Rumunská vláda predstavila najrozsiahlejšie fiškálne reformy od vstupu do EÚ. Premiér Bolojan ich presadzuje v zrýchlenom režime, hoci čelí opozícii v parlamente, v uliciach aj vo vlastnej koalícii. Európska komisia Rumunsko tlačí do úspor, no tie budú bolestivé.
Dva týždne po svojom vzniku čelí rumunská vláda vážnej politickej aj ekonomickej skúške. V parlamente ju tento týždeň čaká hlasovanie o vyslovení nedôvery. Vyvolali ho plánované rozsiahle daňové reformy a konsolidácia, o ktoré žiada Európska komisia.
„Rumunsko platilo za strednú pizzu, ale jedlo veľkú. Teraz to niekto musí vyrovnať,“ vyhlásil novozvolený prezident Nicuşor Dan na svojej prvej tlačovej konferencii po vymenovaní do úradu.
Narážal na vysoké verejné výdavky, ktoré viedli k rozpočtovému deficitu na úrovni 9,3 % HDP v roku 2024. To je viac než trojnásobok limitu povoleného pravidlami Európskej únie a najviac z krajín EÚ.
Na porovnanie, Slovensko podľa údajov Eurostatu dosiahlo v roku 2024 deficit na úrovni približne 5,9 % HDP, čo síce takisto výrazne prekračuje 3-percentné maastrichtské kritérium, no stále je to citeľne menej než v prípade Rumunska.
Rumunsko malo v roku 2024 najvyšší deficit v EÚ, Slovensko bolo štvrté najhoršie. Zdroj – Eurostat
Ako sa Rumunsko dostalo do problémov?
Podľa najnovšej správy Európskej komisie o stave ekonomík EÚ čelí Rumunsko rastúcej fiškálnej a politickej neistote. Ďalším faktorom sú americké clá, ktoré komplikujú vývoz, brzdia prílev investícií a znižujú domácu spotrebu.
Výrazné prehlbovanie rozpočtového deficitu spôsobilo najmä prudké zvyšovanie platov vo verejnej správe a rast dôchodkov. Verejné výdavky narástli z 459 miliárd lei (86 miliárd eur) v roku 2021 na 831 miliárd lei (162 miliárd eur) tento rok.
Vláda tieto výdavky presadzovala aj v predvolebnom období – čo bol jeden z dôvodov, prečo sa Rumunsko ocitlo v rozpočtovej kríze.
Ako najnovší člen schengenského priestoru má krajina za sebou turbulentný rok. V priebehu dvanástich mesiacov sa konali tri kolá prezidentských volieb a jedny parlamentné. Významným zlomom boli práve prezidentské voľby, ktoré výrazne poznačila kampaň plná proruských dezinformácií. Prvé kolo volieb napokon anuloval ústavný súd.
Po víťazstve proeurópskeho kandidáta Nicuşora Dana v opakovanom druhom kole sa rozpadla dovtedajšia vládna koalícia – zoskupenie sociálnych demokratov a liberálov známe ako Národná koalícia pre Rumunsko.
Na jej miesto nastúpila nová široká stredopravá vláda pod vedením premiéra Ilieho Bolojana, ktorá sa prezentuje ako proeurópska a reformná. Fiškálne opatrenia, ktoré pripravuje, odôvodňuje opakovanými výzvami zo strany Európskej komisie, ako aj hrozbou zníženia ratingu zo strany medzinárodných agentúr. V hre je aj pozastavenie eurofondov.
Tvrdé opatrenia sú potrebné, varujú analytici
„Neprijatím reforiem riskujeme zníženie ekonomického ratingu až na úroveň tzv. odpadu, v dôsledku čoho by Rumunsko prestalo byť atraktívne pre investorov. Nesmieme dopustiť, aby naša krajina skončila ako Grécko,“ vyhlásil premiér Bolojan na tlačovej konferencii.
Podľa makroekonóma VÚB Michala Lehutu má Rumunsko najvyšší rozpočtový deficit v celej EÚ – až 9,3 % HDP za minulý rok a očakávaných 8,6 % tento rok. „Takéto deficity sú dlhodobo neudržateľné,“ upozorňuje Lehuta. Krajina má zároveň spolu s Talianskom a Gréckom jeden z najhorších úverových ratingov v Únii – od agentúry Moody’s len tesne nad hranicou tzv. investičného pásma. To ju núti platiť vysoké úroky pri požičiavaní peňazí na trhoch, čo zvyšuje náklady na splácanie štátneho dlhu.
Vláda preto prichádza s tvrdými opatreniami. Okrem zvýšenia DPH plánuje aj zdvojnásobenie bankovej dane, čo podľa poradenskej firmy PwC môže zvýšiť efektívne zdanenie bankových ziskov až na 34 %, v niektorých prípadoch dokonca viac. „Ide o celkom zásadný krok,“ hovorí Lehuta, ktorý varuje aj pred ďalším rastom cien. Inflácia už teraz dosahuje vyše 5 % a reformy ju môžu krátkodobo ešte zhoršiť.
Rumunská vláda očakáva, že fiškálny balík prinesie výrazné zvýšenie príjmov aj úspory na výdavkoch počas nasledujúcich dvoch rokov. Do konca roka 2025 by opatrenia mali zabezpečiť dodatočný príjem do rozpočtu vo výške 9,5 miliardy lei (približne 1,9 miliardy eur). Na výdavkovej strane vláda očakáva úsporu 1,2 miliardy lei (240 miliónov eur).
V roku 2026 má byť efekt ešte výraznejší: predpokladané príjmy z reforiem by mali dosiahnuť 35 miliárd lei (približne 7 miliárd eur) a očakávané úspory na výdavkoch až 57 miliárd lei, teda asi 11,4 miliardy eur.
Nepopulárne opatrenia a konflikt s prezidentom
Prezident Nicuşor Dan sa počas predvolebnej kampane viackrát vymedzoval voči zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty (DPH). Vládne návrhy však smerujú práve týmto smerom. Medzi plánovanými opatreniami je aj zvýšenie DPH na základné tovary a služby, ako aj na alkohol, pohonné hmoty či cigarety.
Rumunská vláda rozdelila reformy do troch hlavných balíkov. Prvý z nich sa má začať uplatňovať od 1. augusta 2025 a jeho cieľom je obnovenie dôvery občanov a finančných trhov.
Konsolidačné opatrenia v Rumunsku
- Zvýšenie štandardnej DPH z 19 % na 21 %.
- Presun viacerých tovarov a služieb (napr. ubytovanie, kultúra, zelená energia) do základnej sadzby 21 %.
- Zjednotenie znížených sadzieb – z pôvodných 5 % a 9 % na jednotných 11 %. Týka sa to potravín, liekov, vody, kníh, termálnej energie, hotelov a reštaurácií.
- Zvýšenie daní o 10 % na pohonné hmoty, alkohol, tabak a sladené výrobky.
- Dôchodcovia s mesačným príjmom nad 3 000 lei (približne 592 eur) budú prispievať do zdravotného poistenia zo sumy nad tento limit.
- Zvýšenie dane z bankového zisku z 2 % na 4 %.
- Daň z dividend sa zvýši z 10 % na 16 %.
- Platy zamestnancov štátnej správy a dôchodky budú zmrazené na obdobie jedného roka.
- Počet štátnych inštitúcií sa má znížiť.
- Nový model zdaňovania nehnuteľností bude založený na trhovej hodnote majetku, nie na administratívnych odhadoch.
Podľa expertky na financie a daňovej poradkyne BMB Partners Taxand Renáty Bláhovej je zvýšenie sadzieb DPH síce nepopulárne, no v kontexte hroziaceho fiškálneho kolapsu ide o racionálny krok. „Zvýšenie DPH je rozhodne jedno z rozumnejších opatrení – hoci bude mať vplyv na infláciu, je menej bolestné než strata dôvery investorov alebo bankrot verejného dlhu, ktorý sa už odráža v rumunských rizikových prirážkach a ratingoch,“ hovorí.
Dodáva, že pripravovaný daňový balíček pôsobí z pohľadu zahraničných investorov stále atraktívne – najmä v porovnaní so Slovenskom. „Máme konkrétne prípady, keď sa investori rozhodli pre Rumunsko namiesto Slovenska. Najmä kvôli nižšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu práce a absencii progresívnej sadzby firemnej dane, ktorá u nás dosahuje až 24 %. Zdá sa, že tomuto rumunský premiér rozumie,“ uviedla Bláhová.
Vláda začína šetriť symbolicky, ale okamžite
K opatreniam sa premiér Ilie Bolojan postavil verejne a ich logiku vysvetlil jednoduchou metaforou.
„Z každých 100 lei, ktoré sme vybrali na daniach od občanov, minulo Rumunsko 132. To znamená, že si požičiavame 32 lei na každých 100. Ak by domácnosť míňala o 30 % viac, než zarába, ako dlho by podľa vás vydržala?“ pýtal sa.
Vláda začala zavádzať prvé interné úsporné opatrenia ešte pred schválením reforiem v parlamente. Premiér rozoslal na všetky ministerstvá inštrukciu s obmedzeniami týkajúcimi sa zahraničných pracovných ciest. Každú zahraničnú cestu musí schváliť premiér.
Ďalším z krokov, ktoré predstavil premiér Ilie Bolojan, je plošný audit všetkých štátnych podnikov. V parlamente vysvetlil, že vláda bude postupovať na základe ekonomických ukazovateľov.
„Vo všetkých štátnych spoločnostiach sa uskutoční audit. Tie, ktoré majú veľký majetok, no negenerujú zisk, fungujú so záporným kapitálom a roky sú stratové, budú zrušené. Sú čiernymi dierami pre štát. Ich aktíva sa musia previesť do súkromnej správy alebo predať, aby sa s týmto dedičstvom konečne hospodárilo efektívne.“
Podľa jeho slov ide o dôležitý signál, že vláda chce prerušiť dlhoročné schémy neefektívneho riadenia a klientelizmu.
Podľa najnovšej prognózy Národnej banky Rumunska by pripravované fiškálne opatrenia mohli v strednodobom horizonte priniesť viaceré pozitívne efekty. Centrálna banka očakáva postupné posilnenie rumunskej meny, pokles inflácie a zvýšenie dôvery finančných trhov v schopnosť krajiny obsluhovať svoj verejný dlh.
Z krátkodobého hľadiska však predpovedá citeľný vplyv na infláciu. Ten má byť dôsledkom viacerých konsolidačných zásahov vlády, najmä zrušenia cenových stropov na elektrinu, zvýšenia dane z pridanej hodnoty a ďalších opatrení, ktoré zasiahnu bežnú spotrebu. Tento prechodný rast cien bude predstavovať významnú skúšku nielen pre bežných ľudí, ale aj pre politickú odolnosť reformnej vlády.
Vláda však hovorí, že keď sa situácia zlepší, od niektorých opatrení upustí.
Opozícia, Únia a ulica
Premiér Ilie Bolojan sa rozhodol pre riskantnú, no rýchlu cestu – balík fiškálnych reforiem predkladá parlamentu spolu v špeciálnom legislatívnom postupe. Ide o v rumunskej ústave zakotvený spôsob, ktorým vláda môže presadiť zákon bez štandardného legislatívneho procesu. Zároveň čelí možnosti pádu v prípade, že jej parlament vysloví nedôveru – celý balík padne s ňou.
Najväčšia opozičná strana, krajne pravicová Aliancia pre zjednotenie Rumunov (AUR), ktorej predsedom je George Simion, neúspešný prezidentský kandidát z druhého kola volieb, už oznámila, že sa pokúsi vládu odvolať.
Simionovej strane sa podarilo získať 117 podpisov potrebných na podanie návrhu a v pondelok sa bude o vyslovení nedôvery hlasovať. Dôvod na odvolanie je v úvode vysvetlený metaforou.
„Predstavte si nasledujúcu scénu: vo veľkej separovanej miestnosti luxusnej reštaurácie hostia pijú a jedia – drahé šampanské, hovädzinu wagyu, kaviár, fajčia kubánske cigary. Vonku na terase iná skupina ľudí je hranolky a pije pivo z PET fliaš. Na konci dlhého večierka príde účet – je obrovský. Hostia z luxusného salónika sa bez mihnutia oka pozrú na účet a povedia čašníkovi, aby ho zaniesol na terasu, nech ho zaplatia tí tam vonku. Taká bola situácia Rumunska v posledných rokoch. A nám, Rumunom z terasy, doručili gigantický účet za hostinu, ktorú si užili tí vnútri,“ píše sa v opozičnom návrhu.
Aby však bol návrh úspešný, opozícia by musela získať ďalších približne 100 hlasov – teda zlomiť podporu v radoch vládnej koalície. Na vyslovenie nedôvery je totiž potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov – minimálne 233 hlasov.
Proti balíku fiškálnych reforiem sa postavili aj občania v uliciach. Odborové zväzy i niektoré zamestnávateľské zväzy organizujú protesty po celej krajine. Zamestnávatelia upozorňujú, že najviac zaťažené budú firmy, čo môže ohroziť pracovné miesta aj konkurencieschopnosť.
Vládu zároveň vyzvali na dialóg. Minister financií Alexandru Nazare však požiadavky na odklad reforiem odmietol. Podľa neho „už nie je čas na kompromisy“ – Rumunsku podľa jeho slov hrozí, že nebude schopné zabezpečiť nové zahraničné úvery, ak opatrenia nebudú prijaté okamžite.
Opatrenia ako zvýšenie spotrebných daní na alkohol, sladené nápoje či služby spoločne používanej dopravy a krátkodobého prenájmu sa podľa odborníkov síce dotknú jednotlivcov, no nejde o najškodlivejšie zásahy. „Tieto dane sú určite menej škodlivé ako slovenská daň z finančných transakcií,“ upozorňuje daňová poradkyňa Renáta Bláhová z BMB Partners Taxand.
Navrhované reformy však čelia odporu nielen zo strany opozície a verejnosti, ale aj vnútri vládnej koalície. Sociálnodemokratická strana (PSD), ktorá je súčasťou vládneho bloku, kritizovala najmä plánované zdanenie dôchodkov nad 3 000 lei (približne 592 eur).
Dočasný predseda strany Sorin Grindeanu vyhlásil, že PSD nemôže súhlasiť s týmto návrhom v aktuálnej podobe. Požiadavka na zvýšenie hranice na 4 000 lei podľa neho nebola v koalícii vypočutá. Grindeanu zároveň odmietol tvrdenia premiéra Bolojana, že súčasné ekonomické problémy sú výsledkom vlád, ktorých bola PSD súčasťou.
Zároveň rastie tlak aj z Bruselu. Na ostatnom stretnutí ministrov financií EÚ odporučila Únia Rumunsku prijať „rozhodné a okamžité opatrenia“ na ozdravenie verejných financií. Eurokomisár pre hospodárstvo a produktivitu Valdis Dombrovskis označil pripravovaný balík reforiem za „dôležitý a pozitívny krok smerom k dodržiavaniu nových rozpočtových pravidiel“ za predpokladu, že budú schválené a implementované v krátkom čase.