Národná diaľničná spoločnosť chce systém elektronického výberu mýta hlavne rýchlo a lacno
[12.7.2005, TREND / Peter Marčan a Kristian Slovák]
Elektronický mýtny systém pre nákladné autá sa zavádza na to, aby zabezpečil peniaze na rýchlejšie dobudovanie cestnej infraštruktúry. Pre väčšinu dopravcov to znamená platiť za využívanie časti ciest viac ako doteraz. Paušálne spoplatnenie formou diaľničných známok vystrieda spravodlivejší systém podľa skutočného počtu odjazdených kilometrov.
Nové sadzby
Rezort dopravy tvrdí, že nové vyššie ceny zohľadňujú to, čo slovenskí dopravcovia unesú. „Ak by sme zaviedli mýto podľa skutočných nákladov, tak ako to odporúča aj Európska únia, bolo by dvakrát vyššie,“ tvrdí Pavol Kirchmayer zo sekcie dopravnej infraštruktúry ministerstva dopravy.
Podľa predbežného návrhu budú dopravcovia za nákladné vozidlá od 3,5 tony do 12 ton platiť v priemere 2,70 koruny za kilometer. Pre kategóriu nad 12 ton by to bol dvojnásobok.
Poplatky sa budú ešte členiť podľa viacerých kritérií, napríklad autá s ekologickejšími motormi by to mali mať lacnejšie. Ročná diaľničná známka pre nákladné autá od 3,5 do 12 ton stojí v súčasnosti dopravcu 7 500 korún, pre kamióny nad 12 ton je cena dvojnásobná.
Rozdielna by mala byť aj cena za diaľnice a cesty 1. triedy. „Predpokladáme, že na cestách 1. triedy bude poplatok nižší, drahšie diaľnice sú rýchlejšie a vzhľadom na spotrebu paliva pre dopravcov aj lacnejšie,“ vysvetľuje P. Kirchmayer.
Inú logiku v tom vidí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák. „Cesty 1. triedy vedú aj cez obce. Snahou by teda malo byť odkloniť z nich ťažkú nákladnú dopravu na diaľnicu,“ upozorňuje. To sa dá dosiahnuť vyššími sadzbami za ich používanie.
Vyšší výber
Pavol Kirchmayer: Tender nebude zvýhodňovať žiadny systém elektronického mýtaZavedenie mýta má v súlade s odporúčaním Európskej únie zreálniť spoplatnenie nákladov spojených s výstavbou a údržbou cestnej infraštruktúry. „Systém diaľničných známok nie je dvakrát spravodlivý. Elektronické mýto bude z tohto pohľadu lepšie. Dopravcovia budú platiť skutočne za to, čo najazdia,“ vysvetľuje riaditeľ pre stratégiu Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Juraj Fürst. Na Slovensku je cieľom mýta aj nájdenie peňazí na financovanie výstavby ďalšej diaľničnej siete.
Kvôli plneniu maastrichtských kritérií nesmie podľa rozhodnutia vlády budovanie cestnej infraštruktúry zvyšovať štátny dlh. Financovanie výstavby infraštruktúry preto prevzala NDS.
Podľa odhadov rezortu dopravy by na mýte mala NDS ročne vybrať 4,2 miliardy korún. Tohtoročné príjmy z predaja diaľničných známok odhaduje NDS na 1,7 miliardy korún. Vyššie príjmy z mýta umožnia jednoduchšie získať úvery od bánk, ale aj splácanie investícií súkromných investorov v rámci PPP projektov.
Otvorený tender
Rozmedzie nákladov na výstavbu mýtneho systému je v prepočtoch rezortu dopravy široké – od 1,6 do 3,9 miliardy korún. Tie najprv zaplatí víťaz tendra – budúci prevádzkovateľ. Vráti mu ich diaľničná spoločnosť každoročnými splátkami so zahrnutím investičných, prevádzkových nákladov a dohodnutého zisku.
Podľa P. Kirchmayera by sa nemal systém splácať „príliš dlho“, keďže v roku 2012 sa má elektronické mýto zaviesť aj na osobné automobily. „Terajšie technológie by takéto rozšírenie asi nezvládli,“ myslí si. Už splatený systém by sa jednoduchšie rozširoval. Alebo úplne nahradil.
Juraj Fürst: Hlavne rýchlo a lacno.J. Fürst avizuje, že tender bude otvorený pre všetky systémy, ktoré umožňuje zaviesť legislatíva EÚ. Záujemcovia môžu ponúknuť mikrovlnný, satelitný a kombináciu týchto dvoch systémov.
Ktorý z nich to bude, naznačujú hlavné kritériá pri výbere úspešného uchádzača – cena, rýchlosť vybudovania a možnosti prepojenia slovenského systému s ostatnými v Európe. „Ide nám o to, aby NDS mala čo najskôr príjmy z mýta. Či to bude satelitný alebo mikrovlnný, nás nezaujíma,“ tvrdí J. Fürst.
Aktuálne však najmä vo výške prvotných nákladov na vybudovanie nemôže satelitný systém s mikrovlnným súťažiť. Generovať výnosy pritom dokáže rovnako dobre ako satelitný. To totiž nesúvisí s výberom systému, ale s tým, čo a ako sa spoplatní.
Zvýhodnený systém?
Pri súčasnom rozsahu spoplatnenia je aj podľa Ľ. Paľčáka zvýhodnený mikrovlnný systém. Ten je vhodnejší na nemennej cestnej sieti s menším počtom privádzačov.
V prípade rozšírenia spoplatnenej siete by sa však jeho prevádzka predražila. Na nových úsekoch by sa museli vybudovať ďalšie kontrolné portály napojené na komunikačnú sieť systému.
Na to by malo ministerstvo myslieť už pri formulovaní tendra. „Ak nezohľadníme rozšírenie spoplatnených úsekov, bude cena v tendri neporovnateľná,“ tvrdí Ľ. Palčák.
V takomto prípade by mohol byť svojou jednoduchšou aktualizáciou spoplatnenej siete výhodnejší satelitný systém. Mapa nových úsekov sa v palubnej jednotke auta aktualizuje prostredníctvom satelitného signálu.
Staronový poradca
Pri výbere budúceho prevádzkovateľa mýtneho systému bude Národnej diaľničnej spoločnosti radiť poradca. Nevybral ho však vo verejnej súťaži. Zákazku získala priamym zadaním spoločnosť Mott McDonald. Tá diaľničnej spoločnosti radí pri príprave projektov partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP) pri výstavbe diaľnic. „Aj pri výstavbe diaľnic, aj pri mýtnom systéme ide o PPP projekt. Mott McDonald má vypracovanú analýzu takýchto projektov, takže ušetríme už na tom, že nebudeme zadávať nové vypracovanie tejto analýzy,“ obhajuje rozhodnutie Národnej diaľničnejspoločnosti (NDS) Juraj Fürst. Podľa neho zmluva s Mott McDonaldom im neumožňuje poskytnúť túto analýzu tretím osobám bez súhlasu zhotoviteľa. Víťaz prípadného výberového konania by ju preto musel robiť nanovo. Výšku odmeny, ktorú dostane Mott McDonald za poradenstvo pri výbere prevádzkovateľa mýtneho systému, NDS nechce až do podpisu dodatku k pôvodnej zmluve zverejniť. Podľa pravidiel verejného obstarávania však nesmie cena za služby dohodnuté v dodatkoch prekročiť polovicu zmluvnej odmeny z pôvodnej zmluvy.
Rezort dopravy sľubuje, že plánované rozšírenie spoplatnenia cestnej siete v tendri zohľadní. Cesty 1. triedy sú vo väčšine do budúcnosti navrhované ako rýchlostné cesty.
Spoplatnenie sa bude týkať aj nových diaľničných úsekov. Rozšírenie spoplatnených úsekov v budúcnosti budú musieť dodávatelia systému zohľadniť už teraz.
Štúdie hovoria, že najvýhodnejšie je plošné spoplatnenie celej cestnej siete. Takýto systém je ľahko kontrolovateľný a nízkonákladový.
Legislatíva EÚ ho však zatiaľ nepovoľuje. Aj preto je z európskych krajín zavedený len vo Švajčiarsku. O niečom podobnom s výhľadom na rok 2008 uvažuje aj Veľká Británia.
Regulácia dopravy
Výber správneho systému je podľa Ľ. Palčáka dôležitý aj z pohľadu pridaných služieb, ktoré by mohol v budúcnosti zabezpečovať. Mýtny systém by preto podľa neho nemal slúžiť len na výber mýta, ale aj na reguláciu dopravných tokov prostredníctvom výšky poplatkov.
Príkladom využitia mýta na reguláciu tovarových tokov medzi jednotlivé druhy dopravy je susedné Rakúsko. „Keďže majú cestnú sieť takmer dobudovanú, ich hlavným zámerom už nie je získanie financií na jej výstavbu, ale presun prepravy tovarov cez Alpy z ciest na železnicu,“ vysvetľuje. Podobnú regulačnú funkciu by mohlo mýto časom plniť aj na Slovensku.
Výhľad spoplatnenia cestnej siete v SR
(km)
Úseky V roku 2005 Výhľadovo
Diaľnice 303 659
Rýchlostné komunikácie 79 874
Cesty I. triedy 498 3 335
Spolu 880 4 868
PRAMEŇ: Výskumný ústav dopravný
Terajšie tempo výstavby diaľnic nie je večné, hlavnou úlohou sa stane údržba a prevádzka hotovej siete. Odklon nákladnej dopravy napríklad na železnicu by automaticky znamenal nižšiu záťaž ciest, a teda aj nižšie náklady na údržbu.
„Ak železnica dobre zareaguje, môže cestnej doprave ukrojiť značnú časť tovarovej prepravy,“ vidí možnosť posilnenia železničnej dopravy na Slovensku Ľ. Palčák. Práve nižšia miera spoplatnenia reálnych nákladov spojených s výstavbou a údržbou ciest totiž železnici sťažuje konkurenčný boj s cestnou nákladnou dopravou. Európsky trend je pritom posilňovať prepravu tovarov po železnici, ktorá menej zaťažuje životné prostredie.
Spotrebitelia by rast nákladov na prepravu tovarov výraznejšie pocítiť nemali. Podľa predbežných odhadov Výskumného ústavu dopravného by spotrebné tovary mali po premietnutí rastu spoplatnenia dopravcov zdražieť o necelé percento. „Celý model dosahu však zatiaľ iba riešime,“ dodáva Ľ. Palčák.
Dodávatelia čakajú na tender
Možní dodávatelia systému elektronického mýta pre Slovensko sa pred vyhlásením tendra nezväzujú konkrétnymi ponukami. Na výber sú zatiaľ dva základné varianty – satelitný a mikrovlnný systém, prípadne ich kombinácia. K samým systémom sa ten-ktorý dodávateľ zatiaľ takisto nedá jednoznačne priradiť. Dodávatelia sa totiž pri takýchto zákazkách zlučujú do konzorcií a nie je problém v prípade potreby alebo podľa podmienok tendra ponúknuť aj oba systémy.
„Siemens má praktické skúsenosti s dodávkou a prevádzkou oboch základných technológií elektronického mýtneho systému,“ povedal TRENDU technický riaditeľ Siemensu Vladimír Slezák. Spoločnosť však poukazuje na výhodnosť satelitného systému pri spoplatnení diaľnic a všetkých ciest prvej triedy či celej siete. „Táto alternatíva sa s použitím satelitnej technológie približuje k odporúčaniu Európskej únie, podľa ktorej by nemali celkové investičné a prevádzkové náklady prevyšovať 15 percent celkových príjmov,“ dodal V. Slezák.
Ani slovensko-švajčiarske konzorcium ToSy, do ktorého patria spoločnosti Ascom, Fela, Tesla Stropkov a Elektrovod Holding, vopred neavizuje žiadny konkrétny systém. „Máme tú výhodu, že ovládame všetky mýtne technológie a systémové komponenty vyrábame sami,“ hovorí výkonný riaditeľ Fela Management Ernst Uhlmann.
Konkrétnejšie ponuky sa dajú očakávať od dodávateľov ako Kapsch alebo Toll Collect. Kapsch prevádzkuje úspešne mikrovlnný systém v Rakúsku, Toll Collect zase satelitný v Nemecku. Podobne ako ostatná konkurencia aj Kapsch a Toll Collect čakajú na tender a tvrdia, že dokážu ponúknuť optimálny systém.
Bez známych tendrových podmienok dodávatelia nechcú odhadnúť náklady na zavedenie systému elektronického mýta. Podľa E. Uhlmanna by sa pri zavedení celoplošného systému vyšplhali na približne 130 miliónov eur bez prevádzkových nákladov. Medzi najdôležitejšie podmienky tendra, ktorým budú dodávatelia prispôsobovať svoje ponuky, patrí rozsah spoplatnenia, sama výška mýta či doba kontraktu, počas ktorej bude dodávateľ prevádzkovať systém v rámci projektu partnerstva verejného a súkromného sektora. „Isté je, že kontrakt na dobu kratšiu ako desať rokov by asi ani pri najlacnejšej a najjednoduchšej technológií nebol rentabilný, či už pre štát alebo pre komerčného partnera,“ hovorí V. Slezák.
Keďže v súčasnosti je v Európe rozšírenejší mikrovlnný systém, bude dôležitou podmienkou pre dodávateľov aj interoperabilita systémov. Je to aj jednou z hlavných podmienok Európskej únie pri zavádzaní mýtnych systémov. E. Uhlmann pripomína, že interoperabilita má dve stránky – ľahkú a ťažkú. „Technická stránka je ľahká, ťažšia je tá zmluvná medzi prevádzkovateľmi mýtnych systémov,“ vysvetľuje.