Zakladám zastrešujúce vlákno k odpadovému hospodárstvu na Slovensku aj vo svete, podobne ako máme priebežnú debatu k energetike. Cieľom je držať na jednom mieste ekonomiku, legislatívu a infraštruktúru toho, ako sa u nás nakladá s odpadom: od skládkovania cez spaľovne / ZEVO (zariadenia na energetické využitie odpadu), triedený zber, zvoz od domácností a recykláciu, až po zálohový systém a cirkulárnu (obehovú) ekonomiku.
Slovensko urobilo v recyklácii veľký skok, z približne 15 % v roku 2015 na zhruba 50 % v roku 2023, čím sme sa dotiahli na priemer EÚ (najmä vďaka rozšírenej zodpovednosti výrobcov od roku 2016). Časť tohto nárastu však ide na vrub zmeny vykazovania, nie len reálneho rozvoja, a od roku 2021 to stagnuje na 50 %, takže cieľ 55 % do konca roka 2025 je v ohrození. Kde naozaj patríme k špičke, je recyklácia obalov (okolo 72 %) a zálohovanie PET fliaš a plechoviek (návratnosť 92 % v roku 2023). Háčik ostáva v skládkovaní: stále ukladáme na skládky výrazne viac než priemer EÚ, čo je najdrahšia a environmentálne najhoršia cesta, a doplácajú na to obecné rozpočty aj poplatky za komunálny odpad, ktoré v konečnom dôsledku platí občan.
Čo sem patrí:
skládky a skládkovací poplatok, jeho vývoj a dopad
ZEVO / spaľovne: ekonomika, kapacita, teplárenské využitie
triedený zber a zvoz od domácností: frekvencia vývozu, zber od rodinných domov vs. bytoviek, množstvový zber a váženie nádob, zberné dvory
zálohový systém (PET fľaše a plechovky): dopad na triedený zber a komunálny odpad
recyklácia a cirkulárna ekonomika
zákon o odpadoch a súvisiaca legislatíva, eurofondy a envirofond
porovnania so zahraničím (ČR, Poľsko, západná EÚ)
Pár téz na rozbeh:
Recykláciou sme dobehli priemer EÚ (~50 %), ale skládkovaním stále zaostávame (34 % vs. 21 % v EÚ). Prečo sa nám darí triediť, ale nie odkloniť odpad zo skládok?
Koľko z toho skoku v recyklácii je reálny pokrok a koľko len zmena vykazovania?
Ekonomika bratislavskej ZEVO (OLO): náklady na tonu vs. skládkovací poplatok. Kedy sa spaľovanie oplatí a kedy je to len drahšia alternatíva?
Zálohovanie má návratnosť 92 %. Ubralo to reálne obciam z komunálneho odpadu, alebo len presunulo náklady a toky inam?
Je ZEVO súčasťou riešenia, alebo brzdí recykláciu tým, že potrebuje „nakŕmiť" kapacitu?
ZEVO je mimochodom priamy priesečník s vláknom o energetike v SR a vo svete, spaľovanie odpadu je zdroj tepla aj elektriny, takže bratislavské teplárenstvo sa tu bude prekrývať. Kľudne odkazujte medzi vláknami.
Dáta a zdroje vítané: ŠÚ SR, MŽP, envirofond, Eurostat, OECD.
Ako môže používanie vlastného mozgu, objaviť určité množstvo chemických látok neznámeho pôvodu? Ja na svojom tele nemám receptory na tetekciu takýchto látok, ty áno?
Pre mňa zaujímavá informácia. Chýba mi v tom článku množstvo tých látok (%, ppm, ppb). Ďaľšia vec. Keď zahodím plastovú slamku, tá skončí v Ružíne alebo v mori. Kde skončí papierová rovnako vyhodená slamka?
Tak zase si povedzme narovinu, že tu sa riešil problém, ktorý v 95% vyspelej Európy ani nebol a odpad končí kde má a dokonca vytriedený, reálni znečisťovatelia (taká India kde viac tatroviek odpadu ide do riek ako v EÚ na skládky) ani nepomyslia na nezmysel ako papierové slamky, je to niečo odporné, rozpustí sa to kým dopijem nápoj a keby tam nie je ten chemický hnus tak ešte skôr. Tie umývateľné tiež nie sú úplný ideál, neverím, že sa čistia dôkladne, kovové zo zásady nepoužívam a sklené len veľmi opatrne, lebo tiež sú prípady keď ľudia vypili úlomky skla z toho. Bobríka absurdnosti ale vyhrávajú drevené príbory, ktoré okrem toho, že sú odporné sa aj hneď zlomia.
Človek ktorý nie je napojený na propagandu a neignoruje všetky informácie, ktoré sa nehodia do oficiálneho naratívu, sa mohol dozvedieť o možnom riziku napr. už v roku 2023 z textu TASR.
Až na to, že zákaz bol schválený v roku 2019 od 2021. Takže článok z 2023 je fajn ale ako si mali ľudia nie napojený na propagandu urobiť názor v roku 2019?
