regionalnenoviny.sk/c/230275 … dalej.html
Pilier je zachránený, čo ďalej?
Dolná Mariková – Jedným z problémov obcí je starostlivosť o korytá riek a potokov. „Od roku 1994 vykonal správca – Povodie Váhu minimálne úpravy. Po povodniach v roku 1997 sa opravovali svahy, ale to bolo všetko,“ hovorí starosta Marián Lokšík.
Marikovka napáchala nemálo škody, a tak sú obavy z jej ďalšieho vystrájania opodstatnené. Starosta vie, o čom hovorí, čo dokumentuje aj jeden z mostov v obci. Voda sa podpísala pod jeho havarijný stav, ktorý trvá od marca 2004 a ešte stále sa odstraňuje. „Potrebovali sme ho nadvihnúť a dať do poriadku pilier. Podarilo sa, aj keď s množstvom problémov a samozrejme peňazí,“ argumentuje M. Lokšík. Obec mala problémy so zháňaním firmy, ktorá by stavbu úspešne realizovala a pilier zastabilizovala. Zohnať dodávateľa na podvihnutie mostovky nebolo jednoduché, no v súčasnej dobe je vyrovnaná a podložená oceľovými podložkami. Po podliatí betónom sa môže spustiť most do prevádzky, čo by malo byť koncom júla. Pri riešení väčšiny problémov sa hovorí o prevencii, ktorá môže zabrániť veľkým škodám, čo však v tomto prípade neplatí.
V Marikovke bolo šesť prahov, na ktorých sa tok vody spomaľoval. Voda zničila i tie. Tok je hlbší niekde až o poldruha metra a v koryte je množstvo umelo vytvorených ostrovčekov. Voda nejde stredom a postupne podmýva brehy, ktoré sú vyregulované panelmi. Podobná situácia je aj pod inkriminovaným mostom, a tak sa môže stať, že hoci sa pilier podarí zrekonštruovať, v priebehu dvoch rokov povolia brehy a môže spadnúť.
Počas našej návštevy v obci sme zastihli pri prácach štvoricu mužov. „Roboty je veľa, ťažko sa robí,“ povedal František Barančík. Jeho slová potvrdili i Milan Melicherík, ktorý zašalovával časť piliera s oceľovými podložkami s Františkom Jurkemíkom a Vladimírom Kyselom. „Hľadáme riešenie, viackrát sme oslovili Povodie Váhu a chceme vybudovať aspoň jeden prah pod mostom, no zatiaľ neúspešne,“ dodáva starosta. Paradoxne môžu vyznievať aj smernice, určené pri povodniach.
Ťažko ich v takýchto prípadoch totižto dodržiavať. „My nemôžeme manipulovať s tým, čo nie je naše. Informovali sme o tom aj životné prostredie,“ hovorí M. Lokšík. Ak sa voda vyleje, podmyje cesty, ktoré majú iba štrkopieskové podložie a urobí opäť množstvo škody. Nezáujmom o tok rieky tých, ktorých by sa mala bytostne týkať, tak prišla obec o trištvrte milióna korún. Jedno z uznesení vlády z minulého roku hovorí síce o päťdesiatpercentnom odškodnení, no na obecnom úrade zatiaľ o peniazoch nechyrovali.
Podobný osud hrozí aj ostatným mostom, ktorým nepomáha ani preťažovanie. „Vodiči si to neuvedomujú, ale je to tak. Proti takýmto „zábudlivcom“, ktorí nechcú poznať príslušné dopravné značky, označujúce povolujúcu tonáž, budeme postupovať nekompromisne a žiadať náhradu škody.“ Uvidíme, či sa dočká obec skôr nového prahu pod mostom alebo ten sa skôr zrúti. Divné konštatovanie? Bohužiaľ, áno, ale pravdivé.
(mk), 19. 7. 2005