Zrážka vlakov v Pezinku. Foto N – Tomáš Benedikovič
Už krátko po zrážke vlakov pri Pezinku sa objavili informácie o menej praktickom umiestnení tunajších semaforov. Inštalované sú v zákrute, čo môže rušňovodičov trochu miasť.
Podľa Železníc Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú za stav tratí, to však v žiadnom prípade neospravedlňuje jazdu na červenú, ktorá bola hlavnou príčinou nehody. „Podľa predpisov musí rušňovodič v prípade, že na návestidlo (ľudovo semafor – pozn. red.) nevidí alebo si nie je istý jeho významom, postupovať tak, aby dokázal pred ním bezpečne zastaviť,“ uviedli ŽSR.
Strana Demokrati tento týždeň prišla s novými zisteniami, ktoré sa týkajú práve tejto témy. Štátny Dopravný úrad už v marci odporúčal železniciam umiestniť ďalšie semafory, ktoré by situáciu okolo stanice v Pezinku sprehľadnili.
Tieto informácie Denníku N potvrdil aj Dopravný úrad, ktorý dohliada na bezpečnosť prevádzky. „Medializované informácie sú pravdivé a vychádzajú z našej kontrolnej činnosti,“ uviedli hovorcovia Dopravného úradu.
„Nikto sa doteraz nesťažoval“
Keby tieto doplnkové semafory na stanici inštalovali, podľa Demokratov by to predišlo nehode, pri ktorej sa zranilo 70 ľudí a po ktorej odstúpilo vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
„Dopravný úrad odporučil ŽSR zriadiť na stanici v Pezinku doplnkové železničné semafory, no neudialo sa nič. Pritom ich umiestnenie mohlo nehode predísť,” uviedol politik Demokratov Michal Kiča.
Ministerstvo vedené nominantom Smeru Jozefom Rážom pochybenia odmieta. Argumentuje tým, že z rušňovodičov sa doteraz nikto na umiestnenie semaforov v Pezinku nesťažoval.
„Železnice preverili hlásenia rušňovodičov za posledné dva roky, počas ktorých z Pezinka a z Rače odišlo približne 34-tisíc vlakov. Hlásenie o neprehľadnosti alebo horšej viditeľnosti semaforov nezaznamenali ani jeden jediný raz,“ dodalo ministerstvo.
Osudové meškanie
Aj Denník N sa rozprával s niektorými rušňovodičmi, ktorí jazdia na trase medzi Trnavou a Bratislavou, a ani oni sa nesťažovali, že by stanica v Pezinku bola nadmerne riziková. Zdroj blízky vedeniu ZSSK povedal, že z jeho pohľadu by účinnejším riešením bolo, keby jazdu po tejto trati mali povolenú len vlaky s ETCS.
Zabezpečovací systém ETCS, ktorý umožňuje automatické zastavenie vlakov, je inštalovaný medzi Svätým Jurom a Žilinou, ale smú po ňom jazdiť aj vlaky, ktoré s týmto systémom nekomunikujú. Zrážku, ku ktorej došlo v nedeľu 9. novembra, spôsobil práve vlak, ktorý nemal zariadenie na ETCS.
Čo sa presne stalo?
Rušňovodič motorového vlaku typu 861 išiel z Hlohovca do Bratislavy. Večer o pol ôsmej zastavil s miernym meškaním na stanici v Pezinku. Za obvyklých okolností ho v Pezinku nič nezdržuje, pretože krátko pred ním prechádza expres Tatran z Košíc a on môže pokračovať do Bratislavy.
V nedeľu pred tromi týždňami však tento expres meškal 15 minút a rušňovodič motoráka ho mal v Pezinku pustiť pred seba. To sa však nestalo: rušňovodič motorového vlaku vyrazil na Bratislavu, prešiel na červenú a ocitol sa v dráhe rýchlejšej súpravy. Rušňovodič expresu začal síce okamžite brzdiť, ale nestačil už zabrániť tomu, aby nabral pred ním idúci motorák.
Ako je to so semaformi
Železničné návestidlo na rozdiel od bežného semafora pre vodičov nemá len červenú, oranžovú a zelenú farbu. Môže mať až šesť svetiel, ktoré dispečeri rôzne kombinujú tak, aby poskytovali rôzne typy informácií – napríklad aj povolenú rýchlosť alebo informáciu o tom, aké svetlo bude na nasledujúcom semafore.
Keďže brzdná dráha vlakov sa pohybuje v stovkách metrov, pri trati majú rušňovodiči jeden semafor (takzvanú predzvesť), ktorý im len oznamuje, aký signál bude na hlavnom návestidle, aby stihli včas zabrzdiť.
Konkrétne pred jazdou do Pezinka mal rušňovodič motoráka na prvom semafore (vchodové návestidlo) informáciu, že na hlavnom semafore o stovky metrov ďalej bude musieť počkať na prejazd vlaku, ktorý šiel za ním.
Rušňovodič teda zastal najprv na stanici v Pezinku, cestujúci vystúpili, nastúpili, pohol sa z nástupištia a mal zastaviť pri hlavnom semafore (odchodové návestidlo). Z doteraz nejasných príčin to však neurobil.
Čo navrhol Dopravný úrad?
Dopravný úrad v marci odporučil železniciam, aby v Pezinku inštalovali pomocné semafory, ktoré by boli na polceste medzi vchodovými a odchodovými semaformi. Inštalovať by ich mohli pri nástupištiach, kde vlaky zastavujú pre výstup a nástup cestujúcich.
Rušňovodičom by opakovali informáciu z prvého semafora, a teda akú farbu uvidia na hlavnom semafore. Takto to funguje napríklad v Rakúsku alebo aj v Poľsku.
Práve v Pezinku by boli žiaduce z dôvodu, že semafory v smere na Bratislavu sú v oblúku. Rušňovodičovi sa teda môžu teoreticky pliesť, pretože mu nemusí byť hneď jasné, či semafor pred ním je určený pre jeho koľaj alebo vedľajšiu.
„V rôznych polohách vlakov sa prekrývajú a aj akokoľvek sústredený rušňovodič si ich môže zameniť,“ poznamenal Kiča.
Inštalácia ďalších semaforov by však bola aj technicky náročnejší úkon, pretože by ich museli integrovať do už vybudovaného systému, prekopať kvôli ním ostatné káble i softvéry. Demokrati odhadli cenu takejto investície na pol milióna eur.
Odporúčanie, nie povinnosť
Podľa Demokratov súčasný minister Ráž zlyhal, keď tomuto projektu nevenoval pozornosť. „Ak o tom Ráž vedel a neurobil nič, je to trestnoprávna otázka všeobecného ohrozenia. Ak nevedel, ide o fatálne manažérske zlyhanie, pretože nedokázal zabezpečiť, aby sa v jeho rezorte zaviedli bezpečnostné odporúčania Dopravného úradu,“ uviedli Demokrati.
Keďže však ide o odporúčania, nie nariadenia, pre železnice nebol takýto podnet záväzný.
Dopravný úrad za posledné dva roky dával železniciam aj ďalšie odporúčania, napríklad zlepšiť viditeľnosť semaforov na trati Kúty – Bratislava – Štúrovo. Tie ŽSR na rozdiel od Pezinka splnili. Vyžadovali si však menej náročné práce, najmä osekanie stromov, ktoré bránili rušňovodičom vo výhľade.
„Išlo predovšetkým o odstránenie situácií, kde nebola vhodná viditeľnosť návestidiel a iných traťových značiek, orezom alebo výrubom drevín,“ dodal Dopravný úrad.
„Rušňovodič musí poznať trať“
Ministerstvo dopravy tvrdí, že rušňovodiči vyrážajú na konkrétnu trať až vtedy, keď si ju celú prejdú a majú o nej dostatočný prehľad. Hoci sú teda semafory v Pezinku v oblúku, rušňovodiči, ktorí týmto úsekom jazdia, by si toho mali byť dobre vedomí.
„Vo všeobecnosti platí, že všetci rušňovodiči predtým, ako začnú jazdiť po konkrétnej trati, absolvujú takzvané poznanie trate a majú tak zmapovanú každú jednu časť,“ argumentuje ministerstvo.
Pri nehode teda väčšiu úlohu než postavenie semaforov mohlo zohrať to, že prevádzka v ten večer prebiehala inak než obvykle – expres Tatran, ktorý podľa grafikonu mal ísť pred motorovým vlakom, išiel za ním. Meškania sú však na slovenskej železnici časté a ani situácia, keď jeden vlak neplánovane púšťa pred seba iný, nie je výnimočná.
Železničný expert Jiří Kubáček hovorí, že práve inštalácia pomocných semaforov by pomohla predchádzať riziku ľudského zlyhania, k akému došlo pri Pezinku. Uznáva však i to, že rušňovodič mal jednoznačne na červenú zastaviť. Už pri vjazde do Pezinka bol totiž prvým semaforom informovaný, že má pred seba pustiť zmeškaný expres.
„Takýmto zlyhaniam sa však nedá nikdy stopercentne predísť, ak je rušňovodič odkázaný primárne na svoj zrak a pozornosť. Preto napríklad Poľsko inštalovalo pomocné semafory, ktoré by boli potrebné aj na našich staniciach, ako je Pezinok,“ dodáva Kubáček.