takze vlastne ako je to napojenim polskych krajov na dialnicu resp. na zapad ?
A Poláci změnili projekt S3 z Legnice na jih? Že by stavěli na Szklarsku Porebu?
Na západ - jestli to myslíš do Německa, mají napojení tři v provozu:
A4/A4 Zgorzelec
A18/A15 Olszyna
A6/A11 Kołbaskowo
[size=85]Poznámka: A18 je značena jako DK18[/size]
a jedno ve výstavbě
A2/A12 Świecko
[size=85]Poznámka: Z německé strany je dálnice už hotová, v současnosti je za hranicí provizorní sjezd na silnici DK2.[/size]
Ak by sme pod “Západom” mysleli Nemecko…atď, čo zrejme aj tak Poliaci myslia, tak autostráda A2 bude hotová za rok od hraničného prechodu v bode Swiecko až po Warszawu ( s výnimkou dvoch úsekov medzi Lodžou a Warszawou).
Autostráda A4 bude hotová od bodu Gőrlitz/Zgorzelec až po ukrajinskú hranicku v bode Korczowa. Učite nebude hotový úsek Brezsko-Wierzchoslawice (20,5km) - aktuálne je tam nový tender a ešte jeden úsek, a niektoré úseky smerom od Krakowa na východ sú ohrozené termínovo -viď správu poľského kontrolného úradu, na západ by to malo byť komplet
vdaka, pokial viem tak ta siva cast A1 je 4pruhova cesta. neviem na akej urovni su cesty spajajuce regionalne centra s A1, A2, A4. pokial su dobre tak po dokonceni tychto 3 tahov budu poliaci mozno pred nami, aj ked tazko sa porovnava 5 mil. krajina so 40 mil.
Na tej mape polskych autostrad je S69 k slovenskym hraniciam smiesne malicky kusok. Kusok ktory nam najmenej vyhovuje napojit z nasej strany.
[size=150]Konštrukcie vozoviek používané na cestnej a diaľničnej sieti v Poľskej republike[/size]
Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.
Na zabezpečenie programu výstavby prijala vláda Poľskej republiky viaceré závažné základné strategické dokumenty:
-
Program rozvoja Poľska do roku 2030,
-
Stratégia rozvoja krajiny na roky 2007 – 2015,
-
Dopravná politika na roky 2006 – 2025, ktorá je zameraná na rozvoj hlavnej cestnej siete v oblastiach, ako sú budovanie vybraných úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií, obchvaty miest, rekonštrukcie komunikácií so zámerom zvýšenia bezpečnosti pri prechode cez mestá a železnice, program údržby a rozvoja krajiny.
Obr. 1 Hlavná sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií v Poľskej republikeHlavným dokumentom je v súčasnosti spracovaný Program výstavby národných ciest na roky 2011 – 2015. Tento ambiciózny dokument predstavuje na roky 2010 – 2016 výstavbu 800 km diaľnic, 2 800 km rýchlostných komunikácií a 800 km obchvatových komunikácií. Spolu ide o 4 400 km cestnej infraštruktúry.
Financovanie je zabezpečované z niekoľkých zdrojov – zo štátneho rozpočtu a národného cestného fondu, fondov EÚ a koncesným systémom cez projekty PPP. Prioritami je výstavba týchto úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií:
-
diaľnica A1 Gdansk – Lodž – Katovice – št. hranica PL/CZ,
-
diaľnica A2 št. hranica D/PL – Poznaň – Lodž – Varšava – št. hranica PL/UA,
-
diaľnica A4/A18 št. hranica D/PL – Vroclav – Katovice – Krakov – Rzeszów – št. hranica PL/UA,
-
diaľnica A8 obchvat Vroclav,
-
rýchlostné komunikácie S1, S2, S3, S5, S7, S8, S17, S19, S69.
Spoločnosť Doprastav, a. s., v združení s poľskými spoločnosťami sa podieľa na výstavbe týchto úsekov:
* S 69 Mikuszowice – Žywiec (15,6 km),
-
A 4 Szarów – Brzesko (23,1 km),
-
A 4 Rzesów – Jaśków (41,2 km),
-
A 1 Stryków – Tuszyn (41,0 km).
Asfaltové vozovky na vnútroštátnych cestách
Poľská republika ako jeden zo štátov Európskej únie prevzala do svojej legislatívy súbor technických špecifikácií z oblasti navrhovania a realizácie dopravných stavieb. Z tohto pohľadu súbor poľských noriem PN, respektíve PN EN a technických podmienok WT zodpovedá našej štruktúre STN a TP.
Konštrukcie asfaltových vozoviek sú dané technickými podmienkami (WT) vydanými GDDKiA, čo je obdoba našej Národnej diaľničnej spoločnosti, respektíve Slovenskej správy ciest. Pre asfaltové vrstvy vozoviek platia TP Aslfaltové zmesi (WT-2 2010 Mieszanki mineralno-asfaltowe, Wymagania techniczne), ktoré vychádzajú zo základného súboru PN EN 13108-1 až 21. Všeobecná schéma konštrukcie netuhej a tuhej vozovky, rozloženie jednotlivých konštrukčných, stmelených a nestmelených podkladaných vrstiev v konštrukcií vozovky sú uvedené v tab. 1 a 2.
Odporúčaná zmes, spojivo a kamenivo do jednotlivých konštrukčných vrstiev asfaltových vozoviek v závislosti od kategórie dopravného zaťaženia sú uvedené v tab. 3.
Požiadavky na materiály do asfaltových zmesí
Požiadavky na asfaltové spojivo sú podrobne stanovené v TP Asfaltové zmesi ( WT-2 2010 Mieszanki mineralno-asfaltowe), podľa ktorých možno použiť na výrobu asfaltových zmesí tieto druhy asfaltu:
-
cestné asfalty podľa PN-EN 12591,
-
cestné asfalty tvrdé podľa PN-EN 13924,
-
modifikované asfalty podľa PN-EN 14023,
-
cestné asfalty viacdruhové podľa požiadaviek technických špecifikácií,
-
prírodné asfalty a asfaltový granulát do liatych asfaltov.
Požiadavky na kamenivo do asfaltových zmesí a povrchových úprav sú dané technickými podmienkami WT-1 2010 Kruszywa do mieszaniek mineralno-asfaltowych i powierzchniowych utrwalen na drogach krajowych, ktoré vychádzajú z PN-EN 13043 Kamenivo do bitúmenových zmesí a na nátery ciest, letísk a iných dopravných plôch.
Hydraulicky stmelené vrstvy vozoviek
Konštrukcie stmelených podkladových vrstiev sú dané technickými podmienkami WT-5 2010 Mieszanki zwiazane spoiwem hydraulicznym do dróg krajowych, ktoré vychádzajú z EN 14227 časť 1 – 5 Hydraulicky stmelené zmesi. Špecifikácie a EN 13286 časť 1 – 50.
Príslušné technické podmienky obsahujú tieto zmesi:
-
zmesi stmelené cementom,
-
zmesi stmelené troskou,
-
zmesi stmelené zmesným popolčekom,
-
zmesi stmelené popolčekom, respektíve popolček,
-
zmesi spojené cestným spojivom.
Požiadavky na kamenivo sú v súlade s EN 13242: 2004 Kamenivo do nestmelených a hydraulicky stmelených materiálov používaných v inžinierskom staviteľstve a pri výstavbe ciest.
Návrhové hodnoty pevnosti v tlaku, cementom stmelených podkladových vrstiev sa stanovujú podľa PN-EN 14227-1 po 28 dňoch na troch valčekoch. Triedy pevnosti v tlaku sú C1, 5/2, C 3/4, C5/6, C8/10, C12/15, C16/20, C20/25.
V závislosti od umiestnenia v štruktúre vozovky a od triedy zaťaženia sa stanovujú príslušné kritériá na jednotlivé stavby. Ako spojivo sa používa cement podľa požiadaviek PN-EN 197-1. Minimálny obsah cementu v závislosti od maximálneho zrna kameniva sa pohybuje od 3 do 5 %. Odolnosť proti mrazu sa stanovuje na troch valčekoch po 28 dňoch. Počet zmrazovacích cyklov je 14 pri zmrazovacej teplote –23 ±2 °C v trvaní 8 hodín a rozmrazovaní vo vode pri teplote 18 ±2 °C v trvaní 16 hodín. Vyhodnocuje sa index mrazu, pričom pevnosti po zmrazovaní nesmú klesnúť o viac ako 20 % oproti hodnote pevnosti v tlaku Rc.
Pre zmesi stmelené troskou sa používajú tieto typy trosky:
* troska vysokopecná, chladená vzduchom,
-
troska oceliarska, chladená vzduchom,
-
granulovaná vysokopecná troska,
-
granulovaná vysokopecná troska, čiastočné mletá,
-
granulovaná vysokopecná troska, mletá.
Použitie tejto zmesi je obmedzené triedou zaťaženia vozovky. Použité trosky musia vyhovieť sprísneným kritériám na kamenivo. Mechanické vlastnosti sa stanovujú pomocou testu CBR. Je stanovených viac typov zmesí – typ A s dlhým procesom tuhnutia a typ B so stredným procesom tuhnutia.
Pevnosť sa stanovuje po 90 dňoch a má podstatne viac tried pevnosti – od C0,4/0,5 cez C12/16 až po C27/36, pričom sa pripúšťa aj väčšia deklarovaná pevnosť. Odolnosť proti mrazu sa stanovuje na valčekoch po 90 dňoch – tou istou metodikou ako cementom stmelené zmesi.
Zmesi stmelené popolčekom, respektíve zmesovým popolčekom majú stanovené špecifické požiadavky na spojivo od minimálneho obsahu mikročastíc cez obsah kysličníkov, pucolánovej aktivity až po objemovú stálosť. Ako prísady sa používajú vápenný hydrát, pálené vápno, sadra, cement, vysokopecná granulovaná troska, ale aj chlorid vápenatý a uhličitan sodný.
Celý proces stanovenia zhutnenia, pevnosti v tlaku, odolnosti proti mrazu a klasifikačnej triedy je podobný ako pri použití trosky. Rozdiel je v tom, že parametre sa stanovujú na valčekoch po 42 dňoch a pri niektorých zmesiach až po 90 dňoch. Celkovo je v TP opísaných a charakterizovaných sedem typov zmesí.
Zmesi sú stmelené cestným spojivom, čo je v našom chápaní pomaly tuhnúce spojivo, ktoré musí byť v súlade s ENV 13282 alebo európskymi technickými podmienkami. Ako materiál možno použiť prírodné, umelé alebo recyklované kamenivo. Stanovené parametre ako zhutnitelnosť, pevnosť v tlaku a odolnosť proti mrazu podliehajú rovnakému procesu, ktorý už bol opísaný. Rozdiel je len v tom, že pre tieto zmesi platia skúšky po 42 dňoch. Predpis obsahuje opis a charakteristiky štyroch základných zmesí, ktorých použitie je vo vozovke dané veľkosťou zaťaženia. Požiadavky na zrnitosť niektorých zmesí sú uvedené na obr. 2 a 3.
Nestmelené podkladové vrstvy vozovky
Konštrukcie nestmelených podkladových vrstiev vozoviek sú dané technickými podmienkami vydanými GDDKiA pod názvom WT-4 2010 Mieszanki nezwiazane do dróg krajowych, ktoré vychádzajú zo základnej EN ako PN EN 13285: 2004. Nestmelená podkladová vrstva môže byť z materiálov prírodných, umelých alebo v obmedzenom množstve recyklovaných materiálov. Požiadavky na kamenivo do nestmelených zmesí podkladových vrstiev a na zlepšenie podložia sú v intenciách normy PN EN 13242: 2004 Kamenivo do nestmelených a hydraulicky stmelených materiálov používaných v inžinierskom staviteľstve a pri výstavbe ciest.
Horná obrusná konštrukčná vrstva je charakterizovaná ako povrch cesty, ktorej vrchná časť je podrobená bezprostrednému vplyvu dopravy a atmosférickým účinkom a je zrealizovaná zo stmelenej alebo nestmelenej vrstvy danej zrnitosti.
Spodné konštrukčné vrstvy – podkladová a podporná – majú preniesť zaťaženie dopravou na podložie, pričom spodná podporná spevnená vrstva prenáša zaťaženie z vyššej vrstvy do podložia. Podložie stavby je vrstva alebo súbor vrstiev, ktoré ležia pod konštrukčnými vrstvami vozovky v prípade, ak neupravené podložie nespĺňa požiadavku nosnosti alebo mrazuvzdornosti. Požiadavky na zrnitosť pre niektoré konštrukčné vrstvy sú uvedené na obr. 4 a 5.
Záver
Cieľom tohto príspevku nie je porovnávať požiadavky na asfaltové zmesi, stmelené a nestmelené podkladové vrstvy vozoviek používané v Poľsku a na Slovensku. Opísaná štruktúra asfaltových vrstiev, stmelených a nestmelených podkladových vrstiev vozoviek umožňuje realizovať širokú paletu konštrukcií v nadväznosti na geologickú stavbu územia, ochranu životného prostredia, intenzitu dopravy a strategické zámery rozvoja infraštruktúry. Zaujímavosťou sú pri týchto konštrukciách požiadavky na materiály, ktoré môžu byť podnetom pre širokú technickú verejnosť na Slovensku v oblasti riešenia technických špecifikácií a legislatívy.
TEXT: RNDr. Tibor Klačanský
OBRÁZKY: archív autora
Tibor Klačanský je vedúci odboru kontroly kvality v spoločnosti Doprastav, a. s.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby
ZDROJ:ASB, portál asb.sk
asb.sk/inzinierske-stavby/do … -5216.html
Prešiel určitý čas a máme tu zas niekoľko fotoreportáži z poľského fóra SSC o diaľniciach a rýchlostných cestách a to z úseku S69 Bielsko-Biała (węzeł Mikuszowice) - Żywiec, najprv od prispievateľa JohnDeere som sem pridal odkazy na posty v ktorých sú zobrazené práce na MUK Łodygowice kde sa realizuje aj náš Doprastav.
skyscrapercity.com/showpost. … count=3527
skyscrapercity.com/showpost. … count=3528
Ďaľšia fotoreportáž je od prispievateľa Mirek323f a zobrazuje práce na MUK Rosta skyscrapercity.com/showpost. … count=3534
Výstavba úseku S69 medzi Bielsko-Biała - Żywiec ako na dlani.
Predkladám Vám panorámu pohľadu na územie medzi Bielsko-Biała - Żywiec kde prechádza aj úsek rýchlostnej cesty z vrchu Skrzyczne. Na tejto stránke sa dá dané územie približovať a aj posúvať rôznymi smermi.
Bielsko-Biala zo svojimi 175 000 obyv. plus Zyviec a tie dediny pomedzi, to dava spolu okolo 220 000. Aj na tych zaberoch vidiet ze je to husto zastavana oblast, takze tu S69 potrebuju hlavne kvoli svojej doprave.
A keby mali stavat protihlukove steny tak ako na nasej novej R1, tak by tam museli byt v jednom kuse. 
Keďže GDDKiA pravidelne mení link na aktuálnu mapu diaľnic a rýchlostných ciest, prinášam aktuálny link, v ktorom si treba mapu otvoriť
krasna mapa
Ďalšia informácia z úseku budovania A2 - Lodž-Warszawa - tentokrát z úseku, ktorý po konzorciu COVEC prebralo konzorcium DSS - Bögl a Krýsl.
Ako nás učia skúsenosti aj z výstavby našich diaľničných úsekov (len námatkou opakovane spomínam Prokopoviča a D1 do ZA do konca novembra 2006 
- mohol by som tak spomenúť pomaly každého ministra dopravy s nejakým úsekom 
), tak údaje úradníkov sa pri kontraverzii s údajmi expertov nesplnia takmer nikdy.
OT - Naším priateľom na severe prajem, nech sa podarí otvoriť maximum úsekov pred EURO 2012 
,
ale keďže naši futbalisti sa budú dívať na futbal len cez TV (spolu s nami) a my namiesto toho, aby sme zapĺňali poľské diaľnice a míňali eurá na poľských pumpách, štadiónoch a bufetoch, budeme pokojne popíjať slovenské pivo pred obrazovkami doma 
, tak vlastne ušetríme nášmu štátne rozpočtu veľké peniaze a treba to brať ako krok pre udržanie stability našej meny a celkového hospodárenia krajiny
Poliaci sa 1.decembra môžu previezť 255 km po súvislej diaľnici od hranice s Nemeckom až po Konin. Stavba 105 km koncesnej betónovej diaľnice Nowy Tomyśl-Świecko stála 1.6 mld.€. 
Mapka:
Polske plany na vystavbu dialnic do r. 2020 su tu. A hlavny obrazok je tu:
Ako sa dalo cakat, na Slovensko nedotiahnu ani jednu dialnicu ani RC. Dolezite ale je, ze budu makat na svojej Zakopianke, a ze ju dotiahnu po Rabku, tj. 40km od slovenskych hranic v Podspadoch (a este blizsie k Trstenej). Cize plus-minus-autobus bude ake-take dialnicne spojenie vychod Slovenska-Krakow-sever Europy pre osobnu dopravu cez Podspady slusne poriesenie. Skoda len, ze to nestihnu dotiahnut aspon po Nowy Targ - 20km by bol uplny bufet.
PS: Ze kaslu na napojenie na nasu R4 a D3 je pekne vidiet. Nemaju ich ani v zasobniku rezervnych projektov…
To co ja hovorim. S69 nestavaju k nasim hraniciam, ale opacne. Stavaju cestu pre svoj narod dochadzajuci za pracou do Zivca a Bielsko-Bialej. A ze nestavaju dobru “kontaktovu” cestu na Chyzne, je pre nas zatial tiez o.k.
Oni vnimaju svojich juznych susedov asi ako mi nasich. Z HU uz mame postaveny “az” jeden novy most cez Ipel.
Nuž - v poľskom ponímaní sme na tom významom - asi ako Bielorusko. Na Nemecko majú pripravené, alebo hotové 4 spojenia, Na Česko 1-2, Na Litvu, Ukrajinu a kaliningradskú ruskú enklávu po jednom, len Slovensko nič. A niet sa ani veru čo diviť, lebo si za to môžeme z veľkej časti aj sami .
viewtopic.php?f=35&t=14840&p=118681&hilit=po%C4%BEsk%C3%BD+ve%C4%BEvyslanec#p118681
R4 - od Prešova na S máme len obchvat Svidníka a zvyšok v nedohľadne (že sa začne stavať S obchvat Prešova (OT-ani len JZ sa nezačne…) , či Kapušany - Lipníky - tomu veľmi neverím), D3 nevieme potiahnuť k Svrčinovcu, o 2 km R5 na české hranice ani nehovoriac, úsek okolo Žiliny - súťaž bola zrušená, i keď cena bola celkom dobrá. R3 - možno za 3 roky začneme stavať nejakých 5-7 km.
Žiadna sláva.