Nebude to rýchle ani lacné. Ráž ide súťažiť posledný úsek D1, ktorý má niekoľko rekordov
Ministerstvo dopravy vyhlásilo súťaž na spojnicu Turca a Liptova.
Jozef Ryník
redaktor
Západný portál tunela Višňové. (Zdroj: Branislav Koscelník)
Najdrahší, najkomplikovanejší, zakliaty. Takého prívlastky dostáva problémový diaľničný úsek Turany – Hubová na severnej D1, ktorý spája Turiec a Liptov. Po dlhých rokoch sporov, ako sa bude stavať, sa projekt posúva do fázy súťaže na zhotoviteľa.
Ministerstvo dopravy tak splnilo svoj sľub, že tender vyhlási v priebehu leta. To je však len začiatok. Najdrahší diaľničný úsek s dĺžkou 13,5 kilometra, ktorého cena sa odhaduje na takmer 1,5 miliardy eur (bez DPH), bude mať dva tunely, 11 mostov a dve križovatky. A od dokončenia je ešte ďaleko.
Aké míľniky musí táto dôležitá cestná spojnica medzi Bratislavou a Košicami ešte splniť a kedy môže byť hotová?
V článku sa dočítate:
Ako dlho by mohla trvať súťaž, ak všetko pôjde hladko?
Ako môže projekt urýchliť to, že je strategický?
Ako sa dá vysúťažiť najlepšia cena?
Kedy by sa mohlo začať stavať a kedy bude úsek hotový?
Čo môže výstavbu spomaliť?
1. Ako dlho by mohla trvať súťaž, ak všetko pôjde hladko?
Po skúsenostiach s minulými súťažami treba počítať s tým, že možno aj vyše roka.
„Dúfam a verím, že toto verejné obstarávanie prebehne hladko, v zákonných lehotách, a nebude predmetom mnohých odvolávaní a blokovaní, ako to na Slovensku často vidíme,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smer-SD) na pondelkovej tlačovej besede, keď oznámil spustenie tendra.
Na porovnanie, prvá súťaž na tunel Višňové trvala tri roky. Obchvat Košíc na úseku Oľšany-Šaca sa súťažil viac ako tri roky a rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná dokonca 42 mesiacov, čo je tri a pol roka.
„K skráteniu trvania verejnej súťaže pomôže aj minimalizovanie prieťahov,“ dodáva Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
Minimalizovať prieťahy v súťaži sa dajú tak, že tender bude nastavený transparentne. Potom majú firmy menší priestor na sťažovanie sa či dopytovanie sa na ďalšie podrobnosti. A napokon aj na ďalšie námietky voči víťazovi.
Diaľničný úsek medzi Turanmi a Hubovou bude mať 13,5 kilometra. (zdroj: NDS)
2. Ako môže projekt urýchliť to, že je strategický?
Podľa Ráža zákon o strategických investíciách, ktorý bol prijatý v júli, pomôže aj tomuto verejnému obstarávaniu. Zákon urýchľuje povoľovacie procesy ako posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA), územné, stavebné konania a zjednodušuje sa vyvlastňovanie pozemkov pre štát.
Tiež zariadil, že stavby sa nemusia posudzovať Útvarom hodnoty za peniaze. Ten má však na analýzu projektu len 30 dní, takže veľké zdržanie to v skutočnosti nie je.
Analytici ÚHP dlhodobo upozorňujú, že za meškaním výstavby diaľnic nie je ich hodnotenie, ale slabá príprava projektov u obstarávateľa, čiže v NDS.
Projekty, ktoré sú na začiatku prípravy, budú zo zmien v zákone benefitovať najviac. Úsek Turany – Hubová už nie je v začiatočnej fáze, keďže EIA už je takmer hotová a pozemky sú vykúpené. Preto môže mať výhodu len pri rýchlejšom stavebnom a územnom konaní.
3. Ako sa dá vysúťažiť najlepšia cena?
Tak, že bude medzi súťažiacimi veľká konkurencia. Lenže aj to je otázne. Národná diaľničná má v podmienkach tendra prísne kritériá na uchádzačov.
Napríklad to, aby firma už mala skúsenosti so zákazkou aspoň za 450 miliónov eur s dvoma tunelmi. Také skúsenosti majú len veľké stavebné firmy ako Strabag, Doprastav či Váhostav. Cena má na výsledku súťaže podstatnú váhu, a to až 90 percent.
K nižšej cene pomôže aj to, ak bude v podkladoch jasne a dobre štruktúrovaný rozpočet a výsledná predpokladaná hodnota zákazky. Čím viac podrobností bude mať zhotoviteľ k dispozícii, tým lepšie môže podľa ÚHP odhadnúť riziká stavby a navrhnúť nižšiu cenu.
O tom, že cena sa môže v priebehu stavby nafukovať, svedčia aj dodatky k zmluvám, ktoré sa bežne v minulosti pri diaľničných projektoch podpisovali. A nešlo o drobné, ale často o desiatky miliónov eur.
Aj pri úseku Turany – Hubová sa pôvodne odhadovaná cena pohybovala okolo miliardy eur. Potom prišla inflácia, ceny stavebných prác išli hore a dnešná cenovka sa šplhá k dvom miliardám eur (s DPH).
Ceny úseku predražujú najmä dva tunely Havran a Korbeľka. Ich celková dĺžka predstavuje 8,6 kilometra a náklady na výstavbu majú dosiahnuť 1,2 miliardy eur, čo ich radí k najdrahším na Slovensku. ÚHP v hodnotení štúdie realizovateľnosti z dielne NDS dokonca vypočítalo, že tieto tunely by mali byť drahšie ako niektoré v Rakúsku či Nemecku.
4. Kedy by sa mohlo začať stavať a kedy bude úsek hotový?
Záujemcovia o stavbu tohto diaľničného úseku môžu predkladať svoje ponuky do 6. novembra tohto roka. Výstavba by podľa NDS mala začať už v budúcom roku, ak nebudú prieťahy pri súťaži.
Stavba by mohla trvať sedem rokov. Čiže prvé autá by tadiaľ mohli začať jazdiť najskôr v roku 2032.
Podľa harmonogramu výstavby diaľnic je začiatok výstavby tohto úseku plánovaný na rok 2027 s dokončením v roku 2032.
5. Čo môže výstavbu spomaliť?
Úsek Turany – Hubová môže spomaliť aj to, že ešte nemá všetky potrebné povolenia na výstavbu. Stále nemá ani platné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). I keď pripomienky okolitých obcí už boli zapracované a rezort dopravy čaká, že EIA bude čoskoro schválená. Minister životného prostredia Tomáš Taraba nezvykne v takýchto prípadoch robiť problémy.
Spomalenie môžu spôsobiť aj prekvapenia pri hĺbení dvoch tunelov. Geologický terén je tam veľmi ťažký a aj preto sa robila vodná EIA. Podobne sa to stalo pri Višňovom, keď do tunela zatekala voda. Stavbári museli tunel viac vystužovať betónom, čo zabralo viac času aj peňazí.
Stavbu môže spomaliť aj nedostatok financií v štátnej kase. Diaľnica sa plánuje financovať zo štátneho rozpočtu a možno aj z eurofondov. Aj pre vysoký deficit štátneho rozpočtu a snahu vlády šetriť preto nie je isté, či bude na rýchlocestu každý rok dostatok peňazí.
Vláda však tvrdí, že dostavba tohto úseku je pre ňu prioritou aj vzhľadom na to, že je súčasťou medzinárodného cestného koridoru. Problém je, že pri diaľniciach má veľa priorít.
Prečo úsek Turany – Hubová mešká
O diaľnici s tunelom Korbeľka sa začalo uvažovať ešte v 80. rokoch minulého storočia. Po revolúcii v roku 1989 sa plány odložili na neurčito. Obnovili sa až na začiatku milénia za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Ministerstvo dopravy si objednalo štúdiu jednotlivých variantov trasy. Najlepšie aj vzhľadom na životné prostredie vyšiel tunelový variant.
Za prvej vlády Roberta Fica sa plány zmenili. Vybral sa údolný variant s viacerými kratšími tunelmi a mostami. Ten sa ešte prekresľoval. Počítalo sa aj s financovaním cez projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Aj pre odpor ochranárov údolný variant padol a stroskotalo aj financovanie cez úver z Európskej investičnej banky a cez PPP.
Výstavbu spomalil aj zosuv pôdy v roku 2013 v okolí Šútova, kadiaľ mala viesť diaľnica. NDS potom zmenila súťažné podklady na vypracovanie projektovej dokumentácie na tento úsek. Cena projektu išla hore.
Potom sa roky len robili revízie pôvodných plánov a míňali sa milióny na ďalšie štúdie. Napokon v roku 2016 rezort dopravy objednal nové posúdenie vplyvov na životné prostredie. Ako najvýhodnejší variant opäť vyšiel tunelový. Proti nemu zase protestovali okolité obce, ktoré sa obávajú straty podzemných vôd. Preto sa urobila ešte aj vodná EIA. Tá potvrdila, že voda v území sa výstavbou tunela nestratí.
Čítajte viac: index.sme.sk/c/23370008/dialnic … a-nds.html