- Križovatka diaľnic D1 a D4 mala byť hotová podľa pôvodných plánov tento týždeň.
- Poľský zhotoviteľ Budimex však žiada o čas.
- Na základe najnovšej zmluvy sa otváračka výrazne posunie. Aké sú príčiny?
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Ranná cesta zo Senca do Bratislavy môže byť občas skúškou nervov. Ak chcete stihnúť program v hlavnom meste, je potrebné vyraziť s dostatočnou časovou rezervou.
Kolóny sa v posledných rokoch predlžujú aj kvôli prácam na diaľničnej križovatke D1 a D4. Tie sa začali približne pred tromi rokmi a pôvodne sa plánovalo, že pásky sa prestrihnú už tento týždeň.
Spustenie úseku ešte donedávna komunikoval aj minister dopravy Jozef Ráž. Kvôli udalostiam, ako je napríklad rozsiahly archeologický prieskum, sa lehoty najprv posunuli na apríl 2026. Podľa najnovších informácií však stavba pravdepodobne nebude dokončená ani vtedy.
Aktuálny harmonogram totiž počíta s tým, že križovatka bude hotová až 8. júla. Dôvodom ďalšieho predĺženia sú nevhodné klimatické podmienky pri realizácii dočasného dopravného značenia vo februári 2025 a tiež požiadavka na zmenu jazdných pruhov na obchádzkových trasách.
Plus sedem mesiacov
Bez spomínaných obchádzok poľský Budimex, ktorý stavbu realizuje, údajne nemohol vykonávať práce na hlavnej trase – diaľnici D1, ktorá sa v rámci projektu rozširuje na osem pruhov. „Posun lehôt na realizáciu obchádzkových trás teda ovplyvňuje celkovú lehotu výstavby,“ uvádzajú diaľničiari v zmluve, ktorú s firmou uzavreli v pondelok. Výstavba sa tak oproti pôvodnému termínu predĺži o 216 dní, čo je približne sedem mesiacov.
Vplyv na cenu diela zatiaľ nie je známy. Podľa pôvodného kontraktu bola cena na úrovni 110,9 milióna eur. Práce navyše a inflácia však doteraz zvýšili sumu približne o sedem miliónov eur.
Predčasné užívanie
Diaľničiari ešte koncom októbra požiadali o predĺženie takzvaného predčasného užívania stavby. Vo svojej žiadosti navrhli ako termín ukončenia výstavby 31. december 2026. To však podľa štátnej akciovky neznamená, že dielo sa bude robiť do konca budúceho roka, a hovoria, že je to bežný administratívny krok.
„Žiadosť o predčasné užívanie alebo žiadosť o predĺženie platnosti predčasného užívania nesúvisí s lehotou výstavby D1/D4, ide o dva samostatné časové údaje,“ informovala Národná diaľničná spoločnosť. Lehotu má určiť platný harmonogram a takéto povolenie počíta s nejakou časovou rezervou.
Predčasné užívanie znamená, že sa na cestu môžu autá pustiť ešte pred tým, než by sa skolaudovala. Nemusí teda byť na nej úplne všetko dokončené a stačí, ak je pre premávku bezpečná. Mnohé diaľnice aj stavby fungujú v takomto režime aj roky po ich reálnom spustení a ich kolaudácia dobieha už „za jazdy“.
Niektoré prepojenia dvoch diaľnic sú už funkčné. Od marca autá namiesto starej autostrády jazdia po užších obchádzkových vetvách, takže prvý míľnik z dvoch bol už splnený.
Podľa pôvodného kontraktu, ktorý štát so zhotoviteľom podpísal ešte v roku 2022, mala byť križovatka hotová 5. decembra 2025. Do toho však zasiahli nečakané okolnosti, ako novoobjavené inžinierske siete, obmedzený prístup na časť staveniska vo Vajnoroch či rozsiahlejší archeologický výskum.
Vo februári tohto roka štát Budimexu argumenty uznal a schválil predĺženie výstavby o 145 dní, teda do 28. apríla.
Lehota výstavby sa posúva o sedem mesiacov.
FOTO: NDS
Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák odhaduje, že stavba by mohla byť hotová približne do pol roka, prípadne aj skôr. Usudzuje to na základe stavu viditeľného na vetvách križovatky.
Predĺženie termínov kvôli dopravnému značeniu považuje za diskutabilné. „Ak niekto plánuje robiť dopravné značenie vo februári, je to proti všetkým normám a postupom – vtedy mrzne a značenie by bolo mimoriadne nekvalitné. Kto si to naplánuje na február, buď nevie, čo robí, alebo hľadá výhovorky, ktoré nie sú relevantné,“ kritizuje exmanažér.
V novembri došlo kvôli počasiu k ďalšiemu posunu. Veľká víkendová uzávera, pôvodne plánovaná v strede mesiaca, sa musela odložiť a uskutočnila sa až počas tohto víkendu.
Uzavrel sa úsek medzi križovatkami Bernolákovo a Zlaté piesky. Prekresľovali sa čiary a presúvali zvodidlá, aby sa zjednodušil a sprehľadnil vstup do hlavného mesta od Trnavy.
Ďalšie rozšírenie je otázne
Prvé dve vetvy križovatky sa sprejazdnili pred rokom. Najskôr sa otvoril zjazd z Jaroviec smerom na Trnavu a následne vetva z Trnavy do Rače. V tomto roku diaľničiari sprevádzkovali aj dôležitú vetvu z Trnavy na Jarovce. Ostatné zjazdy sa aktuálne využívajú ako dočasné obchádzkové trasy, kým sa diaľnica D1 rozširuje.
Pôvodne sa križovatka mala stavať spolu s obchvatom Bratislavy. Pôvodné plány rátali s tým, že D4 povedie ponad D1. To sa však nepozdávalo vtedajšiemu starostovi Vajnôr Jánovi Mrvovi, ktorý žiadal úpravu projektu, keďže by bola stavba príliš vysoká.
Štát na zmenu pristúpil, čo však celý projekt výrazne posunulo v čase. Po novom sa musela D4 podsunúť pod D1. Časť prác ešte urobil koncesionár, ktorý staval obchvat, no novému zhotoviteľovi pripadla úloha dokončiť vetvy a zároveň zrekonštruovať, rozšíriť a nadvihnúť starú diaľnicu D1, ktorá je dnes v tomto úseku rozkopaná.
Kľúčový diaľničný bod pri Bratislave má sklz pre vykopávky. Prvé výrazné obmedzenia prídu už v marci
Okrem samotného dokončenia križovatky s možnosťou prepojenia oboch diaľnic vo všetkých smeroch dostanú vodiči aj širšiu D1 pred Bratislavou, čo by malo doprave pomôcť.
Rozšírenie však malo podľa pôvodných plánov pokračovať ďalej k Sencu, respektíve formou plnohodnotného šesťpruhu až k Trnave. Minister dopravy Ráž tieto plány spochybnil a opäť otvára úvahy o alternatívnej trase vedenej súbežne s D1.
„Strategicky rozumnejšie je urobiť paralelnú R1. Keď sa pre nehodu zavrie D1, je lepšie mať paralelnú možnosť dopravy, ako mať štyri pruhy. Pred dvoma dňami sme tam opäť mali masívnu nehodu a vznikli obrovské kolóny,“ povedal v rozhovore pre HN.
Červenou farbou je vyznačená križovatka vo výstavbe. Rýchlostná cesta R1, ktorá má v budúcnosti viesť popri diaľnici D1, je na mape znázornená zelenou.
FOTO: NDS