhovýchodná časť má funkciu aj v tomto severo-južnom tranzite, ďalší úsek pri oceliarňach bude mať využitie pre východno-západný smer.
Prečo je zrazu z R2 úsek R4?
Juhovýchodný obchvat Košíc bol dlhodobo komunikovaný ako úsek R2. Nakoniec sa pri sprejazdnení pristúpilo, že bude na tabuliach figurovať ako rýchlostná cesta R4. V prípade tejto časti autostrády ide totiž o takzvanú peáž, čiže úsek, v ktorom sa trasy dvoch nakreslených rýchlostných ciest pretínajú.
Táto časť je teda v jednom posledný úsek najdlhšej rýchlostnej cesty R2, ktorá sa začína až pri Trenčíne a v jednom severojužné prepojenie, ktoré sa neďaleko Košíc napája na maďarskú infraštruktúru a nad Prešovom na poľskú sieť.
Matej si preto myslí, že ochota financovať túto časť bude nižšia. „R2 v smere na západ od Košíc nie je až taká priorita. Európska únia nám to nechce financovať, pretože na juhu je maďarská diaľnica a na severe máme D1. Z toho dôvodu môže dôjsť k tomu, že ďalej nepokračuje ani výberové konanie. Musíme dokončiť v prvom rade D1 a R4 v smere do Poľska," tvrdí.
V prípade iných častí R2 pri Rimavskej Sobote, či Zvolene začal minister dopravy Jozef Ráž komunikovať možné využitie európskych prostriedkov z rozpočtu rezortu obrany.
Vo Vyšnom Orlíku takýto zámer potvrdil aj šéf obrany Robert Kaliňák. O aké čiastky pôjde a ktorých projektov sa to dotkne, zatiaľ nie je známe. Podľa Mateja bolo duálne financovanie návrhom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, vláda si ho však aplikuje po svojom.
„Z nášho pohľadu použiť takéto financovanie na ucelené rýchlostné komunikácie nemá zmysel. Namiesto toho sme mohli z týchto prostriedkov opravovať mosty, ktoré chceme robiť ako PPP projekt, ten sa však ukazuje ako nevýhodné riešenie," myslí si Matej.
Sedemkilometrové kolóny
Mesto Košice napriek tomu posun s povolením víta. „Sme radi, že po septembrovom odovzdaní úvodnej časti juhovýchodného obchvatu Košíc sa nedávnym vydaním a správoplatnením stavebného povolenia priblížila aj jeho dostavba," odkazuje magistrát.
Od dostavby si sľubuje zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy, ako aj ďalší pokles tranzitu v porovnateľnom rozsahu ako sa po otvorení prvého úseku.
„Na základe našich vlastných meraní už vďaka úvodnej časti obchvatu zmizla z ulíc kolóna vozidiel dlhá približne sedem kilometrov. Je to viditeľné najmä pri ranných a popoludňajších špičkách, keď po uliciach každodenne nejazdia stovky vozidiel, ktoré využívajú novú trasu," vyjadrilo sa mesto.
V oblasti na juh od Košíc bude pretrvávať ruch aj kvôli výstavbe piatej automobilky. Vďaka investícii švédskeho Volva tu pribudnú cesty, cyklochodníky, trate či nová zastávka pre vlaky za 142 miliónov eur. Infraštruktúru stavia združenie firiem Strabag, Doprastav a Metrostav.
Okrem toho má východ našliapnuté aj k ďalším diaľniciam. Pôvodne v roku 2027 sa mal dokončiť obchvat Prešova. Následne by sa mala rozbehnúť aj výstavba pokračovania R4 smerom k poľským hraniciam. Podľa vyjadrení Ráža by to mal byť PPP projekt a stavba by sa mala realizovať ako celok. Hotová by mohla byť v roku 2031.
Rozpracovaný je aj projekt pokračovania diaľnice D1 z Košíc smerom na Ukrajinu. Aktuálne sa posudzuje na rezorte Tomáša Tarabu.