To snad za cele leto nebolo vhodne pocasie - ani na jar/jesen? 
Proces VO - to uz je ine, takze skor to bolo kvoli casovemu sklzu uradnych postupov. Nevadi - policia ma “zlatu tehlicku” na tomto mieste aj nadalej - ja si ten usek pamatam prave kvoli tomuto. Aj ked raz som tam jedol. 
Toto je dobra stranka pre slovenskych vodicov-motoristov, len keby sa castejsie doplnali info, lebo je tam vela starsich datumov a ceny sa niekedy menia castejsie.
Ale inak OK.
V Rakúsku sa mi velmi páčila firma Rasenberger - má vybudované štýlové reštaurácie s hotelmi a motelmi na hlavných dianičných tahoch. U nás je množstvo prevádzkovatelov takýchto zariadení.
Zase je to monopol.
Nie je pravda .. v Rakúsku sú veľké spoločnosti - Landzeit, Rosenberger, Sudrast, Oldtimer, ServusEuropa a niekoľko malých a sú určené podmienky ako môžu byť rozmiestnený .. napr maximálne 2 rovnaké za sebou - takže jediné čo tam nehrozí je monopol.
Hrozi monopol ktory sa vola “ovladnutie nejakeho useku” - ja som nebol presny vo svojom vyjadreni.
Toho by som sa nebál rakušáci majú súbor pravidiel pre prideľovanie flekov na dialnici aby nedošlo k ovládnutiu
Ja sa nebojim, ja to konstatujem.
OK, ide práve o to, aby Poliaci, Nemci, Rakušáci, Holanďania, a, samozrejme, našinci a susedia Česi a iní sa mali kde ubytovať,. aby boli obslúžení v reštaurácii, aby nemuseli schádzať z diaľnice pri hľadaní turistických informácií atď… A, povedyme si, OMVky majú aké-také reštaurácie, kde sa dá najesť, pri ostatných pumpách si môžeme kúpiť akurát rýchle občerstvenie - bagety, hranolky, colu, apod… Sieť zariadení, podobných ako napr. Rosenberger / napísal som Rasenberger - sorry za preklep/ tu chýba.
Adaios, ďakujem za uznanie, ale to vieš, plniť dennodenne databázu s viac ako 850-timi čerpacími stanicami sa bez pomoci sietí čerpacích staníc nedá. A oni pomôcť nechcú (a ja ich aj chápem). … vlastne dá, ale to by chcelo veľa peňazí, ktoré nie sú … Ale musím povedať, že 95 percent zobrazených informácií by malo byť aktuálnych (aj keď je tam starší dátum) … a keď niektoré nie sú, nezostáva nám nič iné, len sa spoliehať na návštevníkov Natankuj.
Ja som ani nevedel o takejto stránke. 
850 ČSPH, to je celkom dosť. Máme cca. 18 000 km ciest a diaľnic, takže priemerne je to 1 ČSPH na 21 km cestnej siete. Ale v niektorých regiónoch nie je aj 50 km, … kým niekde je ich na 50 km aj 20.
Čo sa cien týka, tak hold, bude stúpať, to pomôže aspoň trochu tomu, že nebude tak veľa áut na cestách. Ale kamióny a dodávky budú, tie si to zohľadnia na cenách prepravy.
Ale že najlacnejší benzín bude práve v tej Senici, to je sila a že tam Slovnaft a OMV majú ten benzín drahší, to je tiež sila.
Natankuj, máš dobrú stránku. 
Táto téma sa bude venovať napríklad rozmiestneniu odpočívadiel (ktoré teda prakticky neexistujú na slovenskej cestnej sieti ciest I.-III. triedy, ale de facto odpočívadlami sú aj miesta ako motely, ČSPH (čerpacie stanice pohonných látok), obchodné zóny (ani to asi nie je bežné mimo obývaných zón) atď.
Téma je odomknutá.
Napríklad by mohli byť vybudované min. na cestách I. triedy pravidelne po 50 kilometroch nejaké menšie odpočívadlá, kde by sa dalo zastaviť, bolo by tam WC, odpadková nádoba/kôš, posedenie, detské ihrisko, prípadne aj ČSPH či motel, obchod, kaviareň, … ďalej napríklad info tabuľa k cestnej sieti (teda kde sa človek práve nachádza a buď celá mapa SR s cestami I. tried alebo menšie okolie) a k tomu aj info tabuľa k nejakým pamiatkam, turistickým centrám atď.
Ďalšími objektami na cestách myslím napríklad retardéry, spomaľovacie prahy, ktoré sú dosť bežné v EU, aj vo svete pri vjazdoch do obcí a miest práve na vyťaženejších cestách, aby si šoféri uvedomili, že sa nachádzajú tam, kde treba dávať pozor na deti, starších ľudí a vôbec ľudí.
Je to aj na Vás, ako bude táto téma rozvíjaná.
VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH NA SIETI CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ SR:
VYBRANÉ ÚDAJE O OBJEKTOCH_2006
Podrobný dokument, stav ciest k 1.1.2006.
Veľkým problémom slovenskej cestnej siete je neupravená vegetácia pri cestách, ktorá často bráni vo výhľade na križovatkách ako aj bráni dobrej viditeľnosti na zvislé dopravné značenie. 
dialnice.info/viewtopic.php?t=4353
To už nehovorím o tom, v akom stave sú priekopy pri cestách. 
Dy, kto ma priamo na starosti vegetaciu pri cestach? Je to spravca cesty, alebo majitel pozemku, kde je vegetacia? Myslim vegetaciu max. do 10 m od cesty.
SSC, VÚC, NDS, a.s., prípadne mestá a obce - správcovia cestných komunikácií.
Tak k tomuto sa da povedat uz len to, ze v SR je velmi vela ciest, ktore maju neudrziavanu vegetaciu popri ceste - teda vznikaju casto neprehladne zakruty aj na inak prehladnych usekoch. Alebo sa pravidelne stava, ze komunikaciu nechaju “obrast” vegetaciou tak, ze pravidelne su na ceste stromy, haluze… 
Čítal som naposledy pred cca. 2 rokmi (a odvtedy sa situácia nezlepšila), že na strihanie stromov a pravidelnejšie kosenie trávnatých plôch pri cestách ako aj upravenie (narovnanie hlavného stĺpika, umytie, natretie novou farbou) a doplnenie nového zvislého dopravného značenia by stálo na cestách I. a II. triedy viac ako 1,5 mld. SKK.
Riešenie však nie je také náročné, len by sa to muselo stať prioritou:
Keď sa to rozráta, tak je to 750 mil. SKK na cesty I. triedy a 750 mil. SKK na cesty II. triedy, lebo v tomto porovnaní je to v rámci celého územia SR približne 50:50 vyjadrené v pomere.
Reálne by sa to za 2 roky dalo spraviť. SSC by to stálo ročne cca. 375 mil. SKK naviac. Potom tu máme 8 VÚC, čo však porovnateľné už nie je, lebo je iný počet km ciest v BA kraji a iný je napr. v PO kraji, ale teoreticky je to na každý kraj cca. 47 mil. SKK ročne.
Záver: Nie je jednoduché napraviť stav, ktorý trvá viac ako 15 rokov za obdobie kratšie ako 2 roky a to som ešte nezačlenil cesty III. triedy, ktorých je viac ako 50% z celej cestnej siete SR.
Možný problém: nedostatok kosačiek a ďalšiho náradia.
Pri vyťaženosti cestnej siete SR, ktorá je predovšetkým na hlavných ťahoch až preťažená je nevyhnutnosťou riešiť aj dostavbu odpočívadiel, respektíve parkovísk pre kamióny alebo aj možné oddýchnutie si s deťmi pri menších detských ihriskách. Dôležité je to preto, aby si vodiči a ich spolujazdci, ktorí sú vystavení dlhej jazde mohli oddýchnuť a načerpať nové sily. Tak sa jazda stáva pohodlnejšou tak pre psychiku ako aj pre “telo”. Stáva sa menej dopravných nehôd, nehovoriac o tom, že sa takto dajú rozvíjať aj ďalšie služby v podobe motelov, obchodov atď.
V SR bolo dlhodobým mýtom, že slovenský vodič takto cestovať nikdy nebude. Nie je to pravda, pretože cestná sieť v SR je už de facto bez hraníc, necestuje sa 500 km na západ a na východ SR, ale cestuje sa cez rôzne štáty a okrem toho sa cestuje často v nekonečných kolónach, takže jazda sa stáva dlhšou a náročnejšou. Okrem toho stúpa životná úroveň Slovákov a tak nie je problémom, aby mohli na väčších odpočívadlách vzniknúť postupne aj menšie kaviarne či obchody. Potrebné však je nečakať na to, kým sa nejaký obchod rozhodne toto financovať, potrebné je postaviť odpočívadlo a počítať v plánoch aj s možným vybudovaním ďalších objektov.
V rámci územia SR by bolo potrebné postaviť cca. 140 odpočívadiel na cestách I. a II. triedy ako aj cca. 45 záchytných parkovísk pre kamióny s mobilnými váhami. Náklady sú odhadované do 10 mld. SKK. Každé odpočívadlo by disponovalo parkovacími miestami v rozsahu 25-40 osobných áut a 2-8 autobusov. K tomu samozrejme patrí základná infraštruktúra v podobe prenosných WC, odpadových nádob, detského ihriska a 2-3 ks dreveného posedenia. Záchytné parkovisko predpokladá kapacitu pre 50-100 kamiónov. Plánovaná prevádzka a údržba odpočívadiel a parkovísk je odhadovaná na cca. 200 mil. SKK ročne a to v rozsahu obnovy vodorovného dopravného značenia, pravidelného odvozu smetí a starostlivosti o zeleň a ďalšej potrebnej údržby. Približne 10% odpočívadiel by sa následne rozrástlo o potrebné ďalšie služby ako napríklad menšie stravovacie jednotky či menšie ubytovacie kapacity, pričom je predpoklad investovania na týchto odpočívadlách už od súkromných investorov, avšak, pozemok by nebol predaný, ale prenajatý na obdobie 50-100 rokov.
Náklady by sa rozdelili medzi SSC a VÚC, pričom však VÚC by mohli využiť fondy EÚ a SSC by mohla využiť mýto zo spoplatnených ciest I. triedy. Plán počíta s časovým rozostupom 8 rokov.