Úsek diaľnice R1 smerom od Banskej Bystrice na Donovaly začali stavať vlani. Zhruba o rok by mal Doprastav podľa zmluvy s cestou finišovať. Už pri nástupe však bolo jasné, že tento termín nie je reálny. Kvôli výrubom stromov sa posúvali práce približne o pol roka.
Komplikácie však pokračovali ďalej. V tom čase šéf Doprastavu Dušan Mráz prezradil, že stavba môže viaznuť aj kvôli prekládkam potrubí. Plynovod totiž prišiel na rad až počas zimnej vykurovacej sezóny, čo je háklivé obdobie.
Pri diele za 87 miliónov eur v dĺžke troch kilometrov sa aktuálne dokončujú práce, ktoré mali byť už dávnejšie hotové. K pôvodným úkonom sa pridalo podobne ako pri rýchloceste R2 pri Kriváni aj odstránenie skládok.
„Neprebieha to podľa očakávaní. Narazili sme na nelegálne skládky, ktoré sa riešia. Je tam aj dokonca aj skládka nebezpečného odpadu,“ informoval HN Mráz.
Síce je podľa neho už oblasť zmapovaná, musia však nájsť priestory, kde sa bude odpad odpratávať. „Dúfajme, že to nebude trvať toľko na R2. Našli sme tu spoločnú reč,“ vysvetľuje.
Odďaľuje sa to
Už samotný kontrakt pracoval s tým, že sa realizácia začala v januári, teda v období, keď sú ešte možné výruby. Nakoniec však firmy nastúpili na stavbu až o niekoľko mesiacov neskôr, keď to už nebolo možné, keďže už bolo obdobie hniezdenia. Podľa Mráza bol problém so spomínaným plynovodom v tom, že ho nevedeli „pretlačiť“ popod Hron.
Kedy by však stavba mohla byť hotová, zatiaľ známe nie je. Ku konkrétnym termínom sa nevyjadroval ani šéf Doprastavu, podľa ktorého by informácia mohla byť známa začiatkom budúceho roka.
Nová cesta by mala odbremeniť od dopravy vstup do Banskej Bystrice zo smeru z Brezna. FOTO: NDS
„Momentálne sa ešte o tom harmonograme nerozpráva, nemáme vyriešené veci, ktoré evidentne stavbu zabrzďujú. Ak zistíme, že sa stavba nedá ukončiť z objektívnych príčin, ktoré neležia na našej strane, budeme požadovať od objednávateľa, aby to akceptoval. Práce na stavbe však idú, odďaľuje sa to,“ dodal.
Diaľničiari informujú, že sa na stavbe v súčasnosti upravuje podložie a buduje sa násyp cestného telesa budúcej preložky cesty I. triedy. Taktiež sa realizujú mostné objekty na budúcej rýchlostnej ceste aj na preložke cesty prvej triedy.
Čo sa týka inžinierskych sietí, aktuálne už sú zrealizované preložky káblov pre železnice, pre telekomunikačných operátov, ako aj preložky vodovodov. Stále sa rieši preložka plynového potrubia. Podľa zmluvy sa prekladá hlavné potrubie aj potrubie pre miestnu farmaceutickú spoločnosť Biotika.
„Najbližšie mesiace sa práce sústredia na výstavbu nového mosta ponad Hron, na samotné budovanie preložky cesty I. triedy a na preložky elektrických vedení. Takisto sa bude pokračovať s prácami na rozpracovaných objektoch,“ odkazujú diaľničiari.
S mostom ani nezačali
Podľa pôvodného harmonogramu mal byť plyn preložený ešte v roku 2024, podobne ako aj iné siete. Prvý míľnik, pravá strana veľkého mosta nad železničnou traťou, mal byť dosiahnutý v lete tohto roka.
Autá mali z dnes stojaceho pôvodného mosta prejsť na nový objekt. Následne sa majú práce rozbehnúť na starom premostení, ktoré bude tvoriť ľavú stranu budúceho mosta. Druhý míľnik, ľavá strana, mala podľa pôvodných plánov finišovať v lete budúceho roka.
Autá však stále jazdia po rozbitom pôvodnom premostení, ktorý je v nevyhovujúcom stave a sú na ňom obmedzenia rýchlosti aj povolenej hmotnosti vozidiel. Dôvod, prečo sa stavba realizovala, bol práve tento most. Aktuálne však ešte zhotoviteľ nezačal ani s výstavbou jeho náhrady. Podľa Mráza to všetko súvisí aj so skládkami a preložkou.
roblémom pri stavbe môže byť aj to, že ide o projekt, na ktorý nie sú eurofondy, a tak jeho financovanie závisí od možností štátu. Ak teda v rámci konsolidácie budú chcieť politici uťahovať opasky na investíciách, R1 bude v prvej línii a jeho výstavba sa tak môže naťahovať.
Síce štát zaplatí nárazovo na projekt menej, celkovo však dlhšia lehota výstavbu predražuje. Okrem toho sa môžu ďalšie platby nad rámec zmluvy nazbierať aj kvôli spomínaným skládkam a preložkám.
Otázka je, čo štát uzná z týchto položiek ako opodstatnené, či sa dali predvídať a či nemohli byť započítané do rizika, s ktorým musí firma pri ponuke tiež rátať.
Rýchlostná cesta podľa diaľničiarov zásadným spôsobom pomôže v riešení komplikovanej dopravnej situácie v ranných a poobedných špičkách pri vstupe do Banskej Bystrice zo smeru od Brezna.
Pôvodne mala komunikácia pokračovať aj ďalej smerom až za Slovenskú Ľupču. Nakoniec však štát od tohto upustil a rozdelil projekt na dve etapy. Prvá časť išla do skorej realizácie najmä kvôli mostu, ktorý bol v dezolátnom stave a síce patrí pod Slovenskú správu ciest, štát sa problém rozhodol riešiť takto.