- Po silnejšom roku budú diaľnice v roku 2026 pribúdať znova pomalším tempom.
- Zásobník projektov vo výstavbe musí štát doplniť.
- Okrem Poľska je v regióne premiantom vo výstavbe autostrád aj Rumunsko.
- Pred desiatimi rokmi bola ich sieť rovnaká ako naša, nateraz nás však predbehli.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Tempo výstavby diaľnic je na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami voľnejšie. Kým napríklad Maďarsko či Rakúsko majú veľkú časť infraštruktúry dokončenú a Poľsko napreduje míľovými krokmi, u nás zatiaľ nespája súvislá diaľnica ani naše dve najväčšie mestá Bratislavu a Košice.
Čoskoro, v horizonte niekoľkých mesiacov, by sme sa k tomuto cieľu mohli priblížiť. Po predvianočnom spustení Višňového by v prvej polovici roka 2026 mali politici strihať pásku aj na obchvate Ružomberka.
Diaľnice v roku 2025: Dokončilo sa ich viac než 40 kilometrov, pásky sa strihali po dvojročnej pauze
Zostane tak dokončiť posledný úsek medzi Liptovom a Turcom.
Plány na rok 2026 hovoria o viac než 20 kilometroch otvorených autostrád. Pravdepodobne však tento údaj bude skromnejší. HN prinášajú prehľad o tom, kde všade by mohli v roku 2026 pribudnúť nové kilometre.
1. D1 Hubová – Ivachnová
Najväčšou diaľničnou udalosťou v roku 2026 bude otvorenie takmer 15 kilometrov dlhého obchvatu Ružomberka. Jeho výstavba sa začala ešte pred 12 rokmi. Váhostav a český Ohla ŽS, ktoré dielo realizujú, však krátko po rozbehnutí prác narazili. A kvôli zlej geológii a zosuvom museli celý projekt prepracovať. Tunel Čebrať je tak dlhší o zhruba kilometer a trasa diaľnice sa tiež menila.
Zosuvy však v úseku pribúdali a firmy ich museli riešiť nákladnými technológiami. Štát vysúťažil stavbu za menej než 230 miliónov eur, dodnes však za práce zaplatil už viac než 620 miliónov.
V tomto roku diaľničiari informovali, že na diele začal sadať most v oblasti hradu Likavka. So sanáciou sa začalo v marci. Kedy budú tieto práce hotové a koľko budú stáť, zatiaľ nie je známe. Minister dopravy Jozef Ráž spomínal, že by to mohlo byť začiatkom roka, prípadne v jarných mesiacoch. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček však pripustil aj letný termín.
„Hlavné je, aby sme vyriešili situáciu so zosuvom, či to bude v apríli alebo v júni, vám neviem povedať,“ vysvetlil. Úsek by mal ušetriť motoristom zhruba 13 minút. Prínosy bez chýbajúceho posledného úseku medzi Turanmi a Hubovou sú však otázne. Počas sviatkov sa po spustení Višňového preniesli kolóny spod Strečna na diaľničný zjazd. Zatiaľ sa nespustila vetva, ktorá by odviedla dopravu do Vrútok. Ráž povedal, že to v zime nechce riskovať, a zjazd možno spustia v letnom období.
2. D1/D4
Ranné kolóny sa pred Bratislavou v posledných rokoch predlžujú aj kvôli prácam na diaľničnej križovatke D1 a D4. Tie sa začali približne pred tromi rokmi a pôvodne sa plánovalo, že pásky sa prestrihnú v decembri.
Spustenie úseku do konca roka 2025 ešte donedávna komunikoval aj minister dopravy Jozef Ráž. Kvôli udalostiam, ako je napríklad rozsiahly archeologický prieskum, sa lehoty najprv posunuli na apríl 2026. V decembri 2025 však diaľničiari podpísali ďalší dodatok a s ním aktuálny harmonogram, ktorý počíta s tým, že križovatka bude hotová až 8. júla. Dôvodom ďalšieho predĺženia sú nevhodné klimatické podmienky pri realizácii dočasného dopravného značenia vo februári 2025 a tiež požiadavka na zmenu jazdných pruhov na obchádzkových trasách.
V roku 2026 sa otvoria dva diaľničné úseky.
GRAF: HN/Marek Rybanský
Bez spomínaných obchádzok poľský Budimex, ktorý stavbu realizuje, údajne nemohol vykonávať práce na hlavnej trase – diaľnici D1, ktorá sa v rámci projektu rozširuje na osem pruhov. „Posun lehôt na realizáciu obchádzkových trás teda ovplyvňuje celkovú lehotu výstavby,“ uvádzajú diaľničiari v zmluve. Výstavba sa tak oproti pôvodnému termínu predĺži o 216 dní, čo je približne sedem mesiacov.
Vplyv na cenu diela zatiaľ nie je známy. Podľa pôvodného kontraktu bola cena na úrovni 110,9 milióna eur. Práce navyše a inflácia však doteraz zvýšili sumu približne o sedem miliónov eur.
3. R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča
V roku 2026 mali mať podľa plánov vodiči k dispozícii aj ďalší úsek. A to pokračovanie rýchlostnej cesty R1 ďalej von z Banskej Bystrice. To, že sa krátky trojkilometrový úsek dokončí v tomto roku, vyzerá však ako málo pravdepodobný scenár.
Úsek diaľnice R1 smerom od Banskej Bystrice na Donovaly začali stavať v roku 2024 a hotový mal byť v roku 2026. Už pri nástupe však bolo jasné, že termín nie je reálny. Kvôli výrubom stromov sa posúvali práce približne o pol roka.
Komplikácie však pokračovali ďalej. Šéf Doprastavu Dušan Mráz vtedy pre HN povedal, že stavba môže viaznuť aj kvôli prekládkam potrubí. Plynovod totiž prišiel na rad až počas zimnej vykurovacej sezóny, čo je háklivé obdobie.
Pri diele za 87 miliónov eur v dĺžke troch kilometrov sa aktuálne robia práce, ktoré mali byť už dávnejšie hotové. K pôvodným úkonom sa pridalo podobne ako pri rýchloceste R2 pri Kriváni aj odstránenie skládok.
Najbližšie mesiace sa práce podľa diaľničiarov sústredia na výstavbu nového mosta ponad Hron, na samotné budovanie preložky cesty I. triedy a na preložky elektrických vedení.
Podľa pôvodného harmonogramu mal byť plyn preložený ešte v roku 2024, podobne ako aj iné siete. Prvý míľnik, pravá strana veľkého mosta nad železničnou traťou, mal byť dosiahnutý v lete 2025.
Autá mali z dnes stojaceho pôvodného mosta prejsť na nový. Následne sa práce mali rozbehnúť na starom premostení, ktoré bude tvoriť ľavú stranu budúceho mosta. Druhý míľnik, ľavá strana, mala podľa pôvodných plánov finišovať v lete 2026.
Autá však stále jazdia po rozbitom pôvodnom premostení, ktoré je v nevyhovujúcom stave a sú na ňom obmedzenia rýchlosti aj povolenej hmotnosti vozidiel. Dôvod, prečo sa stavba realizovala, bol práve tento most. Aktuálne však ešte zhotoviteľ nezačal ani s výstavbou jeho náhrady. Podľa Mráza to všetko súvisí aj so skládkami a preložkou.
Problémom pri stavbe môže byť aj to, že ide o projekt, na ktorý nie sú eurofondy, a tak jeho financovanie závisí od možností štátu. Ak teda v rámci konsolidácie budú chcieť politici uťahovať opasky na investíciách, R1 bude v prvej línii a jeho výstavba sa tak môže naťahovať.
Síce štát zaplatí nárazovo na projekt menej, celkovo však dlhšia lehota výstavbu predražuje. Okrem toho sa môžu ďalšie platby nad rámec zmluvy nazbierať aj kvôli spomínaným skládkam a preložkám.
Diaľničiari rozbehli výstavbu na Kysuciach.
GRAF: HN/Vladimír FIlipko
4. Nasledujú slabšie roky
V roku 2026 teda spustí štát vrátane rozšírenia diaľnice a dokončenia diaľničnej križovatky zhruba 18,5 kilometra autostrád. Úplne nových kilometrov bude zhruba 15.
Vo výstavbe zostane Banská Bystrica a 10 kilometrov dlhý obchvat Prešova, ktorý by mal byť dokončený v roku 2027, pravdepodobne sa však aj odovzdanie tejto stavby oneskorí a bude až v tom ďalšom roku. Znamená to, že v ďalších rokoch budú porcie nových kilometrov skromnejšie. Diaľničiari sa v tomto roku podarilo zazmluvniť tri ďalšie úseky na Kysuciach, z čoho pri jednom sa už poklepával aj základný kameň. Tieto stavby s dĺžkou 26 kilometrov by mali byť hotové najskôr v roku 2029.
Podľa plánov mali stavebné stroje nabiehať už aj na posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, toto však diaľničiarom nevyšlo. Dôvodom bola problémová súťaž, ktorú v decembri predseda Úradu pre verejné obstarávanie Peter Kubovič zrušil, keďže podmienky, aké nastavila Národná diaľničná spoločnosť, považoval za diskriminačné.
Podľa Ráža je takéto rozhodnutie nesprávne a s diaľničiarmi chystajú právne kroky, teda žalobu na preskúmanie rozhodnutia predsedu či žiadosť na protest prokurátora, povedal Ráž pri otváračke tunela Višňové.
V hre je však aj to, že budú musieť vyhlásiť novú súťaž. Kedy tento krok podniknú, minister zatiaľ neprezradil. Podľa odborníkov môže takýto scenár paradoxne štátu prísť aj vhod. Diaľnica, ktorá má odhadovanú hodnotu 1,5 miliardy eur, totiž stále nemá finančné krytie.
Pravdepodobne ju z veľkej časti bude musieť zaplatiť štát z vlastného, čo v období konsolidácie nie je najlepšia správa. Navyše by sa tento krok pripísal úradu, ktorý sa medzi politikmi neteší veľkej popularite. Boli už aj úvahy, že ho v rámci konsolidácie zrušia, respektíve spoja s Protimonopolným úradom.
Rozpustenie Úradu pre verejné obstarávanie spomenul v rámci príhovoru vo Višňovom aj premiér Robert Fico. Úrad kritizuje, pretože podľa neho brzdí výstavbu infraštruktúry.
Porážajú nás aj Rumuni
O Poľsku sa v regióne dlhodobo hovorí ako o premiantovi vo výstavbe autostrád. Náš severný sused v tomto roku sprejazdnil viac než 200 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest. Za posledných 10 rokov to bolo až 2-tisíc nových kilometrov.
Za túto dekádu sa na Slovensku podarilo spustiť sotva 200 kilometrov autostrád a vo výstavbe zaostávame aj za ostatnými susedmi okrem Ukrajiny. V Karpatskej kotline sa však hlási aj ďalší silný hráč v tomto segmente.
V roku 2015 bola dĺžka diaľničnej siete v Rumunsku a na Slovensku zhruba na rovnakej úrovni – vyše 700 kilometrov. Zatiaľ čo k dnešnému dňu má Slovensko v správe zhruba 908 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest dokopy, Rumunom sa podarilo svoju sieť za desaťročie takmer zdvojnásobiť. Zaujímavé je aj porovnanie vývoja dvoch ekonomík.
Kým v roku 2015 predstavovalo HDP Rumunska dvojnásobok slovenského, v roku 2024 to bolo už trikrát toľko.