Novšia história tempa výstavby diaľničnej siete na Slovensku

[Dialniciar]

Prvé uznesenie o rozvoji diaľnic bolo prijaté vo vláde bývalého Československa už v 60 rokoch. V období od začatia výstavby prvého úseku diaľnice na Slovensku t.j. od apríla 1969 do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, sa odovzdalo do užívania motoristom 198 km diaľnic. V tomto období môžeme sledovať dve etapy rozvoja a to od roku 1969 do roku 1980 pri prioritnej realizácii diaľničného spojenia medzi Prahou a Bratislavou, kedy tempo výstavby dosiahlo 11 km za rok a od roku 1981 do roku 1993, kedy tempo výstavby dosiahlo len 6,5 km za rok.

V období od roku 1993 do roku 1995 diaľničná výstavba na Slovensku takmer stagnovala, keďže celková dĺžka rozostavaných úsekov ku koncu tohto obdobia dosiahla len 17 km. Hlavným dôvodom stagnovania výstavby bol prechod financovania výstavby diaľnic z federálnych zdrojov na republikové zdroje. Toto obdobie však bolo dôležité z hľadiska vypracovania študijných podkladov, v ktorých sa prvý krát definovala diaľničná sieť SR v dĺžke 660 km a prezentovala financovateľnosť výstavby diaľnic na základe nákladovo - výnosovej analýzy. Predinvestičná štúdia doporučila realizovať dlhodobý program rozvoja diaľnic v dvoch desaťročiach s prednostným budovaním diaľnice na Považí, v okolí Braniska a Popradu. Celková dĺžka diaľnic, ktorá bola označená za jednoznačne financovateľnú podľa kritérií ekonomickej efektívnosti bola v prvej etape do roku 2005 vyčíslená na 75 km a v ďalších etapách do roku 2015 na 295 km.

Významným impulzom pre rozvoj diaľnic bolo schválenie tzv. Komplexného projektu prípravy a výstavby diaľnic vo februári 1996, ktorý stanovil dokončenie diaľnic do roku 2005. Prijatý harmonogram znamenal “prelom” v odborných úvahách o možnom tempe výstavby, keďže predpokladal realizovať cca 45 km diaľnic ročne.

Vláda schválila v marci 1999 Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry a definovala harmonogram postupu prác na obdobie rokov 1999 - 2002. Týmto krokom boli vytvorené podmienky na pokračovanie výstavby diaľnic s nevyhnutnými obmedzeniami oproti predchádzajúcim zámerom.

Tento materiál pochádza zo stránky Slovenskej správa ciest, www.ssc.sk/user/view_page.php?page_id=385

[Adaios]

Je pravdou, ze SR stavala dialnice v obdobi komunizmu velmi pomalym tempom. A to sa tyka aj CR. Aj ked sa stavala dialnica D1 tak tato uz v case vystavby nesplnala rozne kriteria a uz vtedy bola postavena relativne rychlo ale parametrami mohla byt lepsia.

Potom dnes existuju rozne spravy, ze komunisti by dialnicnu siet mali uz davno postavenu - co vsak vobec nie je v sulade s rozvojom dopravy za cele desatrocia - snaha verejnej dopravy cez autobusy a vlaky, vystavba ciest predovsetkym horsej kategorie bez nejakych pravidiel a len minimum nejakych hlavnych ciest, dalej vedenie ciest stredom miest a obci, nestavanie vacsich parkovisk v mestach atd. co bol jasny signal toho, ze komunisti neplanovali nejaku silnu automobilizaciu a ani nerozvijali zasadnym sposobom moderne zeleznice atd.

Takze po r. 1993 bolo treba obnovit a pripravit nejaky program, ale nebolo to kedy riesit, pretoze SR ziskala samostatnost a trva niekolko rokov kym sa vladna moc moze dostat k nejakemu rozvoju.

Dolezite ale je ze tato snaha tu bola a bola najsilnejsia zo statov V4 a bola dokazovana aj v realnom zivote. Roky 1997 a 1998 prinasali zasadne zmeny a vyborny vyhlad do dalsich rokov, aj ked boli uz mierne negativne spravy o dalsom este vacsom moznom financovani dialnicnej siete - nebolo zverejnovane akym zdrojom chce toto SR riesit, dokonca SR zacala pouzivat aj ine financne metody oproti EU a vobec svetu.

Nastala v r. 1998 zasadna zmena. Viac “cistoty” do politiky. A zmena vsetkeho co bolo pred r. 1998 podobne ako prisla zmena po r. 1993 tak prisla zmena aj teraz a zasiahlo to aj do vystavby dialnic. Hlavnym dovodom bola financna stabilizacia, ale dnes je dokazom, ze tento krok bol skor negativnym z hladiska rozvoja hospodarstva, pretoze sa aj chybajuca a zla infrastruktura uvadza ako hlavny problem SR spolu so slabou vymahatelnostou prava pri vstupe zahranicnych investorov na Slovensko.

Prakticky az do r. 2004 tu bola stagnacia v rozvoji dialnicnej siete. Stavebne firmy zazili 2. vlnu problemov od r. 1993 a to uz znamenalo pre viacere z nich krach alebo oslabenie pozicie. Len jedna firma, spolocnost Doprastav, a.s. si posilnila svoju poziciu, ked v r. 2000 kupila cesku spolocnost Metrostav, a.s.

V r. 2005 prislo viac penazi na vystavbu dialnic aj z EU, aj zo statneho rozpoctu aj z novej Narodnej Dialnicnej Spolocnosti, a.s., pricom sa vsak ukazali zase nedostatky pri pripravnych pracach, pri problemoch s vykupom pozemkov a pri problemoch s priebehom a vysledkom tendrov. Zacala sa vsak priprava na realizaciu dialnicnej siete pomocu PPP.