No nechcem byt hnusny ale mam taky pocit (citim to v moci;), ze nas na slovensku caka dalsia vlna zaplav … mozeme sa znova tesit na zaplavene cesty mozno tu na vychode znova dialnicu zaplavi … no len dufam ze zasa vodohospodary skotia a nadrze nechali napustene az po vrch:( … zasa budu problemi no ale nechajme sa predsa len prekvapit:)
bleskovky.sk/?cid=72850&sid=10
Je to smutné, ja som hlasoval za ano a už je to aj tu.
Okrem toho už na Slovensku tento rok lokálne záplavy boli.
Jednoducho treba viac investovať do protipovoňovej ochrany. Treba viac opravovať staré vodné nádrže a budovať nové vodné nádrže a viac regulovať vodné toky, najmä na východnom Slovensku. Okrem toho treba stavať aj poldre (je to niečo ako prázdna nádrž), spevňovať brehy riek a potokov, čistiť menšie vodné toky, stavať ČOV, aj keď to už súvisí aj so ŽP a riešiť výraznejšie kanalizáciu a vodovodné potrubia.
Celkovo treba preinvestovať do r. 2015 v týchto aktivitách viac ako 350 mld. SKK. 
problem je hlavne tom ze su toky “zasrane” a nikto ich necisti, keby boli potoky a vobec toky a rieky pravidelne povodiami cistene aspon ako za komancov, tak pohoda. ale je fakt ze nie su peniaze, takze povodia za to nemozu ..
auila na vychode uz v tomto nieje az taky problem … skor si myslim ze kym bol cas na stavbu nejakeho lepsie chraniaceho vodneho diela (ako len hradze a kanale) sa tak nestalo aj ked boli na to peniaze a mozno aj ochota… dneska by nieco ako spomina Caesar (ide o vacsinou vybetonovane jazero s obrovskou rozlohou a s napustami … taketo vecicky vyuzivaju [v hojnom pocte] napriklad v hamburgu, kde ak voda z labe prekroci urcitu vysku automaticky sa prebytok vody napusti do tychrto nadrzi a ked voda opadne tak sa jednoducho vypusti a este je ju mozne pouzit na vyrobu e. enegrie) stalo cca 100mld.SKK a trvalo by asi 8rokov kym by sa to uviedlo do prevadzky… na vychodoslovenskej nizine asi ina moznost nebude kedze sa v buducnosti tieto stavy budu opakovat coraz castejsie (a vobec to nemusi byt spojene z ludskou cinnostou a la sklenikovy efekt atd.) kym pred 3-4 rokmi sa to co sa odohravalo, aj tento tyzden v atmosfere, cca o 500-800km na zapad. Tak teraz sa tieto javy presunuli do vyhodnejsieho miesta tj. nas byvalu jugosku, madarsko, slovenslo a juzne polsko. proste je tu uzavrety priestor medzi velkymi pohoriami kde sa moze vyuzit lavotociva cyklona znacnych rozmerov a usalasi sa nad madarskom (nad nizinou) vacsinou na 3-5dni (vacsinou kym sa nerozpadne),pretoze nasava vlhky vzdduch od mora a samozrejme ze ten sa vyzadi hlavne nad touto oblastou aj ked jej rozmery su v skutku ozrutne (niekedy az1000km v priemere) … ale naspat k veci … valna vecsina ciest je v stave kedy nedokazu odolat povodni a na tuto zmenu su potrebne vacsie peniaze ako je 100mld na D1, ale ked tu nebude jedna poriadna cesta ktora dokaze odolat aj takemuto neskrotnemu zivlu ako je voda je na 50% vyhrane … pretoze aj napriek katastrofalnym zaplavam moze postihnuta oblast zit dalej … a ked bude produkovat dostatocne mnozstvo HDP tak sa raz docka aj dobreho poldra, ktory zabrani dalsim povodniam. Ja este jedno poviem pred 3-4 rokmi nam konecne dostavali obchvat v kosiciach (privdzac R2-R4-D1) … vzdialenost cesty je od mojho domu asi 100-150m vsetci nadavali co za obludu nam to tu idu postavit… boli problemi a stavalo sa asi 5rokov! … kdeze Nad jazerom je zelene sidlisko bolo rozhodnute ze cesta bude mat zivu protihlukovu barieru … stalo to nenormalne peniaze … no poviem vam ze od kedy je tu tak je tu mozno 5% hlucnost z cesty oproti povodnemu stavu (v zime!) a ked to rozpuci tak v let tu nepocut naozaj nic! rano sa uz neprebudzam na piskot brzd autobusu (stara karosa) co zastavuje na zastavku ale na stebot vtakov! to je prva vec a druha vec je ta ze dva nove rebrove mosty cez hornat maju asi o meter vyssiu svetlost ako mal povodny most cez hornad nyvelitu vozovky! … minuli rok pri zaplavach by ho znislo ani by sme nevedeli ako … tiez minuli rok pri druhej vlne vodne privatizacie 
(to bola uz druha velka voda ale ta bola uz naozaj velka) bola voda asi 40cm pod mostovkou stareho mosta na palackeho (presovskej-secovskej) ja neviem ako by to ten most zniesol keby ta voda bola este vyssia … denne po nom preslo asi 25000aut (mozno viac posledny udaj si nepamatam) … nikdo sa tu uz nestazuje na cenu ci trasu obchvatu az na niekolko malich chyb ktorych sa dopustili projektanti pri jeho tvorbe … ale na to si zvikneme casom …
este ma napadla vec ktoru som tam neuviedol … koryto hornadu je jedno z najcistejsich korytv okoli … a hlavne v kosiciach a blizkom okoli .. no minuly rok to bolo namale … proste uz sa nestihalo.. nivelita hradze bola si 80cm nad hladinou … a niekde kde je hradza nad terenom (nastastie na jazere pred asi 13rokmi robili zosilnenie a izolaciu celej hradze - pride taky big bager co bagruje do zeme a urobi 10-15m hlboku ryhu ktoru zaleju nejakym maglajzom co stvrdne na kamen … ale nieje to klasicky beton … ked to schne je to poriadny maglajz) a nie je izolovana sa objavili silne presaky .. ktore zlikvidovali urodu 
.. ke muvediem ze za normalnych podmienok z ruzinu pustaju 6m^3 za s tak vtedy to bolo 200 … keby tam neprerazili tunel cez bok hory tak to mohlo dopadnut dost zle (to iste urobili aj na malom ruzine teda tunel ) aby voda mohla odtekat aj inokadial ako cez turbinu …
.. podstate som chcel s tym povedat ze vela zavisi aj od ludi a hlavne ludi ktory sedia na tych (ne)spravnych miestach
Keď som bol naposledy na Záhorí, tak som sa bol pozrieť aj na polder, ktorý sa nachádza na rieke Myjava za mestom Senica. Je to jeden polder plánovaný zo 6 na tejto rieke.
Random, o vodu sa treba vedieť starať. Teda aj kvalitu, aby bola podľa možností čistá, aby sa s ňou nakladalo rozumne a zároveň sa streba postarať, aby voda čo najmenej ohrozovala obyvateľov. Voda je veľmi silný živel a na svete je vody viac než pevniny, takže tú pevninu treba vedieť chrániť.
Napríklad Holandsko vynakladá na údržbu svojich hrádzí ročne viac než 4,5 mld. EUR a na výstavbu nových hrádzí takmer 2,5 mld. EUR. Okrem toho sa vynakladajú obrovské financie na čistenie vôd, úpravu vodných kanálov atď. za cca. 3,5 mld. EUR. A pokračuje to kanalizáciou, … okrem toho Holandsko plánuje postaviť nové, vyššie a lepšie hrádze a ešte lepší systém vodných kanálov za takmer 15 mld. EUR. Aspoň čiastočne sa im náklady vracajú, z výroby elektrickej energie. Keď zrátam tie sumy 4,5+2,5+3,5 tak dostaneme sumu 10,5 mld. EUR a to pri kurze 1 EUR=38 SKK, 399 mld. SKK, čo je viac než celý náš štátny rozpočet. A to ešte nie je konečná suma.
Takže nemal by byť problém pre vládu nájsť ročne 10 mld. SKK na riešenie problémov, ako výmena vodovodných potrubí či lepšiu údržbu korýt vodných tokov a opravy starých vodných diel.
Ja osobne nemám rád vety typu, že “všade treba betón”, ale rieka Váh je príkladom toho, že voda sa dá kontrolovať a dokonca využiť na rôzne účely ako výroba elektrickej energie, závlahy pre poľnohospodárstvo, rekreácie, …
Povodne tu boli, sú a budú. Ale keď sa budeme lepšie starať o vodné hospodárstvo, tak budú mať povodne menší rozsah. Aquila určite vie, že mesto Viedeň je s výstavbou vodného diela Gabčíkovo spokojné, pretože ju chráni proti veľkým povodniam a to isté Budapešť, len tá si to neuvedomuje dostatočne.
ono to chce systemovu ochranu. napriklad vo viedni je jednak kompletne urobene nove koryto dunaja, potom je tu rozdeleny stary dunaj, dunajsky kanal, kanal pre rieku vieden (o tejto vie malo kto, ale aj taka rieka je vo viedni 
, ktora robila dlhe roky vacsie problemy ako samotny dunaj, potom pred mestom je velka vodna nadrz/elektraren. v meste je elektraren/nadrz freundenau (bola stavana v tu istu dobu ako gabcikovo a WWF, greenpeace protestovali len pri gabcikove) a navyse sa uz rakusani zopar rokov snazia o postavenie dalsej nadrze pri wolfstahl. dokonca aj ponukali formu spoluprace so slovenskom, ze by sme si delili alikvotne elektrinu (lebo nadrz by idealne mala zasahovat aj na slovensku stranu)
potom rakusaci celkovo maju vodne hospodarstvo zmaknute. dunaj maju tak skoreteny ako nikto
inak vah a vazska kaskada bola z hlavnej casti vybudovana za slovenskeho statu..
No, presne tak. Protipovodňová ochrana potrebuje systémovú ochranu, lenže tá by aj bola, ale financie nie sú. Aquila, tu sú veľkolepé plány aj s rozloženým financovaním, lenže práve tie financie nie sú, pretože stále platí: “Za dva roky sa už nájde 5 mld. SKK na tieto aktivity” a za dva roky sa zistí, že ešte by to chcelo ďalšie dva roky. A ubehnú štyri roky a niekoľko povodní za miliardové škody.
Ano, Vážska kaskáda a vôbec viaceré vodné diela a korytá boli spravené pred r. 1993, resp. pred r. 1989. Stavby ako Gabčíkovo či nedokončené Čunovo atď. sú dnešné stavby, ale aj tie sa stavajú s problémami a nie je dosť preňazí ani na ich údržbu.
Ministerstvo zivotneho prostredia bude mat dake 2-3 projekty na protipovodnovu ochranu z EU penazi. Na Bratislavu tam ma byt tusim miliarda z EU.
To som tiež počul, to bude na úpravu koryta Dunaja, nie?
A bude treba aj dofinancovanie, prípadne v akej výške?
Bratislava - mala by byt z Kohezneho fondu 85 %, naklady 1,2 mld. Sk. Este som pocul o B. Bystrici a vystraznom protipovodnovom systeme pre Slovensko - POVAPSYS sa to tusim vola. Detaily by som musel dlho hladat. Asi budu niekde na strankach ministerstva zivorneho prostredia.
Treba stavať nové priehrady, opravovať staré priehrady a viac regulovať vodné toky, … investície v sumách cca. 200 mld. Sk, dá sa to za 10 rokov aj s pomocou EÚ.
Ale podľa mňa by stačila jedna vec a to, nestavať domy blízko riek a iných vodných tokov, už to je riziko. 
Príroda sa dá skrotiť, viď Holandsko.
Ale nedá sa nad ňou vyhrať, Ázia … 250 000 mŕtvych, 1 mil. nemá dom, 1 mil. bolo inak poškodených … nemá dostatok čistej vody, jedla, nemá rodinu. 
Počasie sa stáva stále extrémnejším.
V Európe už dlho suchá/požiare, niekoľko rokov po sebe v Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, … Grécku, Chorvátsku. Často však aj povodne, v ČR, Maďarsku, Rakúsku, Veľkej Británii, na Slovensku, … všade.
Vo svete: Karibik a oblasť USA tornáda, tajfúny, požiare, aj následne povodne. Ázia, … tak tam je to jasné - povodne, zemetrasenia.
A najhoršími sú ešte aj ďalšie katastrofy - Afrika/Rusko - nájazdy kobyliek, následne hladomory.
Riešenie:
- Treba samozrejme viac chrániť ŽP, šetriť energiou, …
- Ak by sa aj bod č. 1 podarilo splniť hneď v r. 2006, tak na 10-20 rokov už je neskoro, … takže treba sa viac vedieť pripraviť a prispôsobiť na rôzne situácie.
Získal som vzácne informácie, že ochrana ŽP a budovanie protipovodňových opatrení, t.j. zlepšenie hrádzí, ich opravy a následne aj niekoľko nových stredne veľkých nádrží a úprava korýt v hodnote 20 mld. USD by dokázala bez problémov zniesť aj hurikán Katrina v USA a mesto N. Orleans by zaplavené na 99% nebolo.
Výsledkom teda je, že ochrana ŽP je síce na 1. pohľad drahá, ale keďže celkové škody dosiahli sumu 200 mld. USD (min.), tak je jasné, že je lepšie dať 20 mld. USD než teraz 200 mld. USD, naviac, keď veľa ľudí zomrelo, veľa prišlo o svoje domovy, …
Naviac, aj tak sa teraz bude musieť investovať do pretrhnutých hrádzí a stavať nové, pretože N. Orleans leží pod hladinou mora. Inak potom skutočne, … zrušiť toto mesto. 
antimander: s takym navrhom sa seriozne koketuje…
Teraz neviem, že s akým?
Ale mesto zrušené nebude, na to už senát vyčlenil príliš veľa 10-ok mld. USD.
boli tam iste tlaky mesto zrovnat so zemou.
Bol to návrh jedného senátora, … tým sa to skončilo. Aj keď mne je to úplne jedno. Ale tu budú chcieť skôr USA ukázať svoju vyspelosť podľa mňa.
Tu sa na 100% stotoznujem s bratom Antimom.
Teraz je to otazka, ja by som bol za to zrovnat mesto so zemou a postavit nove.
Ale je to USA - tie si to nemozu dovolit. Tie musia ukazat, ze maju na to postavit znovu vsetko a naviac je to koliska JAZZU.