Medvede budú z plánovaného ekoduktu schádzať k novým rodinným domom, výstavbu odobrili v rozpore s územným plánom
Soňa Mäkká
Prebiehajúca výstavba pri Liptovských Sliačach. Foto – Domreal, s.r.o.
Obec Liptovské Sliače povolila výstavbu novej štvrte neďaleko cesty prvej triedy I18 medzi Ružomberkom a Ivachnovou. Spoločnosť Domreal z Malinova aktuálne na tomto mieste ukončila výstavbu inžinierskych sietí, stáť tu má 68 rodinných domov.
Výstavba je však v rozpore s územným plánom obce aj vyššieho územného celku, ktorý je pre obec záväzný. Rodinné domy budú navyše stáť pri vyústení plánovaného ekoduktu, cez ktorý majú prechádzať aj veľké šelmy.
Ekodukt má byť súčasťou takzvaného južného obchvatu Ružomberka a veľkého projektu, ktorý má niekedy v budúcnosti prepojiť diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R1. Hoci doteraz nie je jasné, kadiaľ presne R1 od Banskej Bystrice cez Nízke Tatry povedie, južný obchvat Ružomberka sa bude stavať v každom prípade a samostatne už prešiel posúdením vplyvov na životné prostredie.
Investor tvrdí, že o problémoch nevie
Firma Domreal na svojej webstránke informuje, že Liptovské Sliače – Úvrate je projekt rozdelený na dve fázy, vo výsledku bude v ponuke 63 parciel vrátane výstavby rodinných domov na kľúč. Celková plocha projektu je takmer 38-tisíc štvorcových metrov, vodovod a kanalizácia sú už hotové.
Tabuľa na mieste stavby informuje o výstavbe 47 domov a inžinierskych sietí.
Územné rozhodnutie a stavebné povolenia pôvodne získala spoločnosť Frances, s. r. o. z Martina. Tá aj podpísala so starostom obce zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej cesty a verejné osvetlenie neskôr prevedie do vlastníctva obce.
Konateľ Domrealu Miloslav Majerčák hovorí, že keď kupoval tieto pozemky od spoločnosti Frances, overoval si, či má platné územné rozhodnutia a stavebné povolenia. O ekodukte nevie nič.
Informácie na stavenisku. Foto – čitateľ
„Ja som kupoval lokalitu ako takú, páčila sa mi. Predtým som bol na obci a bol som ubezpečený, že všetky povolenia a rozhodnutia sú právoplatné a môžem začať na druhý deň stavať. Preto som to kúpil, nebola to malá suma. Nenapadlo mi riešiť iné veci, keď má lokalita všetko právoplatné.“
Majerčák hovorí, že na základe týchto povolení začal stavať inžinierske siete, kde už preinvestoval vyše milióna eur.
Prečo je na stavbe tabuľa, ktorá informuje o stavbe rodinných domov, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie?
„Na rodinné domy je vydané územné rozhodnutie, ja ich len propagujem.“ Investor hovorí, že čo sa týka domov, prakticky je po stavebnom konaní a už sa len vydá stavebné povolenie.
Projekt Liptovské Sliače – Úvrate, ekodukt má vyúsťovať vpravo od rodinných domov. Foto – Domreal, s. r. o.
Urbanista: Výstavba mala byť v inej časti obce, nie pri tejto ceste
Obec Liptovské Sliače začala v roku 2023 obstarávať zmeny a doplnky územného plánu číslo 3. Severne od súčasnej zástavby v tesnej blízkosti cesty prvej triedy 18 naplánovala plochy pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby. V časti Nižný Sliač by malo pribudnúť obytné územie Úvrate, rekreačno-obytné územie Úvrate či obytné územie Nad Lúkami.
„Tento návrh nie je v súlade s územným plánom regiónu, ktorý má nastavené rozvojové plochy pre túto obec v úplne iných lokalitách a vôbec nie pri ceste číslo 18,“ vysvetľuje urbanista Peter Jariabka. „Rozvojové plochy určené pre túto obec sú kontaktné lokality menšieho charakteru bližšie k jestvujúcemu sídlu, ktoré vytvárajú kompaktnejší rozsah rozvoja,“ hovorí a dodáva, že územný plán regiónu predpokladá zachovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Čiernou farbou sú zvýraznené plánované rodinné domy, červenou farbou je ekodukt a plánovaná diaľnica R1. Fialová farba v podklade označuje biokoridor. Foto – Enviroportál, geoportál, katasterportál, mapa OSM Standard, Michal Králik, Soňa Mäkká
Pri pohľade do katastra už vidieť rozparcelované pozemky, ktoré zodpovedajú vizualizácii developerského projektu Domrealu so zástavbou, hoci sú stále vedené ako orná pôda či trvalý trávny porast. Okresný úrad Ružomberok ich dočasne vyňal z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
„Typický problém Slovenska je, že nám robia územné plánovanie geodeti. Naparcelujú roľu vlastníkovi, ktorý ju chce zhodnotiť ako stavebný pozemok. Je to podvod na ľuďoch, ktorí chcú bývať v rodinných domoch,“ hovorí Jariabka.
„Pozeráme sa na katastrálnu mapu, sú tam viditeľné ulice, parcely na rodinné domy, ale de iure je to roľa a oni to predávajú ako investičný pozemok, kde sa v budúcnosti bude môcť stavať. Je to salámová metóda, ktorá sa udomácnila na Slovensku, obce sú neustále pod tlakom, pretože za nimi začne chodiť dvanásť vlastníkov takýchto pozemkov a pýtajú sa, kedy budú môcť stavať, lebo oni si kúpili stavebný pozemok.“
Bežný postup potom podľa Jariabku vyzerá tak, že spracovateľ územného plánu dostane za úlohu nakresliť také zmeny a doplnky, ktoré pomôžu zlegalizovať tieto plány.
Župa: Obec nemôže ignorovať územný plán regiónu
Územný plán vyššieho územného celku je pritom pre obec či mesto záväzný. Potvrdzuje to aj žilinská župa.
„Rozvojové plochy bývania v rodinných domoch, na ktoré sa pýtate, nie sú súčasťou riešenia územného plánu obce v platnom znení,“ napísala hovorkyňa VÚC Žilina Eva Lacová. Dodáva, že obec Liptovské Sliače nemôže v zmysle platnej legislatívy ignorovať územný plán regiónu.
Obec Liptovské Sliače nám odpísala, že zmeny a doplnky č. 3 územného plánu obce Liptovské Sliače sú v záverečnom štádiu schvaľovacieho procesu. Obec vydala územné rozhodnutie a dve stavebné povolenia na inžinierske siete, stavebné povolenie na výstavbu rodinných domov zatiaľ nevydala.
Obec: Ani prokurátor nenašiel porušenie zákona
Obec v záväznom stanovisku k výstavbe, vydanom podľa zákona o obecnom zriadení, uviedla, že výstavba je v súlade so „smerným územným plánom obce“. Na otázku, čo pod týmto termínom myslia, neodpísali.
„Stavebný úrad v predmetnej veci rozhodoval na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Liptovské Sliače č. 53/24/2022 prijatého dňa 23. júna 2022, v ktorom poslanci vyjadrili svoj súhlas s výstavbou rodinných domov a technického zázemia v predmetnej lokalite. Predmetná IBV bola v roku 2022 a 2023 podrobená aj prieskumom príslušného prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, pričom do dnešného dňa zo strany prokuratúry nebolo identifikované porušenie zákona,“ odpísala obec.
Podľa právničky Ivany Figuli z občianskeho združenia Via Iuris obecné zastupiteľstvo nemôže prostredníctvom svojho uznesenia, ktoré vydalo podľa zákona o obecnom zriadení, odobriť stavebnú činnosť, ktorá je v nesúlade s územným plánom, a nahradiť tak riadne povoľovanie takejto výstavby.
„Takýmto uznesením sa v žiadnom prípade nemôže prekonať nesúlad povoľovanej výstavby s územným plánom. Je to úplne vymyslený postup bez opory v zákone.“
Ekodukty na Slovensku
- Ekodukty umožňujú voľný prechod zvierat cez diaľnice a veľké cesty. Najmä pod Tatrami je veľký problém s tým, že autá a vlaky zrážajú zvieratá, ročne takto zahynú desiatky medveďov.
- Na D1 sú ekodukty na úsekoch Mengusovce – Jánovce a aj Važec – Mengusovce. Ďalší ekodukt je vo výstavbe na diaľnici D3 pri obci Svrčinovec.
- Ekodukty sú aj na diaľnici D2 cez Záhorie smerom do Českej republiky a aj na novej ceste R7.
Nesúhlasia ani Národná diaľničná a ani Národný park Nízke Tatry
Stavba obchvatu s názvom Rýchlostná cesta R1 Ružomberok, Juh – križovatka D1 má platné záverečné stanovisko od júla 2020. Do siedmich rokov by Národná diaľničná spoločnosť mala začať konanie o umiestnení alebo povolení činnosti, čo zatiaľ nenastalo, inak stanovisko stratí platnosť.
Stanovisko konkretizuje umiestnenie ekoduktu a s tým súvisiace opatrenia: postaviť jazierko menších rozmerov pre zachytenie vody a zlepšenie funkčnosti ekoduktu ako migračného objektu, zohľadniť v čase výstavby požiadavky na možnosti migrácie všetkých druhov živočíchov či nekosiť trávu na ekodukte.
Plánovaný ekodukt. Foto – Enviroportál
Národná diaľničná spoločnosť neodpovedala na otázku, v akom štádiu je tento projekt. Výstavba pri ekodukte jej však prekáža.
„Národná diaľničná spoločnosť nebolo prizvaná ako pripomienkujúci subjekt pri tvorbe územného plánu príslušnej obce, voči čomu sme sa príslušným spôsobom ohradili. Územný plán sme však pripomienkovali spätne, dali nesúhlasné stanovisko. Rovnako spravilo ministerstvo dopravy. Podľa našich informácií rezort dopravy podal aj protest na prokuratúru v danej veci. Preto to nebudeme bližšie komentovať.“
Iniciatíva My sme les, ktorá na problém upozornila, vysvetľuje, že ak na tomto mieste postavia rodinné domy, plánovaný ekodukt ponad budúcu rýchlostnú cestu R1 úplne stratí svoj zmysel a migračný koridor nadregionálneho významu pre živočíchy bude úplne prerušený.
„Na našich diaľniciach máme minimum ekoduktov, nemôžeme si dovoliť ich ešte aj znefunkčniť. Slovensko takto vyplytvá obrovské zdroje na výstavbu ekoduktu, na ktorom sa nakoniec budú prechádzať mamičky s kočíkmi. Prípadne bude spoľahlivo privádzať divé zvieratá priamo do obytnej zóny a namiesto riešenia problémov ich bude ešte zväčšovať,“ hovorí ekológ Ondrej Kameniar.
V lokalite sa nachádza biokoridor nadregionálneho významu Ďumbierske Nízke Tatry – Chočské vrchy, ktorý je dlhý zhruba 12,5 kilometra a široký od 800 do 3 300 metrov. Podľa Kameniara ide o jedno z posledných funkčných miest pre prechod veľkých šeliem medzi horskými celkami v tomto regióne.
S výstavbou v tomto mieste nesúhlasí ani Národný park Nízke Tatry, v ktorého ochrannom pásme lokalita leží. Správa parku vydala v roku 2023 odborné stanovisko, v ktorom upozornila na nesúlad návrhu s územným plánom samosprávneho kraja a aj na to, že návrh nezahŕňa plánovaný ekodukt.
„Návrh výstavby IBV predstavuje ovplyvnenie až znefunkčnenie plánovaného ekoduktu v km 28,350 ponad nadradenú infraštruktúru formou zastavania jeho budúcich navádzacích prvkov a prepojenia na existujúce biocentrá a biokoridory.“
Podľa správy parku ide o kritické miesto konektivity krajiny a zabezpečenie migrácie v danej lokalite sa stalo kľúčovou súčasťou víťazného variantu tejto cesty.
Ešte aj svojvoľne prekreslili biokoridor
Správa parku ďalej kritizovala svojvoľné prekreslenie hranice biokoridoru v návrhoch zmien a doplnkov územného plánu č. 3. Spracovateľka návrhu, architektka Eleonóra Hezlarová v materiáli uvádza, že západná hranica biokoridoru bola „zreálnená, korigovaná a spresnená“. Zreálnenie v praxi znamená posunutie biokoridoru tak, aby vôbec nezasahoval do výstavby v danej lokalite.
V hornej časti obrázka je hranica biokoridoru svojvoľne upravená tak, aby nezasahovala do výstavby rodinných domov. Foto – Enviroportál
Správa národného parku upozorňuje, že hranica biokoridoru by sa najprv musela zmeniť v takzvanom Regionálnom územnom systéme ekologickej stability. Ide o dokument, ktorý vypracúvajú autorizované osoby v oblasti vypracovania dokumentácie ochrany prírody a mení sa len postupom, ktorý je určený v zákone.
Spracovateľku územného plánu sme oslovili, z akých odborných podkladov, štúdie alebo dokumentácie z oblasti ochrany prírody vychádzala pri úprave hranice biokoridoru, odpoveď neprišla.
Správa Národného parku Nízke Tatry žiadala ešte v auguste 2024 okamžite pozastaviť stavebné práce aj s ohľadom na porušovanie zákona o ochrane prírody a krajiny na úseku ochrany drevín, ďalej pozastaviť vydávanie akýchkoľvek stanovísk, rozhodnutí a povolení na akúkoľvek činnosť v danej lokalite a prehodnotiť samotný návrh zmien a doplnkov, ktorý „predstavuje potenciálne znefunkčnenie ekoduktu v km 28,350, a teda v konečnom dôsledku ohrozenie výstavby R1 ako celku“.